06. 12. 2007
Zdieľať

Mlynárstvo patrilo kedysi na Slovensku medzi najrozšírenejšie remeslá a nemálo starých vodných mlynov sa zachovalo až podnes – aj keď už nefunkčných, opustených a schátraných. Možno by pozvoľna chátrali ďalej, keby si mestskí ľudia nevymysleli „druhé bývanie“ na vidieku a nepremenili aspoň niektoré z nich na zaujímavé chalupy. Práve chalupárom vďačí za svoj druhý život aj jeden mlyn na Myjave.



Mlyn

124229
Ivan Šimek

Rovnako ako na celom svete, aj u nás ľudia zapriahali do svojich služieb vodný živel. Pomocou kolesa poháňaného vodou dokázali kuť železo, píliť drevo, lisovať olej, ale najmä mlieť múku. Jeden z najväčších a najdôležitejších vynálezov – vodný mlyn – sa do Európy dostal z Malej Ázie približne v 2. storočí pred Kristom. Ako prví ho začali používať technicky založení Rimania, ktorí ho ešte zdokonalili. V zlepšenom mlyne sa horizontálne koleso nahradilo účinnejším vertikálnym kolesom a horizontálnu os kolesa s vertikálnou osou mlynských kameňov spájal ozubený prevod. Tento typ vodných mlynov sa neskôr staval aj na našich potokoch.


Mlyn

124230
Ivan Šimek

Jeden z prvých známych opisov vodného mlyna možno nájsť v diele Desať kníh o architektúre, ktoré spísal vzdelanec, inžinier a architekt z čias antického Ríma Marcus Vitruvius Pollio. V strednej Európe, teda aj u nás, sa vodné mlyny rozšírili asi v 8. až 9. storočí a hojne sa stavali aj na území Slovenska – našli by ste ich takmer v každej dedine, ktorou pretekala riečka či bystrý potok. Mnoho vodných mlynov sa u nás zachovalo až dodnes, no väčšinou už sú nefunkčné, opustené a schátrané a ich charakteristický znak – vodné koleso s lopatkami – už dávno odhnilo a stratilo sa.

Niektoré z nich však začali žiť nový život. Vďačia zaň chalupárom, ktorí sa v rámci sladkého víkendového ničnerobenia chodievali poriadne narobiť do svojho „druhého bývania“ na vidieku. Práve oni zachránili a zrekonštruovali mnohé staré vodné mlyny a pietne zreštaurovali, čo sa dalo. Zaslúženú pozornosť vzbudil v dnešných majiteľoch aj veľký starý mlyn na Myjave. Rozhodli sa, že sa pokúsia predĺžiť mu život a dať rozsiahlej stavbe budúcnosť – chcú tu tráviť svoje voľné dni.

Bez pohybu


Mlyn

124237
Ivan Šimek

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Mlyn postavili v roku 1870, o čom svedčí vročenie na stropnom tráme. Celý areál má štvorcový pôdorys s uzavretým dvorom uprostred. V najvyššej, trojpodlažnej budove sa zachovala podstatná časť technologického zariadenia, i keď dnes už sú ozubené kolesá a násypky bez pohybu. Pred rokmi, keď noví majitelia mali ešte dostatok chalupárskeho entuziazmu, zariadenia ošetrili a ponatierali. V prítmí prvého poschodia, kam vedú drevené ošúchané schody, ktoré ešte pamätajú mlynárove zamúčené baganče, dnes mĺkvo stoja dve násypky a mechanizmus, pomocou ktorého sa do vriec sypala namletá múka.


Mlyn

124232
Ivan Šimek

Cez dvere hneď vedľa nich sa po šikmej drevenej rampe spúšťali vrecia s múkou na pripravené vozy. Na drevenej podlahe spočívajú dva mlynské kamene. Pohľad na ne má zvláštnu príchuť, ak si uvedomíme, že pred stáročiami takéto kamene predstavovali špičkovú technológiu, porovnateľnú hádam aj s dnešným počítačom. Hoci ich ešte otáčala ľudská sila či dobytčí záprah, nahrubo opracované okrúhle kamene boli prevratným vynálezom, ktorý znamenal obrovský skok na kľukatej cestičke našej civilizácie…

Kedysi a dnes

V minulosti bol potok odklonený z koryta a tiekol v náhone na svahu po ľavej strane mlyna, takmer na úrovni jeho strechy. Súbežne s potokom viedla aj cesta k dverám do mlyna, kam sa na povozoch privážalo obilie. Voda potoka sa hodný kus pred mlynom zhromaždila v nádrži. Zabezpečilo sa tak dostatočné množstvo vody aj jej potenciálna energia na pohon kolesa. Keď sa zodvihli stavidlá, voda padala z výška na lopatky vodného kolesa. (Bol to typický kolesový mlyn na hornú vodu. Mlyny na dolnú vodu – hovorí sa im aj plávajúce mlyny – poháňa voda hladiny potoka alebo rieky.) Ak sa nemlela múka, voda padajúca na mlyn sa presmerovala na blízku pílu na vodný pohon (gáter), kde sa rezali dosky a fošne.


