Pôsobivo zrekonštruovaný byt v bratislavskom Legiodome

Pôsobivo zrekonštruovaný byt v bratislavskom Legiodome

13. 11. 2012
Zdieľať

Na stránkach nášho magazínu väčšinou predstavujeme moderné interiéry – premyslené, elegantné, sofistikované... Novým bytom však často chýba „smradík“ zabývanosti, útulnosť, ktorú im možno časom dodajú ich obyvatelia. Tentoraz vás pozývame pre zmenu do bytu, ktorý neformovali súčasné trendy, ale tri generácie jeho obyvateľov – každá sem vniesla trochu svojho vkusu a niečo z módy dnes už starých čias. Architekt Viliam Krížik nakoniec vybral z každého obdobia to najlepšie a vytvoril celkom originálnu skladačku, ktorá do bodky napĺňa význam slova nadčasový.

Bratislavské Legiodomy sú v slovenskej architektúre 20. storočia pojmom a tunajšie byty nepotrebujú rozsiahle úpravy, aby boli krásne a jedinečné. Našťastie, architekt Viliam Krížik pristupoval k rekonštrukcii jedného z nich s rozumom aj so srdcom – podobný, o čosi menší byt v tomto súbore totiž kúpili ešte jeho starí rodičia ako mladomanželia a v ňom sa narodil jeho otec, takže vzťah architekta Krížika k histórii týchto domov nebol len profesionálny. „Chcel som zdôrazniť pôvodné hodnoty bytu v súbore domov, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou, a pripomenúť atmosféru starého Prešporka 30-tych rokov, keď tieto domy postavili,“ hovorí. „Snažil som sa pritom zachovať zaujímavé nábytkové prvky z rôznych období, ktoré tu slúžili takmer trom generáciám, a transformovať ich na podmienky dnešného života.“ 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Vysoké stropy a pôvodné kazetové dvere sa priznávajú k minulosti spred takmer 90 rokov. „Neviem pochopiť, prečo si ľudia kúpia starý byt, a potom sa snažia prerobiť ho na moderný – znižujú stropy, vyhadzujú staré dvere... Ja som sa, naopak, snažil robiť do pôvodného vybavenia čo najmenej zásahov,“ hovorí autor interiéru, architekt Viliam Krížik. Aj vďaka tomu stál materiál potrebný na rekonštrukciu len asi 6 000 €.

Vysoké stropy a pôvodné kazetové dvere sa priznávajú k minulosti spred takmer 90 rokov. „Neviem pochopiť, prečo si ľudia kúpia starý byt, a potom sa snažia prerobiť ho na moderný – znižujú stropy, vyhadzujú staré dvere… Ja som sa, naopak, snažil robiť do pôvodného vybavenia čo najmenej zásahov,“ hovorí autor interiéru, architekt Viliam Krížik. Aj vďaka tomu stál materiál potrebný na rekonštrukciu len asi 6 000 €.
Dano Veselský


Vysoké stropy a pôvodné kazetové dvere sa priznávajú k minulosti spred takmer 90 rokov. „Neviem pochopiť, prečo si ľudia kúpia starý byt, a potom sa snažia prerobiť ho na moderný – znižujú stropy, vyhadzujú staré dvere… Ja som sa, naopak, snažil robiť do pôvodného vybavenia čo najmenej zásahov,“ hovorí autor interiéru, architekt Viliam Krížik. Aj vďaka tomu stál materiál potrebný na rekonštrukciu len asi 6 000 €.


Vešiakové steny v predsieni boli pre mestské byty v 30-tych rokoch typické. Architekt Krížik chcel tento tradičný prvok oživiť, aby však dosiahol súčasný vzhľad, zvolil na povrchovú úpravu dnes modernú sivú farbu. Vešiakovú stenu urobil z dreveného obkladu, ktorý bol pôvodne v inej miestnosti: „Snažil som sa o environmentálny prístup – znovu využiť staré veci trochu iným spôsobom. Moja filozofia je staré veci nevyhadzovať, ale aktualizovať ich a dať im novú šancu.“ Zaujímavým prvkom je aj neobvyklý kubistický sklobetón, ktorý do predsiene vpúšťa denné svetlo zo svetlíka.

