Nebezpečná zeleň v byte

Tŕne kaktusov

Hádam každá domácnosť má aspoň jednu rastlinu, ktorá ohrozuje okolie svojimi ostňami alebo tŕňmi. Ide najmä o kaktusy a niektoré sukulentné rastliny, ale bývajú aj súčasťou stoniek a listov či iných bežne pestovaných rastlín. Tŕň sa môže pri dotyku zapichnúť do pokožky alebo v tom horšom prípade sa zlomí a v nej zostane. V oboch prípadoch ide o bolestivý zážitok, ktorý sa môže skončiť aj nepríjemným zápalom. Najnebezpečnejšie pre človeka sú efektne a moderne pôsobiace opuncie (Opuntia tunicata). Sú totiž posiate množstvom drobných pichliačikov, ktoré sa už pri náhodnom dotyku zapichnú do pokožky a iba ťažko sa dajú vytaihnuť. Ostatné kaktusy síce nie sú až také nebezpečné, avšak treba si dať pozor pri manipulácii s nimi, presádzaní, náhodnom dotyku alebo vtedy, ak sú umiestnené na frekventovanom mieste.

Kaktusy s dlhými a tuhými tŕňmi a vzrastnejšie druhy sa neodporúča umiestňovať najmä do bytov s malými deťmi. Tie sa totiž radi „oboznamujú“ so zaujímavými predmetmi, majú potrebu ich chytať a často ich na seba aj prevrhnú. Zvýšenú pozornosť treba, samozrejme, venovať kaktusom, ktoré s obľubou pestujú staršie deti vo svojich detských izbách. Nemali by byť medzi nimi druhy s dlhými a ostrými tŕňmi, ktoré sú pri neopatrnom detskom šantení naozaj nebezpečné. Pre „detské zbierky“ sú ideálne skôr menšie a kompaktne rastúce druhy kaktusov, ako sú rebúcie (Rebutia minuscula) alebo mamilárie (Mammillaria zeilmanniana).

V modernom byte sú v poslednom období obľúbené aj echinokaktusy (Echinokaktus grusonii) a ferokaktusy (Ferocactus latispinus), ktoré sú dekoratívne najmä svojimi svietivožltými tuhými a dlhými tŕňmi. Tieto druhy sú však nebezpečné nielen pre deti, ale aj dospelých. Zaujímavý hrubáň (Pachypodium lameri) je dokonca okrem tŕňov nebezpečný aj pri konzumácii jeho zelených listov. Preto by mal byť každý takýto druh umiestnený v byte dômyselne, tak aby neznemožňoval priechod k oknu a nábytku. Dôležité je, aby črepník s týmto kaktusom stál na pevnej podložke, ktorá zaručí, že sa vegetačná nádoba s kaktusom neprevrhne napríklad na dieťa. A ešte jedno odporúčanie. Pri presádzaní kaktusov sa dá pichnutie eliminovať tak, že ich pred manipuláciou obalíte do poskladaných starých novín.

Špičky listov

Obyvateľov bytu so zeleňou však môžu ohrozovať aj ostré alebo zašpicatené hrany a konce niektorých listov. Aj v tomto prípade hrozí nebezpečenstvo bolestivého pichnutia, respektíve poškodenia kože, ale aj infekcia. Nemali by ste zabudnúť ani na to, že niektoré mohutne do šírky rastúce druhy časom obsadia aj priestor v okolí sedacej súpravy či kresla a ich listy môžu pri neopatrnom pohybe spôsobiť poranenie.

Medzi takto nebezpečné druhy izbovej zelene patrí juka (Yucca elephantipes), figovník (Ficus bennendijkii „Ali“), niektoré druhy mliečnikov (Euphorbia milli), stromanta (Stromanthe), rôzne druhy paliem alebo aj ananás (Ananas bracteatus), ktorého zašpicatené listy sú navyše posiate drobnými ostňami. Veľmi nebezpečnou rastlinou, ktorá sa často umiestňuje v obývacích izbách do blízkosti pohoviek, je pandan (Pandanus veitchii). Okrem ostrých špicatých listov má okraje listov plné drobných ostrých zúbkov. Táto rastlina vyžaduje väčší priestor, nepatrí tam, kde sú prítomné deti ani domáce zvieratá. Nebezpečné tŕne skrýva na svojich stonkách aj známy a obľúbený asparágus (Asparagus densiflorus „Sprengeri“), ktorý sa opäť v bytoch začína pestovať.

Krásne, ale jedovaté

Medzi známymi izbovými rastlinami je veľa takých, ktoré nám môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, nielen mechanické poškodenie kože. Toxikológovia označili za takto nebezpečných asi 20 druhov izbových rastlín. Rizikové sú najmä rôzne jedovaté druhy. Najnápadnejšie pôsobia medzi nimi tie, ktoré majú výrazné farebné plody (okrasný ľuľok, niektoré druhy okrasných paprík). V mnohých prípadoch však jedovaté časti odhaliť nemožno. Ide o jedovaté listy, kvety, šťavu alebo drobné chĺpky, ktoré môžu byť pôvodcom alergickej reakcie. Nebezpečie nehrozí len pre deti (tie by jedovaté rastliny v blízkosti nemali mať), ale aj pre dospelých (pri dotyku) a domáce zvieratá (pri konzumácii časti jedovatej rastliny). Množstvom jedovatých druhov sa vyznačujú najmä niektoré čeľade rastlín. Izbové rastliny z čeľade ľuľkovitých (okrasný ľuľok) obsahujú napríklad jedovatý alkaloid solanín. V prípade okrasného ľuľku sa po požití bobúľ alebo listov dostavia pocity škriabania v hrdle a bolesti brucha.

