Prázdny podkrovný priestor v centre Štiavnice premenili na poetické bývanie
Prispôsobili sa prastarým trámom a s minimálnymi zásahmi do existujúceho pod nimi vytvorili bývanie s atmosférou, ktorá vás chytí za srdce.
Stúpajúc po schodoch starého domu som si užívala „vôňu múzea“ a počúvala začiatok príbehu, do ktorého sa mladý muž s levou hrivou pustil už pri vstupných dverách:
„Podkrovie bolo pre nás pôvodne kompromisom. Naším ideálom bol dom so záhradou. Bývali sme vtedy s jedným malým dieťaťom v podnájme a mali sme možnosť zrekonštruovať vlhký a pomerne drahý banícky dom alebo prázdny podkrovný priestor v centre mesta, ktorý sme si v podstate mohli upraviť tak, ako sme potrebovali. Bol suchý, na treťom poschodí…“
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
A keďže spomínané podkrovie malo takmer 300 rokov a historické stavby sú pre Miša Hrčku srdcovou záležitosťou, voľba bola jasná. {R1}
Kompromisy s dobrým koncom
Kúpili teda holý krov v historickom centre Banskej Štiavnice a pustili sa do rekonštrukcie. Barokové trámy, románske základy, renesančné prestavby ani lokalita UNESCO našťastie neboli pre Michala Hrčku neznámou pôdou, keďže sa obnove pamiatok venuje aj profesionálne. Výhodou bolo aj to, že potrebné práce zvládal nielen teoreticky, ale mnohé i prakticky. Na svoje bývanie vyčlenili Hrčkovci v rozľahlom podkroví asi 160 m2.
Mohlo by vás zaujímať: Podkrovia a lofty vám majú čo ponúknuť. Inšpirujte sa!
„Nie je to až tak veľa, ako by sa mohlo zdať, keďže mnohé priestory sa tu nedali vyriešiť celkom optimálne – napríklad vstup máme značne predimenzovaný,“ vysvetľuje domáci pán. „Vychádzali sme z toho, čo tu bolo, a snažili sme sa priestor adaptovať na bývanie s čo najmenšími zásahmi do pôvodnej konštrukcie, takže niektoré veci nevyšli presne tak, ako by sme chceli. Nie je to novostavba,“ smeje sa.
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
Nakoniec sa však manželom podarilo vymyslieť dispozíciu podkrovného bytu tak, že sa zaobišli takmer bez búrania.
„Odstránili sme len niektoré staticky zdupľované podpory krovu z 20. storočia. Jediným väčším zásahom do pôvodnej konštrukcie bolo vytvorenie nového okna v kúpeľni, ktorú sme umiestnili do najtmavšej časti priestoru. Samozrejme, najskôr sme v tom mieste zrealizovali zisťovací pamiatkový výskum. Pri celej rekonštrukcii sme nakoniec vybúrali len asi štvrť kubíka pôvodných konštrukcií, aj to zväčša dožitých,“ uzatvára Michal Hrčka.
Deň a noc
Leitmotívom celej prestavby bolo zasiahnuť do starých konštrukcií čo najmenej. V celej dĺžke podkrovia vytvorili Hrčkovci otvorený denný priestor v jemne loftovom štýle: „To, čo tu bolo, sme vlastne len mierne doplnili, vydezinfikovali, natreli a používame to. V podstate je toto podkrovie také, aké vždy bolo.“
Vstupná časť, v ktorej je len ľahkou priečkou vymedzené miesto na odkladanie, plynulo pokračuje obývačkou, otvorenou v celej impozantnej výške pôvodného krovu až po hrebeň. Na ňu nadväzuje kuchyňa a jedáleň so zníženým stropom, kde je dostatok miesta aj na pracovný kútik a na hranie pre deti. Časť priestoru vedľa kuchyne oddelili priečkou – tu vznikla príručná komora a veľká kúpeľňa.
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
Nad kuchynsko-jedálenskou časťou je vstavané „nočné“ poschodie s rodičovskou spálňou, malou kúpeľňou a detskou izbou. „Zatiaľ, kým sú deti malé, v detskej izbe iba spia. Hrávajú sa dolu, aby sme ich mali pod dohľadom,“ usmeje sa otec. Z detskej izby je prístupná „zašiváreň“ v tretej úrovni vysokého krovu, nad stropom rodičovskej spálne. „Zatiaľ je tu odkladací priestor, ale je sem privedená elektrina a internet, takže ešte uvidíme, čo tu časom bude,“ zamyslí sa Mišo Hrčka.
Na prírodno
Princípom minimálnych zásahov sa riadili nielen pri úpravách dispozície, ale aj pri úpravách povrchov – napríklad obvodové steny len vyčistili, tam, kde to bolo potrebné, doplnili vypadané časti, všetko vyumývali mazľavým mydlom a natreli tradične, čistým vápnom.
„Tajomstvo spočíva minimálne v 10 riedkych náteroch. V takejto vrstve je aj vápno krycie,“ smeje sa domáci pán. „Snažili sme sa zachovať maximum pôvodného, len to upraviť tak, aby sa tu dalo bývať. Sú tu použité kvalitné materiály a nám sa takéto povrchy páčili, takže sme nemali dôvod ich čímkoľvek zakrývať,“ hovorí.