Vešiakové steny v predsieni boli pre mestské byty v 30-tych rokoch typické. Architekt Krížik chcel tento tradičný prvok oživiť, aby však dosiahol súčasný vzhľad, zvolil na povrchovú úpravu dnes modernú sivú farbu. Vešiakovú stenu urobil z dreveného obkladu, ktorý bol pôvodne v inej miestnosti: „Snažil som sa o environmentálny prístup – znovu využiť staré veci trochu iným spôsobom. Moja filozofia je staré veci nevyhadzovať, ale aktualizovať ich a dať im novú šancu.“
Zaujímavým prvkom je aj neobvyklý kubistický sklobetón, ktorý do predsiene vpúšťa denné svetlo zo svetlíka.
Dano Veselský


Vešiakové steny v predsieni boli pre mestské byty v 30-tych rokoch typické. Architekt Krížik chcel tento tradičný prvok oživiť, aby však dosiahol súčasný vzhľad, zvolil na povrchovú úpravu dnes modernú sivú farbu. Vešiakovú stenu urobil z dreveného obkladu, ktorý bol pôvodne v inej miestnosti: „Snažil som sa o environmentálny prístup – znovu využiť staré veci trochu iným spôsobom. Moja filozofia je staré veci nevyhadzovať, ale aktualizovať ich a dať im novú šancu.“ Zaujímavým prvkom je aj neobvyklý kubistický sklobetón, ktorý do predsiene vpúšťa denné svetlo zo svetlíka.


Pôsobivo zrekonštruovaný byt v bratislavskom Legiodome

1166894
Dano Veselský

Stopy troch generácií

Byt zariaďovali v troch vlnách, ktoré delilo niekoľko desaťročí, v jeho interiéri sa tak odrážal vkus a názory troch generácií. Po prvých obyvateľoch tu ostal starožitný nábytok: „Nábytok, aký bol moderný v 30-tych rokoch, tu nenájdete,“ hovorí architekt. „V tom čase sa síce v architektúre dostával k slovu funkcionalizmus, z tohto obdobia je známy nábytok v štýle Bauhaus, ktorého typickým prvkom je napríklad ohýbaná rúrková oceľ, tunajší obyvatelia sa však zariaďovali skôr v historizujúcom, eklektickom štýle. Ani tieto domy neboli totiž technicky či konštrukčne progresívne – v tých rokoch sa už stavalo zo železobetónu, Legiodomy však patrili skôr k tradičnej zástavbe. Nakoniec, aj ich autor, architekt Jurkovič, bol už vtedy starší pán, konzervatívny architekt.

 

Vytvorte si vlastné inšpirujúce albumy z fotografií interiérov

Aj ľudí, ktorí si takéto bývanie vybrali, teda oslovoval skôr eklekticizmus než moderna,“ vysvetľuje Viliam Krížik. „V období, ktoré mám veľmi rád, v 60-tych a 70-tych rokoch, sa v byte vystriedali generácie a noví obyvatelia priniesli so sebou aj nové, vtedy moderné zariadenie. V tých časoch sa zariaďovali aj moji rodičia,“ pokračuje architekt. „Prvky z tohto obdobia považujem za veľmi cenné – podľa mňa je úžasné, že ich dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“ Prehliadku architektonických smerov uzatvára súčasný nábytok. Autorom viacerých kusov je Viliam Krížik, ktorý vo svojich návrhoch koncepčne, tvarovým riešením i výberom materiálu vychádzal väčšinou zo slovenskej nábytkovej tvorby 60-tych a 70-tych rokov. „Snažil som sa skĺbiť v jednom priestore tri rôzne štýly a prístup troch generácií k zariaďovaniu – môj súčasný, prístup z čias mojich rodičov a starých rodičov,“ objasňuje svoj zámer. „Chcel som vytvoriť kombináciu pôvodných prvkov z 30-tych a 70-tych rokov minulého storočia s prvkami charakteristickými pre súčasný dizajn, ktoré však nemali v interiéri dominovať.“


