Pohoda v dome so šiltovkou

Pohoda v dome so šiltovkou

09. 06. 2009
Zdieľať

Nepamätám sa za posledné roky, že by časopisy o bývaní s toľkou vervou prezentovali dom za domom v súvislosti s úsporami energií. Medializovaná kríza sa fyzicky a finančne zhmotnila v mínusových položkách. Ten, kto chce stavať, myslí nielen na úspory počas stavby domu, ale chce vidieť nízke náklady aj za rohom svojej ešte nedokončenej vízie úsporného bývania. Pri všetkých tých číslach sa však žiada aspoň trochu architektonickej invencie...


Pohoda v dome so šiltovkou

200768
Bienhaus

Prvá pritiahne pozornosť jednoduchá pultová strecha, ktorá v presnej proporcii k hmote domu zastrešuje a dáva elegantný dĺžeň nad drevostavbou. Strecha si spustila štíhle nohy až na terasu pred domom, ktorá ako inak, sa vydala slnku napospas. Ak však prídu dni plné horúceho slnka, šiltovka na dome ochráni odvážlivcov na terase a zabráni zbytočnému prehrievaniu obytných miestností situovaných pozdĺž južnej fasády. Pri návrhu presahu strechy sa brala do úvahy trajektória slnka v zime a v lete tak, aby sa maximalizovali zisky v chladných mesiacoch a eliminovalo sa letné prehriatie interiéru.


Pohoda v dome so šiltovkou

200766
Bienhaus

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Orámované čelo domu akoby priznalo, že aj obvodovú stenu navrhli ako drevenú rámovú konštrukciu. Stenu hrubú 20 cm vypĺňa tepelná izolácia a uzatvára ju sadrovláknitá a sadrokartónová doska. Z exteriérovej strany pridali ešte ďalších 10 cm fasádneho zatepľovacieho systému. Pri pohľade na fasádu domu sú viditeľné už len kompozitné dosky. Smerom do interiéru sa obvodová stena na celej svojej ploche vyzbrojila pálenou tehlou Vital, ktorá je zo strany interiéru ukrytá pod sadrokartónovou platňou. Vytvoril sa tak priestor na bezpečné zabudovanie elektroinštalácie bez hrozby neúmyselného poškodenia parozábrany a zároveň vznikla aj tepelnoakumulačná vrstva. Takáto skladba obvodových stien, ktorú výrobca označil názvom Vitalwand, zabezpečí tepelný fázový posun – cez deň naakumulované teplo sa uvoľňuje do miestností až v čase, keď už intenzita slnka oslabne (zmena počasia, počas noci). Takýmto spôsobom sa možno brániť pred prehrievaním vnútorných priestorov domu v horúcich dňoch, a domáci tak v lete ušetria náklady na ochladzovanie interiéru.

Dispozíciu domu navrhnutého pre štvorčlennú rodinu rozčlenili architekti na nočnú a dennú časť. Denná zóna spolu s technickými a skladovými priestormi zaberá celé prízemie, nočná zóna sa nasťahovala podľa starej a osvedčenej tradície na poschodie.
 

Technické údaje
Názov stavby: Dom INVITO 142
Zastavaná plocha domu: 86,30m2
Úžitková plocha domu: 142,39m2
Úžitková plocha 1. NP: 71,98m2
Úžitková plocha 2. NP: 70,41m2
Strecha: pultová so sklonom 5°
• Dispozícia domu a osadenie na pozemok zohľadňuje svetové strany tak, aby objekt čo najviac využíval pasívnu slnečnú energiu. Orientácii domu sa prispôsobil aj návrh veľkosti zasklených plôch. Sklenenú výplň tvorí trojsklo s hodnotou prestupu tepla Us=0,7 W/(m2 . K).
• Na poschodí a v prízemí použili betónový poter, ktorý zlepšil kročajové izolačné vlastnosti medzi poschodím a prízemí a umožnil akumuláciu ziskov zo zimného slnka. 
• O ohrev teplej vody sa stará séria solárnych panelov umiestnených na streche, ktoré v čase skúpom na slnečné dni zastupuje kondenzačný kotol.
• Vždy čerstvý vzduch a vyrovnanie tepelných strát vetraním zabezpečuje systém rekuperácie so spätným získavaním tepla.
• Tepelná akumulácia stien Vitalwand sa v porovnaní so štandardnou skladbou obvodového plášťa zvýšila.

Skladba obvodovej steny VITALWAND s celkovou hrúbkou 408 mm (zloženie zo strany interiéru smerom do exteriéru)
1. 18 mm sadrokartónová doska
2. 50 mm VITAL-tehla medzi 52 mm latovaním
3. 18 mm sadrokartónová doska
4. parozábrana
5. 200 mm drevená rámová konštrukcia z presušeného a ohobľovaného dreva vyplnená 200 mm tepelnou a zvukovou izoláciou ISOVER
6. 15 mm sadrovláknitá doska
7. 100 mm tepelnoizolačná doska z fasádneho polystyrénu
8. štruktúrovaná vonkajšia minerálna omietka

Každý, kto v poslednom čase aspoň letmo prelistoval noviny alebo si pri večeri pustil televíziu, musí reflektovať súčasný stav v oblasti ekonomiky a energetiky. Obidve horúce témy napĺňajú média a viac či menej oprávnene upozorňujú na nepríjemné následky a budúci, nie práve ružový vývoj. V našich zemepisných šírkach sa predpokladá síce nie príliš hlboká, ale zato dlhotrvajúca finančná kríza. Stúpajúce ceny energií v posledných rokoch boli nepopierateľné, nespôsobili však žiadny veľký vzruch. Všetky naše očakávania ale prekonalo prerušenie dodávky plynu z Ruska. Strašiak, ktorého sme iba hmlisto vnímali v periférnom videní nášho východného oka, bol naraz presunutý priamo do centra všeobecného záujmu a silno otriasol našim pokojom a samozrejmosťou, s akou sme v Európe zvyknutí na vždy dostupnú energiu.

V súčasnosti determinovanej krízami sa nejeden budúci investor začína obzerať po zelenej architektúre, aj keď mu predtým ekológia na srdci veľmi neležala. Isto ho nebudeme podozrievať z náhleho pohnutia svedomia, môžeme však veriť v jeho cit pre finančnú návratnosť. Na to, aby sme predpovedali rozdiely v účtoch za energie, nepotrebujeme žiadny zvláštny náhľad do problematiky. Stačí niekoľko údajov vychádzajúcich z rakúskych noriem. Dnes stavané bežné domy potrebujú na vykurovanie zhruba 100 kWh/m2 za rok. Energeticky úsporný dom sa pohybuje v reláciách 50 až 70 kWh/m2 za rok, nízkoenergetický má spotrebu tepla od 15 až 50 kWh. Pasívny rodinný dom musí potom spĺňať ťažko uveriteľné hodnoty, ktoré sa vojdú do 20 kWh/m2 za rok. Okrem tohto základného kritéria potreby tepla na vykurovanie musí pasívny dom spĺňať aj ďalšie požiadavky, napríklad na prestup tepla, kvalitu vzduchu, zabezpečenie pohodlia prostredia v letnom období, potrebu primárnej energie.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: nízkoenergetický pasívny dom
Zdieľať článok

Diskusia