Keďže Michal Hrčka ako vyštudovaný reštaurátor a konzervátor, ktorý sa špecializuje na konzerváciu a obnovu pamiatok, nie je zástancom chemickej ochrany, na staré drevené trámy použil iné metódy.
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
„Mám vlastný recept na fungicídny prípravok proti drevokaznému hmyzu. Nezabíja jedincov, ktorí sú vo vnútri, ale uškodí im, až keď sa snažia vyletieť z dreva a prehryznú ochrannú vrstvičku. Pre človeka nie je tento prípravok vôbec nebezpečný,“ vysvetľuje. „Extrémne napadnuté miesta sme ožiarili mikrovlnami, ktoré vyriešili akútny stav,“ dodáva.
Rekonštrukcia podkrovia s ohľadom na minulosť aj budúcnosť
Priečky na vstavanom poschodí majú drevenú konštrukciu, odvodenú z amerického systému drevostavieb „two by four“, sú opláštené sadrokartónom a omietnuté. „Výhodou tohto systému je, že je ľahký, čo je pri rekonštrukcii podkrovia dôležité, a zároveň sú všetky priečky riešené tak, aby stužovali krov a zlepšovali jeho statiku,“ vysvetľuje majiteľ a realizátor v jednej osobe.
„Priečky sú konštruované ako nosníky, ktoré vyťahujú stropy pod nimi, takže tie sa neprehýbajú. Nie je to teda niečo, čo krov zaťažuje, ale ho, naopak, spevňuje.“ Navyše takéto steny sa dajú pomerne jednoducho rozobrať a priestory sa tak môžu prispôsobovať meniacej sa situácii v rodine. „Nie je to tu navždy. Aj v histórii stavieb vidno, že každých 10 až 20 rokov sa robili väčšie úpravy. Najmä keď si viem zmeny urobiť pomerne lacno a účelne, nemám dôvod nevyriešiť veci takto variabilne.“
Samozrejme, zobytnenie podkrovia sa nezaobíde bez zateplenia. Tu sú všetky nové strešné vrstvy uložené nad krokvami. „Má to niekoľko výhod,“ upozorňuje Michal Hrčka. „Je to dobré jednak z pohľadu ochrany historického krovu – všetky pôvodné časti sú viditeľné a dobre kontrolovateľné, a ak by náhodou začalo niekde zatekať, dá sa chyba operatívne odstrániť. Navyše sa takto do starých konštrukcií vôbec nezasiahlo. Pridané vrstvy sa dajú kedykoľvek odstrániť a krov sa tým vráti do pôvodného stavu.“
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
Keďže dom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie, navyše lokality UNESCO, nesmeli pri úpravách zmeniť tvar strechy. Ako izolačný materiál preto zvolili PUR penu s hliníkovou fóliou, ktorá má výborné izolačné vlastnosti – 10 cm takejto peny je ekvivalentom minerálnej vlny hrubej asi 25 cm. Vďaka takejto malej hrúbke tepelnej izolácie mohli ostať presahy strechy nezmenené. Zateplenie nad krokvami zároveň takmer úplne eliminuje tepelné mosty.
Stojí to za to
Rekonštrukcie sú často prácnejšie aj nákladnejšie než novostavba, Mišo Hrčka však má jasno v tom, prečo sa do nich pustiť.
„Prvá vec je lokalita – ak chcete bývať v historickom centre, zrejme to bude v historickom dome. Ďalšou je atmosféra – historické konštrukcie sa v novostavbe jednoducho nedajú napodobniť. Nikdy nedosiahnete tú autenticitu. To je vlastne náš dôvod, prečo bývame v zrekonštruovanom priestore – lebo máme radi tieto staré konštrukcie. Postaviť nový dom je často lacnejšie, dosiahnete lepšie tepelnotechnické vlastnosti… novostavba však nikdy nebude mať takého ducha ako zrekonštruovaný pôvodný priestor.
Rekonštrukcie bývajú drahšie najmä preto, že sú prácnejšie. Môžete však používať tradičné materiály, ktoré sú pomerne lacné, takže ak si niektoré práce viete urobiť sami, nemusí to byť finančne až také náročné.
S časovou náročnosťou sa treba jednoducho zmieriť. Mňa táto práca baví, navyše s tradičnými materiálmi väčšinou dospejete k zdravému obytnému prostrediu. Napríklad vápno, ktoré je alkalické, dezinfikuje a dovoľuje ďalším vrstvám upraviť vlhkosť prostredia,“ uzatvára konateľ a hlavný konzervátor firmy Obnova s. r. o.
Fotografie po rekonštrukcii nájdete v galérii:
Kto tu býva
Michal Hrčka s partnerkou Silviou a dvoma deťmi – Alžbetkou a Filipom. Michal prišiel do Štiavnice študovať na strednú školu, nakoniec sa tu aj s rodinou usadil. „Štiavnica chytí za srdce a drží,“ hovorí. Študoval reštaurovanie so špecializáciou na kameň, štuky a omietky, neskôr na VŠVU múzejnú konzerváciu. Venuje sa obnove a konzervácii stavebných pamiatok.
Dizajn a architektúra:
Ing. arch. Peter Nižňanský, Ing. arch. Adriana Zorvanová (A4+1 / Libela s.r.o.), Mgr. Michal Hrčka
Pamiatkový výskum:
Mgr. Michal Šimkovic
Realizácia obnovy: Obnova s. r. o.