Na brehu les, na hladine vodné zámky

Na brehu les, na hladine vodné zámky

14. 10. 2010
Zdieľať

Tešila som sa ako blázon na sezónu, keď len zmienka o vode bude osviežením a téma, ktorá sa jej nielen bude dotýkať, ale priam do vody vstupovať, ovlaží naše „Návštevy“ iným pohľadom na bývanie. „Nebude to také ľahké drahá…“ neodbytne sa mi vtieral do mysle, telefonátov a termínov starý šláger. Nebolo. Nevadí. Doslova sa nám prihodilo blízke stretnutie vodného druhu…

Medzi vodou a nebom

Od známeho ku kamarátke, z veľkého sídliska k malým bufetom na hrádzi, cez dve dunajské zátoky k menej objavenému ramenu rieky: po týždňoch hľadania zaujímavého hausboatu, zaviedla nás cesta-necesta k trom plávajúcim domom. V tej chvíli sme zabudli na všetky sľuby a pokusy o niekoľkokrát „dobre“ zorganizovanú návštevu v obytnom člne a doslova sme prepadli prvý z troch príbytkov na plavákoch. Je jasné, že je niečo medzi nebom a zemou, ale v tomto prípade to bolo skôr medzi vodou a nebom.
 

Len čo sme vkročili na výsostné územie prvého vodného obydlia, okamžite nás pristihli pri čine. Cez susedný mostík sa k nám rozbehol vyšportovaný chlapík a s gestom ochranára zátoky pribrzdil naše nadšenie hneď pri vstupe na vysunutú terasu. Neviem ako vás, ale mňa pravidelne niekto „načape“. Vyhýbam sa teda cestovaniu načierno, neskoré príchody priznávam aj deň vopred a na návštevy nechodím neohlásená. Toto bola zase tá chvíľa, ktorú ja naozaj nerada. Redakčná vizitka a odpoveď na: „Čo vás sem privádza…“ našťastie zabrali. Nádej a radostné očakávanie sa nás zmocnilo až od chvíle, keď sa ukázalo, že sme natrafili na toho správneho človeka. Pán Németh, tak ako väčšina ľudí od vody, nielenže dohliada aj na susediace vodné obydlia, ale je aj „stavbyvedúcim“ malej flotily plávajúcich chalúp, ktoré sú tesne pred dokončením. Ich majitelia sa rozhodli investovať do bývania vzdialeného mestskému ruchu. Každému z nich sa dni voľna spájali s myšlienkou na vodu. Neboli teda ďaleko od toho, aby sa nechali „navnadiť“ na stavbu plávajúcej chalupy.

O oceľových ramenách a o tom, ako sa dom učí plávať

„Môžeme si vybrať, kde chceme žiť, kde tráviť voľný čas. Voda nám dáva úžasnú energiu a tú si každý z nás môže premeniť na pracovné nasadenie, na lásku…“ vyznáva sa náš sprievodca. Ukazuje na tri oceľové zaslepené rúry s výtlakom 30,5 ton zovreté oceľovou konštrukciou, ktorá sa načahuje dvomi ramenami na breh: „…všetky naše domy majú takéto plaváky. Navzájom ich stužujú tyče a tri priečne natiahnuté kotviace laná. Plaváky nesmú byť ponorené viac ako do polovice. Ak sú hlbšie, znamená to, že sú preťažené.“ Okrem hmotnosti domu, nosnej konštrukcie a vlastnej váhy musia odniesť aj zariadenie a celú výbavu, ktorú do domu prinesú obyvatelia. Keď sa architektonicky riešil práve tento dom, ukázalo sa, že bude lepšie pridať ešte jeden plavák. „Nebezpečie hrozí aj v zime, keď zátoka zamrzne. Ľad môže vtiahnuť konštrukciu hlbšie, ako je prípustné…“ dodáva pán Németh. Spoločné vybavovanie a riešenie technických problémov fungovalo na princípe: viac hláv, viac rozumu. Pri niektorých objednávkach sa podarilo niečo ušetriť. „Množstevná zľava“ sa niekedy dala uplatniť vďaka konštrukcii troch podobných domov stavaných v tom istom čase a podľa podobného statického výkresu.

