Nový život staršiemu domu
Prvým dôležitým krokom na ceste k bývaniu vo vlastnom dome je nájsť optimálny pozemok. V novobudovaných lokalitách na rozparcelovaných poliach začne všetkým obyvateľom veľmi rýchlo chýbať vyrastená zeleň či fungujúca infraštruktúra. Trochu namáhavejším, ale nádejnejším prístupom môže byť hľadanie v tradične zastavaných územiach. Ak máme smelé plány, nezostáva nám nič iné, len pôvodný objekt zbúrať či dôkladne prestavať.
Čaro miesta
Pred podobným rozhodnutím stála aj rodina nášho hostiteľa. Keď po dvoch rokoch hľadania objavili v prímestskej obci s kompletným zázemím a v dosahu prímestskej dopravy dom stojaci medzi vekovitými stromami, so záhradou ohraničenou zurčiacim potokom, neváhali a objekt kúpili. Nezľakli sa potrebných opráv, lebo jedinečné miesto si ich svojím čarom podmanilo takmer okamžite.Od opráv k prestavbe
Dom nebol príliš starý, preto si spočiatku mysleli, že postačia nevyhnutné opravy a môžu sa sťahovať. Lenže kvalita použitých materiálov bola veľmi nízka a stavba celkovo nie veľmi „poctivá“. Pretože základy neboli dostatočné, múry praskali a deformovali sa rámy okien a dverí. Nekvalitná izolácia nedokázala čeliť spodnej vode, ktorá cez suterén brala dom útokom, a keď pršalo, pri balkónoch zatekalo. V dôsledku vysokej vlhkosti a tepelných mostov v obvodových stenách bolo v dome zima, nevyhovovali ani elektrické rozvody. Najprv sa zdalo, že bude stačiť, ak sa odstránia hrubé technické nedostatky, ale pri rekonštrukcii platilo staré pravidlo – každá oprava odhalí ďalších desať skrytých nedostatkov. Preto sa majiteľ obrátil na svojich priateľov architektov, s ktorými začal konzultovať potrebné úpravy.
Po vzájomných debatách a detailnom prieskume technického stavu, po niekoľkých variantoch navrhovaných riešení narástol plánovaný objem nevyhnutných prác až do tej miery, že zachovávať pôvodnú dispozíciu stratilo zmysel. Okrem toho rodine ani úplne nevyhovovala. Manželom sa narodilo ďalšie dieťa, priestor domu bolo treba rozšíriť o novú spálňu a domácim citeľne chýbali aj pracovne. Kuchyňa mala len malé okná orientované na sever a rozhodne nepatrila medzi najobľúbenejšie priestory v dome. Preto sa majitelia rozhodli dom radikálne prestavať a zväčšiť.
Od základov po strechu
Pred architektmi stála neľahká úloha, pretože ako najjednoduchšie riešenie sa javilo postaviť celý dom odznova. Ale treba povedať, že sa jej zhostili bravúrne, s veľkou dávkou empatie, rešpektu a invencie. Najprv bolo treba ozdraviť základy. Obnažili ich, posilnili, otĺkli omietky, vybudovali aj všetky potrebné drenáže. Spodné murivo ošetrili proti vode chemickou injektážou.
Zásadné priestorové zmeny riešili prístavbou nového traktu na východnej strane budovy. Architekti dôkladne zvažovali otázku formálneho vzťahu nových a pôvodných častí domu. Nakoniec sa rozhodli pre riešenie nenásilné, do veľkej miery rešpektujúce pôvodnú architektúru domu. Zámerom bolo, aby nový celok pôsobil celistvým harmonickým dojmom – hranol prístavby s veľkými oknami a obložený drevom vysunutý v juhovýchodnom rohu objektu vyjadruje moderné poňatie otvorenosti a prepojenie interiéru so záhradou. V novom trakte umiestnili dve pracovne, kúpeľňu, jedáleň a kuchyňu. Na západnej strane domu v miestach bývalej kuchyne vznikla garsónka so samostatným vstupom. Novú spálňu presunuli do podkrovia.
Snaha celý priestor komunikačne prepojiť a presvetliť vyústila do osadenia celosklenených dverí medzi terasou, jedálňou, obývacou izbou a halou. Do kuchyne a jedálne dopadá intenzívne denné svetlo cez strešné okno, aby obývacia miestnosť za sklenenou stenou netrpela úbytkom svetla spôsobeného prístavbou. Majitelia dali opraviť aj krovy a strechu pokryť bridlicou, podkrovie dostalo nové, veľkorysejšie vikiere. Zateplenú fasádu obložili tehlovým obkladom. Dom sa dočkal aj výmeny všetkých inštalácií, podláh, okien a dverí. Architekti vypracovali aj základný koncept mnohých detailov – nevšedné je osvetlenie predsiene garsónky denným svetlom prechádzajúcim cez akvárium umiestnené v stene schodiska.
Harmonická spoluprácaVšetky obytné miestnosti majú okná smerujúce do záhrady. Zariadenie izieb architekti prispôsobili želaniam obyvateľov domu. Pán domáci tvrdí: „Pýtali sme sa detí, akú izbu by chceli. Architekt bol tolerantný a snažil sa im vyhovieť. My s manželkou zasa ctíme jeho vycibrený zmysel pre štýl. Takže sme sa obojstranne rešpektovali, čo hraničilo priam s pokorou. Bola to výnimočne harmonická spolupráca. Celá stavba bola podrobne naplánovaná a precízne zrealizovaná, preto sme nadmieru spokojní. Dom získal o triedu vyššiu kvalitu, dnes predstavuje priam luxusné bývanie. Nám sa v ňom žije skvelo, veľmi rýchlo sa stal naším skutočným domovom a sme v ňom šťastní.“