Nebezpečné sú aj niektoré druhy z čeľade ľaliovitých, ale najmä z čeľade áronovitých, kde patria viaceré v interiéroch bežne pestované druhy izbových rastlín. Jedovaté je napríklad exotické antúrium (Anthurium andreanum), ktoré spôsobuje po nerozvážnej konzumácii pálenie v ústach. Z iných áronovitých rastlín, ktoré sú zasa ozdobné listom, sú nebezpečné po skonzumovaní monstery (Monstera deliciosa), potosovec (Epipremum aureum), filodendron (Philodendron erubescens) alebo aglaonéma. Veľmi nebezpečnou rastlinou z tejto čeľade je difenbachia (Diffenbachia), ktorá spôsobuje u citlivých ľudí alergické vyrážky a po požití listov aj smrteľnú otravu. Šťava z tejto rastliny dráždi sliznicu, po požití spôsobuje pálenie a výrazný opuch v ústnej dutine. Táto rýchlo rastúca izbová rastlina takisto nepatrí do bytov, kde sú malé deti a domáce zvieratá. Po manipulácii s ňou si treba dobre umyť ruky.

Alergické reakcie spôsobuje často aj šťava vytekajúca zo stoniek niektorých izbových rastlín čeľade mliečnikovitých po ich mechanickom poškodení. Príkladom takýchto nebezpečných rastlín sú bežne pestovaný krotón (Codiaeum variegatum) alebo prýštec ohnivý (Euphorbia milii). Krotónovec spôsobuje vyrážky a po požití listov žalúdočné problémy. Nepríjemné alergické reakcie často vyvoláva aj prvosienka kalíškatá (Primula obconica), ktorá sa s obľubou pestuje v bytoch. Málokto vie, že jedovaté je aj pestrofarebné kalanchoe (Kalanchoe blossfeldiana), ktoré sa pestuje pre efektné kvety, cyklámen (Cyclamen persicum) a lopatkovec (Spathiphyllum wallisii). Ani tie by nemali byť umiestnené v dosahu malých detí.

Obľúbený izbový brečtan (Hedera helix) má jedovaté všetky svoje časti. Za nebezpečné po skonzumovaní akejkoľvek časti sa považujú aj niektoré druhy dracén, dizigotéka, noline a šeflera. Na terasách sa zasa počas letných mesiacov možno stretnúť s prudko jedovatým oleandrom (Nerium oleander), ktorý, podobne ako brečtan, obsahuje vo všetkých svojich častiach jed. Pri práci s touto rastlinou je nevyhnutné vyhnúť sa kontaktu so šťavou tejto rastliny. Medzi nebezpečné druhy patria aj glorióza (Gloriosa superba) alebo bugenvilea (Bougainvilea spectabilis), ktoré sa pestujú v zimných záhradách.

Izbové rastliny však aj napriek tomu, že je medzi nimi veľa nebezpečných druhov, prispievajú k vytvoreniu harmonického a útulného obydlia. Pri maximálnej opatrnosti a správnom umiestnení nehrozí obyvateľom bytu takmer nijaké nebezpečenstvo. Vo všeobecnosti tiež platí, že mnohé druhy rastlín, ak sa nekonzumujú, prípadne sa nenechajú v dosahu detí, nie sú nebezpečné.

Pestovateľské minimum Izbové rastliny sú najčastejšie nebezpečné svojimi ostňami, tŕňmi, ostrými špičkami listov a hranami. Nebezpečné môžu byť aj plody, kvety, listy a stonky. Alergické reakcie môže zasa spôsobovať šťava vytekajúca po mechanickom poškodení z rastlín a drobné chĺpky na listoch a stonkách. Nebezpečné druhy izbových rastlín by nemali byť umiestnené v bytoch s deťmi a domácimi zvieratami (ani v blízkosti ich klietok). Druhy so špicatými a ostrými listami nepatria do blízkosti pohoviek, kresiel, stoličiek a postelí. V nijakom prípade nesmú zavadzať pri prechádzaní a prístupe k nábytku. Kaktusy musia byť umiestnené na pevnej podložke. Druhy s dlhými a tuhými tŕňmi nepatria do miestností, kde sa hrajú deti. Nijaké druhy izbových rastlín nie sú určené na konzumáciu, ani tie, ktoré nie sú jedovaté. Pri práci s jedovatými druhmi, najmä tými, čo vyvolávajú alergické reakcie, treba používať rukavice. Medzi najnebezpečnejšie druhy izbových rastlín patrí difenbachia a oleander, ktoré spôsobujú po požití závažné zdravotné problémy.