Veci často „odsýpajú“ lepšie, ak takáto akcia má aj svojho lodivoda. Náš sprievodca sa obrátil na odborníkov. Pri technickom riešení plávajúcich domov našiel spoločnú reč s doc. Ing. Borským a Ing. Pátkom z Vysokej školy dopravnej v Žiline. Vypočítať a navrhnúť dom, ktorý bude mať vrchné poschodie, terasu a ešte má aj plávať bez toho, aby sa nebezpečne nenachýlil, určite patrilo do rúk profesionálov. Majitelia „plavidla“, v ktorom sme sa pustili do fotografovania a spovedania, sa rozhodli pre spoluprácu s architektkou Andreou Očkovou. Dom ozvláštnila prevýšením zo strany rieky, pridala na zasklených plochách a čistých líniách, opticky odľahčila hlavnú miestnosť točitým oceľovým schodiskom. Teraz sa ním vystupuje do dvoch spální na poschodí.


„Celé to máme vedené ako plávajúcu loď – hausboat, ktorý je ukotvený lávkou s 30 až 40 cm vôľou pri zanášaní vodou a vetrom. Konštrukcia sa takto občas potiahne celkom prirodzene raz na jednu, raz na druhú stranu. Elektrickú energiu privádzame z verejnej siete, úžitkovú vodu cez vlastnú čističku z rieky, a keď potrebujeme, zohrejeme si ju v bojleri. Dom má aj svoje vykurovanie. Súčasťou projektu bolo umiestnenie a napojenie kotla. Riešenie odpadu? Na to sme veľmi hrdí – žiadne znečisťovanie rieky, ale technicky premyslený biologický septik s dobrou izoláciou a odstraňovaním kalu raz za pol roka,“ dozvedáme sa. (Poznámka redakcie: V zahraničnej literatúre sa v tejto súvislosti píše o floating house – plávajúcich domoch; hausboaty sa spájajú s pojmom obytný čln).

Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky

„Zmenili sme tunajšie pravidlá. Doteraz tu vyrastali chatky a víkendové domčeky na vode, odteraz majú v susedstve plávajúce domy. Roky som chodieval ku kamarátovi na hausboat, nevedel som sa nasýtiť týmto prostredím. Chcel som vlastné bývanie na vode, hľadal som možnosti a miesto, ktoré by mi najviac sedelo. Tu budem spokojný a verím, že aj ostatní.“ Aj keď tento projekt si objednávali na rekreačné účely, spĺňa požiadavky na celoročné bývanie.
 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Svoju zátoku nenechajú opustenú ani v chladnejšom počasí. „Bude tu väčší pokoj a čas bude plynúť pomalšie. Navyše, voda nepatrí nikomu. V prenájme máme kúsok brehu; nesmieme byť vysunutí do plavebnej dráhy. Dodržali sme predpísaný pôdorys: 12 x 8 m. Celý dom nesie oceľová nosná konštrukcia s drevenou výplňou, zateplovali sme Nobasilom, vrstvili drevo, pridali paropriepustnú fóliu, ešte Nobasil, (…od podlahy to bolo zložitejšie: pozinkovaný plech, paropriepustná fólia, 2 cm sklenej vaty, drevené rošty s molitanom, drevoštiepkové dosky dvojmo, vždy v opačnom smere, nášľapná vrstva, …) zaizolovať podlahu nad vodou, ktorá raz zamrzne, je naozaj kumšt,“ vysvetľuje pán Németh. Verili, že po všetkých vybavovačkách výstavba nepotrvá dlhšie ako tri či štyri mesiace.
 