Mlyn

124233
Ivan Šimek

Domáci opatrujú aj starú knihu účtov, do ktorej si mlynári zapisovali svoje obchody. Nie za všetko sa platilo peniazmi – niektoré služby sa vyrovnávali protislužbami. Dlh sa mohol napríklad splatiť tým, že gazda pooral veriteľovi pole alebo sa urobila furmanka či zapožičali kone. V mlyne sa prestalo mlieť v roku 1948. Starý náhon zasypali a stratila sa aj cesta, ktorou privážali do mlyna obilie. Potok sa vrátil so pôvodného koryta a voda odtekala popod dvor až do odpadovej nádrže, z ktorej má dnes sused pekné jazierko. V sedemdesiatych rokoch už nejestvovalo ani vodné koleso, ostali iba polámané a odhnité zvyšky hrubého dreveného hriadeľa. Dodnes trčia z otvoru v múre mlyna do hlbokej kamennej šachty, v ktorej sa kedysi pod náporom vody otáčalo lopatkové koleso. Svojho času sa ho noví majitelia pokúšali opraviť, ale zatiaľ ostalo iba pri plánoch. Možno niekedy…


Mlyn

124234
Ivan Šimek

Nový život a nové využitie

Obytné priestory pristavali k mlynu neskôr. Sú v samostatnej dvojpodlažnej budove naproti objektu samotného mlyna. Z dvora sa vchádza do vstupnej predsiene a odtiaľ ďalej do spálne alebo do kuchyne. Z kuchyne vedú schody na drevenú galériu nad kuchyňou, z ktorej sú prístupné priestory na poschodí. Tie slúžia najmä na odpočinok a spanie. Kuchyňa je zariadená rustikálne a dýcha z nej atmosféra dávneho života na vidieku so všetkým, čo k tomu patrí. Centrom života je tu masívny dubový stôl so stoličkami a s rohovou lavicou, na stenách a poličkách odpočívajú šálky a hrnčeky na kávu či mlieko, staré taniere a predmety potrebné v kuchyni.

Všetko vonia drevom a prírodou. Pod galériou, v kúte kuchyne pri okne je malá linka – voda, dvojplatnička a stavaná pec, kde sa varí. Rovnako štýlová je aj izba na poschodí, zariadená sedacou súpravou a starou almarou. Pred obytnou časťou bola kedysi priestranná kuchyňa. Jej strecha však bola veľmi poškodená, a tak ju museli noví majitelia strhnúť. Zbúrali aj vonkajší múr, čím sa zväčšil priestor dvora a zo starej kuchyne ostal len výklenok. Väčšia časť chalupárskeho života sa aj tak, najmä v peknom počasí, odohráva vonku.

Čo sa stalo s maštaľami?


Mlyn

124236
Ivan Šimek

V obvodovom múre bývalej kuchyne je ešte stále otvor, v ktorom boli voľakedy dvere – cez ne sa po mostíku cez potok vychádzalo von z mlyna. Dnes sa do mlyna (alebo skôr do jeho dvora) vstupuje cez starú bránu pre vozy. V podbrání je dostatok miesta aj na zaparkovanie auta. Múry vyzdobili domáci dávno nepotrebnými časťami hospodárskeho náčinia a konskými postrojmi. Nič nevyhodili, pre všetko, čo sa v mlyne zachovalo, našlo sa nové miesto. Hneď vedľa vstupu, na mieste bývalých maštalí, v ktorých sa niekedy choval dobytok, vybudovali novú toaletu a kúpeľňu a zmestil sa aj pingpongový stôl. Oproti vchodu, na vzdialenej strane dvora, bola dakedy druhá maštaľ. Dnes ju v zrekonštruovanom priestore pripomína už iba válov, ktorý slúži ako veľký kvetináč. Pohodlnú, pomerne veľkú miestnosť využívajú domáci a ich priatelia ako herňu – k dispozícii je biliardový stôl, karty, ale aj šachy, ktoré táto rodina, ale aj ich priatelia obľubujú.


Mlyn

124231
Ivan Šimek

V chladnejších dňoch herňu vyhrieva kozub, ktorý navrhla domáca pani – stavebná inžinierka – a postavil domáci pán. S herňou susedí zastrešený priestor, otvorený do dvora. Pod strechou tu stojí veľká stavaná pec, v ktorej sa kedysi piekol chlieb, a pred ňou je dlhý drevený stôl – príjemné miesto na posedenie v chládku, najmä v horúcich letných dňoch. Zo storočného mlyna čas už dávno odfúkol aj posledné stopy po múke. Mlynské kamene už asi nikdy nebudú mlieť, ani stará píla sa nerozbehne, ale zdá sa, že vďaka chalupárom bude mlyn ešte dlho stáť v obraze dediny ako stavebný dokument minulosti. Na starých múroch, ktoré sa belejú novotou, už dnes vidno, že gazda bez roboty nevydrží. A tak si môžu noví majitelia v nekaždodennom a pre dnešného človeka atraktívnom prostredí mlyna ešte dlho užívať voľné chvíle a vychutnávať krásu okolitej prírody.

Kategória: Návšteva
Tagy: chalupa mlyn
Zdieľať článok

Diskusia