V Borinke si mladý pár nechal prestavať murovanú chatu na drevodom

Doska k doske dosadla rovnako dôsledne na rohoch, ako aj na osteniach okien a dverí. Vidieť, že niekomu záležalo na tom, aby prirodzené krivky okrajov dosiek plynule prechádzali do všetkých plôch. Tvar domu akoby vo svojej „dvojitosti“ nasledoval dvojicu borovíc, ktorá tu vyrástla roky pred ním. Jedna časť stavby dvíha svoju strechu k juhu, druhá pultovou strechou kopíruje sklon svahu. {R1}

Obe časti domu sú si podobné dreveným plášťom, no ich vnútro má inú históriu, postavili ho totiž na iných základoch. Tam, kde sa dom zasklením otvára k juhu a poschodie svojím presahom tieni budúcu terasu, stálo predtým prízemie podpivničenej murovanej chaty, podobnej tej, čo doposiaľ stojí poniže ich parcely.

1654087
Dano Veselský

Spoločenská miestnosť na prízemí pôsobí veľkoryso. Jej objem ohraničený dubovou podlahou, obkladom z preglejky a trojsklom rozmerných výplní francúzskych okien sa voľne dvíha cez dve podlažia novej prístavby. Schodiskové rameno vyskladané zo samonosných stupňov z masívu sa stalo výrazným funkčným a dekoratívnym prvkom tohto priestoru:

„Smrekové drevo masívnych stupňov ešte pracuje, nejaký čas potrvá, kým sa celkom dotvaruje. Mysleli sme na to; schody možno dotiahnuť, spraviť korekcie.“ K schodisku malo byť aj zábradlie, no domáci sa so žiadnym nevedeli stotožniť, a tak mesiac trénovali syna Martinka, ako chodiť bezpečne popri stene, keď schádza alebo vystupuje po schodoch. Už je vymyslené aj ich podsvietenie. 

Dlho rozmýšľali, či nechajú priestor s galériou na poschodí otvorený. Skôr sa im žiadalo ďalšej samostatnej izby, no brezové preglejky na stenách a dubové na podlahe, úžasné svetlo otvoreného priestoru a výhľady do záhrady i lesa vytvorili príjemnú atmosféru. Čas akoby tu stratil svoj význam. 

Južne orientovaná kuchyňa dýcha v tôni borovíc. Linka s bielymi čelami sa elegantne vymanila z drevenej nálady stien, podlahy a stromov za oknom. V zime sem zasvieti nízke slnko a príjemne prehreje interiér. V lete zasa vďaka boroviciam nepotrebuje špeciálne tienenie.
Dano Veselský

Teraz, keď si čoraz viac ľudí rozmyslí, či vôbec kupovať nehnuteľnosť alebo sa púšťať do stavby nového domu, javí sa skúsenosť mladých z Borinky ako dobrý spôsob na vybudovanie vlastného súkromia. Ona aj on vyrástli v rodinných domoch a blízkosť lesa bola pre nich samozrejmá. Prestavať si chatku na dom, ku ktorému vedú len lesné chodníčky a cesta pre jedno auto, znamenalo zabudnúť na väčšie mechanizmy a jednoduchý dovoz stavebného materiálu.

Spočiatku nenáročne sa javiaca prestavba chatky s pôvodným rozpočtom do 20 000 € sa zakrátko dostala do nečakaných situácií v neľahkom teréne – imaginárnom i reálnom. Rozhodnúť o vhodnom návrhu, v čo najkratšom čase zabezpečiť všetky úradné povolenia a domyslieť logistiku vozenia materiálu po strmej lesnej ceste, to chcelo kus odvahy. No najdôležitejšia zmena nastala vo chvíli, keď sa domáci kamarátsky radili s architektom Danom Kubišom. Poznali už jeho súkromie v drevodome, ktorý si tiež postavil v Borinke. Páčilo sa im v ňom a tak verili, že ich chatka sa len zľahka rozrastie v podobnom duchu vďaka drevoprístavbe.

„Pôvodne sme hľadali niečo na prenájom, napokon sme našli chatku na predaj. Jej obhliadka nám trvala dve a pol hodiny a to bol signál, že sa nám miesto páči. Videli sme sa už, ako bývame v chatke prestavanej v zrubovom štýle a so sedlovou strechou. Aby nám náš nápad niekto kompetentný odobril, oslovili sme Danyho. Alebo on oslovil nás?! Už neviem…“ smeje sa majiteľ. Architekt Dano pobavene dopĺňa: „Nanominoval som sa im. Chceli posúdiť, zhodnotiť situáciu, tak som doniesol rovno projekt. A ten sa im vôbec nepáčil.“ 

Jedálenskému kútu vo veľkoryso zasklenom priestore dominuje rustikálne „strihnutý“ stôl a stoličky. V takto presvetlenej miestnosti nepôsobí množstvo drevených prvkov zaťažujúco.
Dano Veselský

