Dom na nemožnom mieste

Dom na nemožnom mieste

12. 08. 2008
Zdieľať

Takto vyzerá ideálne miesto na zimné radovánky. Pozemok pod lesom, na rozhraní prírodnej rezervácie. Zalesnený svah na konci dediny, so sklonom, ktorý praje len odvážnejším sánkarom. Kopec, na ktorý si aj v lete trúfa len pohyblivejší turista v dobrej obuvi. Postaviť dom by si tu trúfal len skutočný odvážlivec.

 

Odvážlivec alebo architekt, patrilo by sa dodať hneď druhým dychom. O podobnom pozemku sa raz vyjadril môj známy: „Výhodou takejto záhrady je, že keď ti spadne nejaké náradie, nemusíš ho hľadať, stačí ho večer pred odchodom pozbierať dolu pri plote…“ V každom prípade – ideálna stavebná parcela vyzerá úplne inak! Opak je pravdou, musíme dodať po návšteve u manželov Sodomkovcov, architektov i investorov netradičnej stavby.

Bývanie v korunách stromov, bezprostredné susedstvo lesa a unikátne výhľady, to všetko ponúka práve tento a žiaden iný kus zeme.
 

Šikovným architektom neprekáža ani severná orientácia, skôr naopak: „Drevostavby majú sklon v lete sa prehrievať, preto je naša orientácia skôr výhodou,“ dopĺňa architekt Marek Sodomka.

Vráťme sa však do roku 2005… Na začiatku stála túžba po bývaní s blízkymi známymi. Mladá rodina už predtým obývala pomerne nezvyčajný priestor bývalej fary, presun do ďalšieho nezvyčajného prostredia sa teda dal do istej miery očakávať. Navyše obaja sú vynikajúci architekti – Šárka má na svojom konte množstvo unikátnych rodinných domov (najznámejšie vznikali v ateliéri architektky Markéty Cajthamlovej), Marek má za sebou originálne stavby z pôsobenia v poprednom ateliéri D3A. Ich spoločné dielo tak s napätím očakávali nielen ich najbližší, ale aj širšia informovaná architektonická verejnosť.

„V našom predchádzajúcom bydlisku sme mali pocit, že sme tak úplne nezapadli. Preto sme od začiatku hľadali miesto, kde by sme sa cítili dobre – nielen čo sa týka architektúry, ale aj sociálnych vzťahov. Lákalo nás bývať spolu s ľuďmi, s ktorými si rozumieme… Voľba nakoniec padla na najbližších príbuzných. Spolu so švagrovcami sme hľadali dva pozemky v susedstve, ale dlho bez úspechu. Nakoniec sme sa uspokojili s jedným, s tým, že projekt budeme koncipovať ako dvojdom s identickou konštrukciou i pôdorysom. Pozemok bol pre svoju zložitosť relatívne lacný, nikto si veľmi nedokázal predstaviť, že by tu mohla vyrásť stavba určená na bývanie,“ opisuje začiatok výstavby architekt.
 


Dom na nemožnom mieste

159041
Ester Havlová

 

Dom na nemožnom mieste

159037
Ester Havlová

Zelená pohľadovo zjednocuje  „úžitkové” priestory domu – komunikácie, kúpeľne, WC… Pre zjednodušenie domácej „špičky” má každá z izieb vlastné umývadlo.   Hlavný obývací priestor tvorí jedálenská časť s kuchyňou.  

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Spoločná púť za vlastným bývaním vzťahy oboch rodín ešte utužila. Keďže obe rodiny mali zhodné požiadavky na bývanie, mali obe časti i rovnaké dispozície. Rozdeliť po dokončení dve identické stavby bolo jednoduché: „Hodili sme lístočky do klobúka a my sme si vytiahli „horný“ dom,“ opisuje úlohu osudu pri ceste za novým bývaním Marek.

Aj úplného laika napadne, že najťažšie bolo stavbu založiť. Architekti so statikom problém vyriešili systémom mikropilotov. Konštrukčne je dvojdom postavený tesársky, podobne ako americký systém „two-by-four“

„Priznám sa, že drevostavbu sme pôvodne neplánovali. Máme s nimi dosť skúseností z iných stavieb, skôr sme rozmýšľali o inej technológii… Konštrukčné a miestne podmienky však nakoniec rozhodli o tom, že žijeme v dreve,“ pokračuje architekt. Teda takmer – drevené steny dopĺňa vrstva zateplenia z ovčej vlny: „Drevostavby majú vo všeobecnosti problém s udržaním určitej žiaducej vlhkosti v interiéri. Tento spôsob izolácie spolu s priedušnými povrchmi nám pomohol problém vyriešiť.“ Ako sme už spomínali, tvorcovia i budúci nájomníci „v jednom“ sa obávali skôr preteplenia než zimy.
 