Dosky pôvodnej smrekovej palubovky v predsieni boli už schodené a perodrážky polámané, drevo však bolo suché a zdravé. Architekt ich preto nechal na svojom mieste a na ne položil novú podlahu – rovnako zo smrekových dosiek, ibaže otočených o 90° a chránených súčasným polyuretánovým náterom. Výhodou podlahy s dvojnásobnou hrúbkou je, že výborne zvukovo izoluje. Základom novej komody sú skrinky z Ikey: „Je to výborný nábytok, lacný a kvalitný, z masívneho dreva. Umožňuje veľa spôsobov, ako ho pretransformovať.“

Dosky pôvodnej smrekovej palubovky v predsieni boli už schodené a perodrážky polámané, drevo však bolo suché a zdravé. Architekt ich preto nechal na svojom mieste a na ne položil novú podlahu – rovnako zo smrekových dosiek, ibaže otočených o 90° a chránených súčasným polyuretánovým náterom. Výhodou podlahy s dvojnásobnou hrúbkou je, že výborne zvukovo izoluje.
Základom novej komody sú skrinky z Ikey: „Je to výborný nábytok, lacný a kvalitný, z masívneho dreva. Umožňuje veľa spôsobov, ako ho pretransformovať.“
Dano Veselský


Dosky pôvodnej smrekovej palubovky v predsieni boli už schodené a perodrážky polámané, drevo však bolo suché a zdravé. Architekt ich preto nechal na svojom mieste a na ne položil novú podlahu – rovnako zo smrekových dosiek, ibaže otočených o 90° a chránených súčasným polyuretánovým náterom. Výhodou podlahy s dvojnásobnou hrúbkou je, že výborne zvukovo izoluje. Základom novej komody sú skrinky z Ikey: „Je to výborný nábytok, lacný a kvalitný, z masívneho dreva. Umožňuje veľa spôsobov, ako ho pretransformovať.“


Drevenú konštrukciu, ktorá mala rozdeliť velikánsku obývačku na menšie časti, kedysi urobil niekdajší domáci pán. „Ja by som to dnes asi nerobil, ale chcel som tu motív predelenia zachovať ako istú stopu minulosti. Tiež sa mi páči princíp rozdelenia miestnosti na viac funkčných celkov.“

Drevenú konštrukciu, ktorá mala rozdeliť velikánsku obývačku na menšie časti, kedysi urobil niekdajší domáci pán. „Ja by som to dnes asi nerobil, ale chcel som tu motív predelenia zachovať ako istú stopu minulosti. Tiež sa mi páči princíp rozdelenia miestnosti na viac funkčných celkov.“
Dano Veselský

V dobrom aj zlom

Hoci nevýhodou bytov z tohto obdobia je z dnešného pohľadu predimenzovaná plošná výmera na počet izieb – napríklad tento dvojizbový byt má až 110 m2 – a tiež jeho dispozícia je pre nás trochu neracionálna, architekt ju zámerne nemenil: „Považujem to za istý znak doby. V tých časoch sa jednoducho stavalo takto,“ vysvetľuje. „Z tohto bytu by sa dal urobiť napríklad trojizbový, ale podľa mňa, a to nie som konzervatívny, ak chce človek moderný byt, trh mu poskytuje množstvo možností si taký zaobstarať. Naopak, klasických starých bytov je u nás málo a bolo by škoda aj to málo, čo nám ostalo, zničiť.“ 
 