Domácim sa zapáčilo lesné zátišie na kraji Borinky, romantika „trvalej rekreácie“ . Dochádzanie autom zložitejším terénom neznamenalo pre mladú rodinu komplikáciu a poštár si tiež zvykol, že stačí zozbierať poštu z niekoľkých dní alebo adresátov odchytiť dole v dedine. Čaro malej obce. 🙂

„Škaredé to bolo,“ pridáva teraz už spokojný obyvateľ „chatodomu“. „Danyho návrh bol na nás strašne futuristický. Nechali sme sa nahovoriť, hoci potom sme ešte so ženou plánovali urobiť aspoň presahy strechy. Dany nás zrušil s tým, že taký presah sa nikomu nepáči a ako sa môže páčiť nám. Kým som sa stihol ohradiť, pokrkval papier, s ktorým som za ním prišiel, a bolo vybavené.“ Medzitým urobili malý prieskum: „Ukázali sme ten istý návrh s presahmi aj bez presahov strechy vzorke ľudí z nášho okolia a vyhral ten od Danyho.“

Na prestavbu si vyčlenili 20-tisíc eur. Nevyšlo to, rozpočet narástol až o 50-tisíc. „Nikdy by som už nestaval v takom neprístupnom teréne. Stavba sa tým značne predražila.“
Dano Veselský

Ako sa z chatky robí dom

„Izoláciu z minerálnej vlny a stavebné drevo sme nakúpili ešte pred podaním stavebného povolenia. Papierovačky sa vybavovali priebežne. Najprv sme si podali žiadosť o výmenu strešnej krytiny. Aby sme stihli hlavné práce ešte do začiatku zimy, pustili sme sa do bagrovania. Vybrali sme zeminu na základy pristavanej časti. Potom sa z pôvodného objektu zhodila strecha. Po obnažení múrov sme zistili, že chatu voľakedy murovali zo všeličoho,“ spomína majiteľ.

Kým na pôvodné múry nadstavovali drevené poschodie, robili sa aj základy na prístavbu. Keď sa dobetónovalo, začala rásť drevená konštrukcia prístavby. Tepelnú izoláciu a izoláciu proti vlhkosti použili v podobnej verzii na podlahy aj strechu. „Odkedy sme videli plány, tušili sme, aké veľké to bude, no skutočný objem stavby sa ukazoval až postupne,“ spomínajú majitelia. 

Nočná časť pozostávajúca z detskej a spálne rodičov sa nachádza na poschodí. Aj tu zostali verní jednoduchosti a účelnosti.
Dano Veselský

Taká útulná preglejka

Už len pohľad na svetlé drevo fasády a blízky les vonia. Na priedomí preberá labkami sučka, teší sa návšteve. Architekta má už za štamgasta. Vošli sme do chodby, ktorej jednu celú stenu zapĺňa šatník. „Mal byť o čosi plytší, no rodina potrebovala viac úložného priestoru. Dali sme pozor, aby chodbu príliš nezaplnil. Rozmiestnenie nábytku, dispozícia miestností, rozdelenie domu na dennú a nočnú zónu sa objavili už v mojom prvom návrhu. Je to samozrejmé, pre ľudí praktické, vedia si tak lepšie predstaviť svoje bývanie, funkčnosť priestoru,“ vysvetľuje architekt.

Komoda v obývacej časti a skriňa v spálni sú storočné kusy zrekonštruované kamarátom Lojzom. Rustikálne ladenú jedáleň si kúpili, kuchynskú linku, skrinkovú zostavu pod schodiskom a ďalšie kúsky zmajstroval sám majiteľ.

„Na nábytku sme až tak neušetrili – lebo ak si spočítam prácu a prírodné drevo ošetrené prírodnými olejmi, nemôže mi to v porovnaní s lacným laminátom vyjsť lacnejšie. Vyzeralo, že aspoň s dubovou preglejkou čosi ušetríme, ale podlahu sme robili na dvakrát. Po prvom raze, keď sme už mali položené jeden a pol miestnosti, sa podlaha vzdula. Napokon sme vytrhali už položené dosky a začali znova. Predtým sme museli zbrúsiť z preglejky lepidlo a vybrúsiť podlahu od penetráku. Cenu navýšila aj skutočnosť, že náš dom má niektoré originálne prvky a ja som robil na takomto type stavby po prvýkrát,“ dokresľuje našu predstavu pri káve a zákusku majiteľ.

Malou zvláštnosťou je, že domáci zachovali neveľkú pôvodnú kúpeľňu na prízemí, ktorá im slúžila ešte počas prestavby. V dennej zóne na prízemí sa však zariaďovalo nanovo. 

Časť pristavaného prízemia stojí „vo vzduchu“ na pilieroch. Potrebovali ďalší odkladací priestor. Vďaka predsunutému prízemiu získali kryté úložisko.
Dano Veselský

„Nanominoval som sa im. Chceli posúdiť, zhodnotiť situáciu, tak som doniesol rovno projekt. A ten si im vôbec nepáčil.“

Ing. arch. Daniel Kubiš
KubisArchitekti 
kubis@kubisarchitekti.sk

text: Marína Ungerová
foto: Dano Veselský
produkcia: Mária Vrábelová
zdroj: časopis Tvorivé ekobývanie 3/2015