Dom na nemožnom mieste

159036
Ester Havlová

 

Dom na nemožnom mieste

159039
Ester Havlová

Na najvyššom podlaží je pracovňa.   Detská izba ešte pred nasťahovaním – výrazný farebný akcent zdôrazňuje členitosť priestoru.

Po prvej zime strávenej v novom si pochvaľujú, že na kúrenie im takmer výhradne postačí kozub na hornom „dennom“ podlaží, len v najtuhších mrazoch zapínali elektrický kotol, ktorý vykuruje spálne na dolnom podlaží.

Keď je reč o dreve – síce obkolesení urastenými listnáčmi, majitelia uprednostnili najvhodnejšie domáce dreviny – jedľu na podlahách, smrek na stenách v interiéri a smrekovec v exteriéri. Drevo má len minimálnu úpravu – exteriérové dosky žiadnu, interiérový obklad je len jemne bielený voskom, a len namáhaným podlahám sa ušlo vosku o čosi viac.
 

Obytná plocha domu zaberá len 117 m2, príbytok v korunách stromov však rozhodne nepôsobí stiesnene. Predovšetkým v lete, keď sa život presúva na terasu, ktorá spolu s hlavnou obývacou izbou tvorí akési prirodzené centrum celej domácnosti.

Dolné podlažie patrí noci, prostredné denným aktivitám a najvyššie práci. Na pomerne náročné užívanie horizontálne členeného domu si žiadny z členov dnes päťčlennej domácnosti rozhodne nesťažuje, nakoniec, majitelia, vybavení staviteľskými skúsenosťami a obdarení architektonickou predstavivosťou, dobre vedeli, do čoho idú.

Treba pripomenúť, že najmladší člen rodiny mal v čase našej návštevy necelé tri mesiace, a rodina celú „prevádzku“ okolo bábätka bez problémov zvláda. To dáva zároveň i odpoveď všetkým „zlým jazykom“, ktoré sa celkom isto poponáhľajú s poučením, že TAKTO sa vlastne bývať nedá. Po našej návšteve dodávame: Dá. Ba naopak, spôsob, akým architekti vyriešili problematický pozemok, i samozrejmosť, s akou sa zhostili úlohy zabývania originálnej stavby, možno len obdivovať.

 

1. poschodie   2. poschodie

Dom na nemožnom mieste

159046

 

Dom na nemožnom mieste

159045

1 – vstup,  2 – chodba, 3 – spálňa, 4 – technická miestnosť, 5 – kúpeľňa, 6 – detská izba, 7 – schodisko, 8 – jedáleň, 9 – kuchyňa, 10 – obývacia miestnosť, 11 – WC, 12 – pracovňa

Konštrukciu v systéme Two by Four (2 × 4 palce) tvoria priemyselne sušené, hobľované a impregnované fošne rovnakej hrúbky (asi 40 mm), niekoľkých šírok a rozličných dĺžok. Tieto fošňové prvky sa používajú na zvislé i vodorovné konštrukcie ako aj na konštrukcie šikmých striech (krovy).

Fošňové prvky tvoria nosnú konštrukciu stavby a prenášajú vlastnú hmotnosť stavby a ďalšie zaťaženie do základov. Na zaistenie priestorovej tuhosti a integrity stavby sa najčastejšie používajú doskové materiály (preglejky, OSB dosky, Fermacell), ktoré sú s fošňovým systémom prepojené (klincami, sponami, skrutkami, lepením) a vytvárajú tak zvislé alebo vodorovné dosky, ktoré sa potom navzájom spájajú.

Systém sa vyznačuje otvorenosťou, čitateľnosťou, jednoduchosťou a schopnosťou reagovať na najrôznejšie podmienky a požiadavky. Je rýchly a efektívny, umožňuje rad zmien počas samotnej stavby, ako aj neskoršie zásahy pri prestavbe.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 07/2008

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: návšteva rodinné domy
Zdieľať článok

Diskusia