Človek by si mal podľa Viliama Krížika vedieť starý byt užiť, vychutnať si jeho charakter, možno aj s istými negatívami. „Je to podobné, ako keby ste chceli mať veterána, auto z dvadsiatych rokov, ale s dnešnými technickými parametrami. Veď keď chcete mať také staré auto, chcete si užiť aj jazdu v ňom. Rovnako aj staré byty majú svoju úžasnú atmosféru, ale aj svoje negatíva. Napríklad ich údržba býva pomerne náročná – o parkety sa treba starať, voskovať ich, taktiež natieranie okien je hotová tortúra. K takýmto veciam preto musíte mať jednoducho vzťah.“

Opačná strana obývačky je ukážkou eklektického prístupu: starožitný písací stôl s lampou a telefónom navodzujú atmosféru Legiodomov z čias, keď boli novostavbami, gauč so zváranou jäklovou konštrukciou zasa reprezentuje nábytok zo 70-tych rokov. „Navrhol a vyrobil ho priateľ domácich – architekt. Bolo to zlaté obdobie, keď u nás takéto veci vznikali. V architektúre sa vtedy slovenskí tvorcovia ako napríklad Talaš alebo Milučký snažili prepojiť teóriu funkcionalizmu s etnoprvkami. Mám toto obdobie veľmi rád a aj vo svojej tvorbe sa snažím o podobnú filozofiu – vnášať do súčasnej moderny a minimalizmu prvky slovenskej kultúry a tradícií.“

Opačná strana obývačky je ukážkou eklektického prístupu: starožitný písací stôl s lampou a telefónom navodzujú atmosféru Legiodomov z čias, keď boli novostavbami, gauč so zváranou jäklovou konštrukciou zasa reprezentuje nábytok zo 70-tych rokov. „Navrhol a vyrobil ho priateľ domácich – architekt. Bolo to zlaté obdobie, keď u nás takéto veci vznikali. V architektúre sa vtedy slovenskí tvorcovia ako napríklad Talaš alebo Milučký snažili prepojiť teóriu funkcionalizmu s etnoprvkami. Mám toto obdobie veľmi rád a aj vo svojej tvorbe sa snažím o podobnú filozofiu – vnášať do súčasnej moderny a minimalizmu prvky slovenskej kultúry a tradícií.“
Dano Veselský


Podľa architekta Krížika existujú takzvané brownfieldy aj v interiéroch: „Aj tu sú nevyužité či schátrané nábytkové prvky, z ktorých však môže vzniknúť zaujímavý nápad.“ Napríklad k pôvodnému gauču doplnil konferenčný stolík s podnožou z rovnakých jäklových profilov: „Ostali z kresiel a ostatných kusov nábytku. Využil som ich a doplnil o kompozíciu z drevených hranolov a samorastu, ktorý bol takisto v byte.“

Podľa architekta Krížika existujú takzvané brownfieldy aj v interiéroch: „Aj tu sú nevyužité či schátrané nábytkové prvky, z ktorých však môže vzniknúť zaujímavý nápad.“ Napríklad k pôvodnému gauču doplnil konferenčný stolík s podnožou z rovnakých jäklových profilov: „Ostali z kresiel a ostatných kusov nábytku. Využil som ich a doplnil o kompozíciu z drevených hranolov a samorastu, ktorý bol takisto v byte.“
Dano Veselský


V tomto byte má takmer každá polička svoj príbeh – tá za dverami, pri reprodukcii Dámy s hranostajom, bola napríklad kedysi skrinkou na pušky (bývalý majiteľ bol poľovník). Obklad z tatranského profilu má možno 40 rokov – prezrádza to jeho patina: „Drevo napustené fermežou a nalakované olejovo-syntetickým lakom časom stmavne. Moderné akrylátové laky zasa zachovávajú pôvodnú svetlú farbu dreva. Aj farba dreva teda vypovedá o rôznych obdobiach,“ vysvetľuje architek

