Nechcel minimalistický byt. Tak mu ho „vyčipkovali“ svetlom
Uprostred februárového počasia občas dobre padne pohľad na zaujímavo vyriešený slnkom zaliaty priestor. Ak máte chuť práve na takéto zahriatie, poďte s nami na fotonávštevu do španielskej Valencie. Architekt Josep Ruà sa pohral so svetlom a využil ho na to, aby minimalistická prírodná farebnosť získala tú správnu iskru.
{R1}
Práve interiér utopený vo svetle a komunikujúci s okolím cez terasu bol predstavou majiteľa. Jemné prírodné odtiene a prirodzenosť mali hrať prvé husle, no zároveň si želal „nejako uniknúť úplnému minimalizmu“. Podarilo sa?
Nevtieravé bledé drevo v kombinácii s bielymi povrchmi naozaj tvorí na 70 m2 univerzálny prirodzene pôsobiaci základ. A aby sa výsledok vyhol „zbytočnej“ jednoduchosti, dostal výzdobu v podobe decentných geometrických ornamentov. Keďže sú súčasťou bielych povrchov pôsobia ako moderná výšivka či čipka. Sú decentné aj pôsobivé zároveň, a to vďaka tomu, že svetlo tu dostalo o funkciu navyše. Keď dopadá na túto výzdobu, vzniká totiž v miestnosti zaujímavá hra tieňov v podobe (aj) snehových vločiek.
Tento penthouse však nemal byť len pekný, ale aj funkčný. Zásadnou zmenou bolo rozdelenie na dennú a nočnú časť s kúpeľňou. Hranicou sa stala otvorená knižnica. Má jednoduché línie, takže mix predmetov, ktorý obsahuje, naozaj vynikne.
V kuchynskej časti dominujú hladké plochy v odtieňoch dreva. Za nimi sa skrývajú primerane veľké odkladacie priestory. Takže eleganciu tohto bytu doplnia len tie kúsky každodenného kolobehu, ktorým to dovolia obyvatelia. Zvyšok zostane ukrytý vo vnútri nábytku. To sa v živote a rannom zhone môže občas hodiť.
Prečítajte si tiež:
Majiteľ bytu podľahol čaru tehlového obkladu, ktorý sa mu tiahne cez dve podlažia
V oddychovej nočnej zóne dominuje biela a samozrejme svetlo. Spálňa i kúpeľňa sa pýšia pomerne veľkorysými oknami vrátane strešných. Slnečný kúpeľ teda môže byť súčasťou toho vo vani, a keď vás zobudí prirodzené svetlo, býva to príjemnejšie ako dotieravý budík. Výraznejšie čierne prvky zdôrazňujú smerovanie zhora nadol, ako keby boli odrazom svetla dopadajúceho práve cez strešné okná. Jednoduché, no zaujímavé a efektné. Kým spoločenská zóna je skôr hranatá, do nočnej sa dostali oblúky. Iná funkcia – trochu iný charakter, no vo výsledku jeden celok.
Terasa bola od začiatku nezanedbateľnou súčasťou životného priestoru. Interiér na nej po otvorení ultra transparentných samočistiacich sklených plôch vlastne prirodzene pokračuje. Drevo má síce iný raster, no farebne sa príliš nelíši. Akurát podlaha nadobúda sivý „outdoorový“ odtieň.
Text: Zuzka Kubalová
Zdroj: freshome.com