Odkedy začali, prešlo viac ako pol roka a ešte stále majú čo dorábať. Niekomu chýbajú elektrosptrebiče, iný nemá ešte „spustenú vodu“… Od začiatku bolo zrejmé, že na stavbe sa vystrieda viac firiem. Skúseností s projektmi tohto druhu v našich končinách je málo: nosnú konštrukciu zvárala jedna firma, druhá stavala dom… So stavbou je to ako s riekou, aj keby chceli to isté a na tom istom mieste, život a stavebné firmy prinesú iné okolnosti.

Pohľad na hladinu

Obývačka, jedáleň, kuchyňa? Všetko jedno – teda všetko jeden spoločný priestor. Z pôdorysu prízemia alebo skôr „prívodia“ si odhryzla len kúpeľňa a malá úschovňa všeličoho pri bočnom vstupe. Otvorený dom – otvorený priestor. Zasklená tvár domu, obrátená k rieke sa celý rok kúpe v odleskoch vody. Dom a zátoka sú jedno telo a jeden priestor. Novostavba vyplazuje svoje vnútro na otvorenú terasu pod pergolu. Terasa sa chystá, hneď po zabývaní svojimi obyvateľmi, na zelené časy. Už budúci rok ju prizdobia rastliny a kvety od výmyslu majiteľov. Aby sa dom zapáčil svojej zátoke, operil sa drevom prifarbeným v rôznych odtieňoch hnedej. Prostredie, ročná doba a premeny svetla počas dňa sa takto môžu lepšie zahrať s jeho výzorom.
 

Obydlie, len s niekoľkými kusmi nábytku, prenecháva svoje vnútro voľné obrazom vodného sveta. Čo okno, to záber pre fotografa a milovníka prírody: v spoločenskej časti domu poteší prírodné „panoramatické kino“ na celý rok a v spálňach na poschodí výber niekoľkých zvlášť vydarených „obrazov“ života na rieke. Prírodná scenéria pre lepší dokumentárny film a k tomu každý deň premiéra! Stromy a kríky zapustené do protiľahlého brehu, zvuky zátoky a melódia rieky… Na jednotvárnosť sa však sťažovať nemôžu. Lode sa plavia hlavným tokom, niekedy bližšie, inokedy ďalej od zátoky. Rieka sa nadvihuje v mieste, kde sa jej ponúka zátoka. Poodstúpi a vráti sa, aby splynula do novej podoby. Keď sa voda stretne s vodou, vzpína sa o to viac, o čo tvrdohlavejšie sa o ňu v rovnakej chvíli opiera loď plávajúca hore prúdom. Stačí pár minút a dozvedia sa o tom obyvatelia všetkých domov posadených na oceľových poduškách. Rozhojdané domčeky sa ešte rozpustilejšie zavlnia, keď im dve míňajúce sa lode pošlú novú dávku energie. Takéto „vlakové spoje“ patria k bývaniu na vode. V prestávkach sa hladina upokojí – pekný letný deň a vlnenie sa ukryjú pod ilúziou zrkadla. Stačí však motorový čln alebo iný vodný povoz a o malú atrakciu z lunaparku majú opäť postarané…

S krídlami nad riekou

Od jednej vysunutej terasy k druhej si už niekoľko mesiacov pláva párik labutí. V poslednom čase vidieť viac iba jeho – s rozprestretými krídlami bráni územie, v ktorom na svet prišli malí operenci. Zátoka je plná života. Spôsob stavania vysutých chalúp, spôsoby „vodných ľudí“ a náhodných návštevníkov vstúpili do každodennosti vodného sveta. S riekou sa obyvatelia plávajúcich domov spojili na roky: s takou, aká je a ako sa mení, prevaľuje, vlní, rozpína, jemne zrkadlí – neuchopiteľná, stále živá. V jednej z mnohých zátok prijala nových nájomníkov… Voda nemusí mať vodníka, aby k sebe pripútala svojich ľudí.

Kategória: Návšteva
Tagy: hausboat hausbot návšteva
Zdieľať článok

Diskusia