Odvaha byť iný týmto majiteľom nechýba. Vo svojom prerobenom dome nechali na očiach i to, čo by väčšina z nás skryla

Dom v štvrti Barrio de la Concepción bol typickým príkladom anonymnej mestskej zástavby druhej polovice 20. storočia. Žiadna architektonická ikona, skôr každodenná stavba, akých sú tisíce. Práve preto sa architekti zo štúdia meii estudio rozhodli pre prístup, ktorý nie je o transformácii, ale o čítaní – o znovuobjavení toho, čo dom už obsahuje.

Namiesto ambície „urobiť nový interiér“ si zvolili inú stratégiu: neškodiť, nezahladzovať, nepridávať zbytočné vrstvy. Projekt Casa Cruda pracuje s pamäťou stavby, s jej stopami, jazvami aj nedokonalosťami. To, čo by inde zmizlo pod omietkou, tu zostáva priznané.

Dve úrovne, jeden priestor

Základnou myšlienkou rekonštrukcie je jasné rozlíšenie dvoch vrstiev. Spodná časť domu je obnovená – má nové podlahy, povrchy a technické riešenia. Horná zostáva surová, autentická, nedotknutá. Medzi podlažiami však vzniká dialóg, nie konflikt.

Celý dom funguje ako jeden kontinuálny priestor, v ktorom sa mieša nové so starým, opravené so zachovaným, technické s remeselným. Výsledkom nie je kontrast, ale plynulá rovnováha. Dom pôsobí otvorene, veľkoryso, a pritom veľmi civilne.

Odhalenie ako nástroj

Rekonštrukcia sa začala radikálnym, no premysleným gestom: odstránením priečok, podhľadov a nánosov, ktoré sa v dome nazbierali počas desaťročí. Tento „očistný“ krok odhalil skutočný objem priestoru aj jeho konštrukčné jadro – tehlové murivo spoločnej steny, drevené väzníky a trámy nesúce šikmú strechu.

Architekti sa ich rozhodli neschovávať. Naopak, stali sa aktívnou súčasťou interiéru. Dodávajú mu mierku, textúru a autenticitu, ktorú by novostavba len ťažko napodobnila. Aj u nás je tento prístup čoraz aktuálnejší – najmä pri rekonštrukciách starších domov, kde sa oplatí najskôr čítať to, čo už existuje.

Naozaj treba všetko zakrývať? Casa Cruda odpovedá surovou úprimnosťou.

Svetlo zhora

Jediným zásadným zásahom do pôvodnej strechy bolo vytvorenie veľkého otvárateľného svetlíka. Slúži nielen ako prístup na strešnú terasu, ale najmä ako vertikálna os domu. Svetlo vďaka nemu vstupuje zhora, prechádza celým objemom a počas dňa mení atmosféru interiéru.

Okrem samotného presvetlenia taktiež zvýrazňuje štruktúru materiálov a robí z času ďalší rozmer bývania. Presne tento typ riešenia môže byť inšpiratívny aj pre slovenské rekonštrukcie – najmä tam, kde bojujeme s tmavými dispozíciami a hlbokými pôdorysmi.

Technické vybavenie je ukryté v „plávajúcom“ obvode do výšky 2,8 metra, ktorý neruší celok a zároveň umožňuje flexibilné využitie priestoru. Len na vybraných miestach sa otvára smerom k intímnejším zónam domu.

Denná zóna

Už to nie je jeden členitý interiér, ale jedna veľká otvorená miestnosť. Rekonštrukcia jasne ukazuje dve úrovne – podlahy a omietnuté plochy na jednej úrovni a hornú časť, ktorá zostáva surová, autentická a nedotknutá, na druhej.

Denná zóna pracuje so svetlom ako s hlavným nástrojom. Veľké okno smerom do ulice vpúšťa mäkké bočné svetlo, strešný svetlík ho vedie zhora hlboko do dispozície. Vďaka tomu priestor pôsobí vyššie, otvorenejšie a počas dňa sa prirodzene mení.

Obývačka

Priznané trámy a murivo zostali odkryté ako pamäť domu, spodnú vrstvu priestoru zjednocuje živicová podlaha. Pohovka pomáha čítať mierku priestoru a ukotvuje ho v každodennom živote. Hneď vedľa je kuchynská linka.

Srdcom domu je otvorený priestor s objemom približne 300 m³, ktorý sústreďuje každodenný život na jednom mieste. Spája obývačku, kuchyňu a jedáleň Po pravej strane sú schody, ktoré vedú k východu z domu.

Kuchyňa

Všimnite si hru s odtieňmi dreva na kuchynskej linke, ktorá naľavo prechádza až do antracitovej farby. V tejto časti sú vstavané spotrebiče. Biela línia technického obkladu nie je len moderný dizajnový prvok. Slúži na vedenie inštalácií, zakrýva nedostatky a zachováva čisté línie.

Zdroj: časopis Môj dom