Mladá architektka sa presťahovala za štúdiom a prácou do veľkomesta, no rýchlo zistila, že rušný život jej nevyhovuje. Nájsť si však vlastné bývanie za rozumnú cenu, v pokojnej lokalite a blízko Prahy sa zdalo nedosiahnuteľné. Až kým nenarazila na trocha nečakaný objekt v chatárskej osade Jedličkové Lázně v Černošiciach na brehu rieky Berounka.

Napriek minimalizmu neprišiel dom o moderné technológie. Majiteľka ich však dizajnovala tak, aby nerušili. Zdroj: Adéla Oršulíková

Chatky s geniom loci

„Keď som sa prvýkrát prišla pozrieť na malú chatku inzerovanú na predaj, vedela som, že je to ono. Osada so 40 chatami slúžila pôvodne ako šatne berounskej plavárne – štvorcové stavby so štyrmi samostatnými miestnosťami, každá necelých 9 m², ktoré sa časom sprivatizovali a dodnes majú niektoré chaty štyroch majiteľov. Každý si k svojej časti viac alebo menej niečo pristaval (predovšetkým zo zvyškov). Výsledkom je kolónia podobná slumu. ale pre mňa s jedinečným genius loci,“ spomína architektka a stavebníčka Adéla Oršulíková.

Mladá žena mala šťastie, v osade sa jej podarilo odkúpiť jeden celý jednopodlažný objekt, zväčšený o prístavby dielne a verandy. Interiér s plochou necelých 63 m² a dispozíciou 3 + kk však zostal poznačený minulosťou a pôvodným účelom. Štvorcové miestnosti s maličkými rozmermi a svetlou výškou dvoch metrov naznačovali, že miestom nebude možné plytvať. Majiteľka teda stála pred výzvou vytvoriť plnohodnotné, funkčné a estetické bývanie za minimálne náklady.

Architektka nechcela na vlastné bývanie míňať astronomické peniaze. Hľadala preto udržateľné riešenia, ktoré by však nezaťažovali rozpočet. Zdroj: Adéla Oršulíková

Retro, východné hodnoty aj spomienky

Architektka však netúžila len po streche nad hlavou, ale aj po autentickom priestore, ktorý by odrážal jej osobnosť. Ako sama tvrdí, priťahuje ju minimalizmus a estetika východnej filozofie. Teda svet, kde česť bola nadradená materiálnemu bohatstvu, skromnosť bola cnosťou a architektúra premysleným dialógom medzi človekom a priestorom. Inšpirovala sa tiež spomienkami na detstvo v skromnej chate v Beskydách, kde sa žilo v súlade s prírodou.

Navyše ju oslovil aj retro dizajn 70. a 80. rokov minulého storočia, keď, ako vraví, každý predmet dennej potreby bol súčasne malým umeleckým dielom. Veci boli kvalitné, pravdivé a krásne aj po desaťročiach.

Vo výsledku vznikol nadčasový a udržateľný interiér kde sa stretáva severská funkčnosť s japonskou skromnosťou. Nábytok je subtílny, farebné tóny sú neutrálne a použité materiály prírodné. Na stenách a strope použila majiteľka hlinenú náterovú omietku, dvere, zárubne či nábytok sú vyrobené z borovicového dreva. Podlahu zas tvorí lino (PVC) v imitácii svetlej betónovej stierky.

“Miesto okamžitého trendu preferujem nadčasovosť, miesto lacných plastov poctivé materiály, miesto dočasného riešenia dlhodobú udržateľnosť,” vraví architektka Adéla Oršulíková. Zdroj: Adéla Oršulíková

Útulný minimalizmus so spomienkami

Aj napriek problémom sa však podarilo objekt pretvoriť na domov podľa predstáv. Prepája sa v ňom princíp skromnosti a jednoduchosti tradičných vidieckych obydlí s požiadavkami moderného bývania. Prevláda funkčný minimalizmus, ktorému však nechýba teplo a útulnosť. Cítiť ho aj v hlavnej obytnej miestnosti s pieckou, stolom a lavicou, ktorá tvorí srdce domu. Svojím dizajnom odkazuje na starú „chyžu“, teda tradičnú vidiecku izbu, kde večer počujete tikot hodín a praskať oheň.

Okrem hlavnej miestnosti tvorí jednopodlažné bývanie spálňa a rovnako veľká pracovňa. Na opačnej strane domu sa nachádza dielňa a technická miestnosť. Cez vstupnú chodbu s úložným priestorom sa domáci dostanú do kúpeľne spojenej s toaletou.

Napriek neveľkým miestnostiam pôsobí kúpeľňa ľahko a priestranne. Drevo a svetlé farby jej dodávajú pocit tepla aj vzdušnosti. Zdroj: Adéla Oršulíková

Technológie, ktoré nerušia

Hoci interiér odkazuje na minulosť, neopomína ani moderné technológie. Spotrebiče – a aj celkový dizajn domácnosti – je prispôsobený tak, aby vizuálne nerušil. Chladnička a práčka sú preto umiestnené v technickej miestnosti a rúra aj kávovar sú bez blikajúcich digitálnych displejov. Domu nechýba ani moderná kuchynská linka so vstavanou umývačkou a digestorom, plynová varná doska a elektrická rúra. Komfort zabezpečujú aj hliníkové okná a zateplenie.

Úložné priestory sú šikovné riešené tak, aby priestor nestratil minimalistický charakter. Ukryté sú pod lavicou či pohovkou, dokonca aj v pracovnom stole, kde sa nachádza skrytý klavír.

V interiéri prevláda udržateľnosť a minimalistický dizajn, ktorý však nepôsobí sterilne. Zdroj: Adéla Oršulíková

Svojpomocná stavba s DIY prístupom

Pri celom projekte mala majiteľka na zreteli ekonomickú aj ekologickú udržateľnosť. Na hrubej stavbe síce pracovali robotníci, no rekonštrukcia interiéru už prebiehala svojpomocne. Náklady sa snažila stiahnuť na minimum, pričom sa kládol dôraz na recykláciu materiálov a DIY prístup. Prevádzka domu je rovnako nízkonákladová. Napríklad splachovanie je zabezpečené vodou zo studne.

Motivácia pre mladé generácie

Premena bývalých šatní berounskej plavárne na domov je dôkazom, že kvalitné bývanie nemusí stáť astronomické peniaze. A rovnako ani priestor nemusí byť veľký, aby bol plnohodnotný a príjemný.

“Je odkazom pre mladých ľudí, ktorí túžia po vlastnom domove, ale čelia realite extrémne drahého trhu s nehnuteľnosťami. Ukazuje, že aj s obmedzenými prostriedkami sa dá vytvoriť plnohodnotné bývanie, ktoré je funkčné, estetické a má dušu,” dodáva majiteľka na záver.

Vlastné bývanie nemusí byť drahé, dokazuje architektka Adéla Oršulíková na vlastnom príklade. Zdroj: Adéla Oršulíková

Pri rekonštrukcii sa majiteľka musela popasovať s krivosťou objektu. Aj keď sa mnohé veci podarilo vylepšiť, stále to nie je dokonalé. Zdroj: Adéla Oršulíková

Redakčne upravila: Daniela Marcinová
Foto: Ing. arch. Adéla Oršulíková