V tomto byte má takmer každá polička svoj príbeh – tá za dverami, pri reprodukcii Dámy s hranostajom, bola napríklad kedysi skrinkou na pušky (bývalý majiteľ bol poľovník). Obklad z tatranského profilu má možno 40 rokov – prezrádza to jeho patina: „Drevo napustené fermežou a nalakované olejovo-syntetickým lakom časom stmavne. Moderné akrylátové laky zasa zachovávajú pôvodnú svetlú farbu dreva. Aj farba dreva teda vypovedá o rôznych obdobiach,“ vysvetľuje architekt.
Dano Veselský


V tomto byte má takmer každá polička svoj príbeh – tá za dverami, pri reprodukcii Dámy s hranostajom, bola napríklad kedysi skrinkou na pušky (bývalý majiteľ bol poľovník). Obklad z tatranského profilu má možno 40 rokov – prezrádza to jeho patina: „Drevo napustené fermežou a nalakované olejovo-syntetickým lakom časom stmavne. Moderné akrylátové laky zasa zachovávajú pôvodnú svetlú farbu dreva. Aj farba dreva teda vypovedá o rôznych obdobiach,“ vysvetľuje architek


„Nie je to klasická obývačka – stena s televízorom, oproti veľká sedačka... V takom priestore môžete akurát tak pozerať televíziu,“ vysvetľuje architekt. „Ja mám radšej, keď sú v byte rozličné ‚kúty’ s rôznou atmosférou a keď je dispozícia variabilná. Aby mohol niekto sedieť tu a niekto naproti, prípadne sa môžu preniesť kreslá... Vyvýšené drevené pódium sa dá využívať ako relaxačný priestor, miesto na sedenie, čajovňa, môže sa tu hrať dieťa... A v prípade potreby poslúži ako posteľ – stačí naň položiť matrac.

„Nie je to klasická obývačka – stena s televízorom, oproti veľká sedačka… V takom priestore môžete akurát tak pozerať televíziu,“ vysvetľuje architekt. „Ja mám radšej, keď sú v byte rozličné ‚kúty’ s rôznou atmosférou a keď je dispozícia variabilná. Aby mohol niekto sedieť tu a niekto naproti, prípadne sa môžu preniesť kreslá… Vyvýšené drevené pódium sa dá využívať ako relaxačný priestor, miesto na sedenie, čajovňa, môže sa tu hrať dieťa… A v prípade potreby poslúži ako posteľ – stačí naň položiť matrac.
Dano Veselský


„Nie je to klasická obývačka – stena s televízorom, oproti veľká sedačka… V takom priestore môžete akurát tak pozerať televíziu,“ vysvetľuje architekt. „Ja mám radšej, keď sú v byte rozličné ‚kúty’ s rôznou atmosférou a keď je dispozícia variabilná. Aby mohol niekto sedieť tu a niekto naproti, prípadne sa môžu preniesť kreslá… Vyvýšené drevené pódium sa dá využívať ako relaxačný priestor, miesto na sedenie, čajovňa, môže sa tu hrať dieťa… A v prípade potreby poslúži ako posteľ – stačí naň položiť matrac.

Iný pohľad na minimalizmus

„Mám rád, keď sa v architektúre a dizajne vytvárajú trvalé hodnoty, ktoré nepodliehajú móde a oslovujú niekoľko generácií,“ hovorí architekt Krížik, podľa ktorého dnes aktuálna trvalá udržateľnosť, a dokonca ani minimalizmus nie sú v rozpore s tradičným zariadením. „Dnes sa veľa hovorí o vzťahu architektúry a životného prostredia, o trvalo udržateľnej výstavbe.
 
Podľa môjho názoru s tým súvisí aj úcta, obnova a znovuvyužitie prvkov, ktoré nám zostali z minulosti. Aj nábytok vyrobený z kvalitných materiálov, s tradičným remeselným fortieľom, ktorý môže slúžiť niekoľkým generáciám, svojím vzhľadom aj funkčnosťou je stále aktuálny a nenúti nás k častým zmenám, je podľa mňa vyjadrením kladného vzťahu k životnému prostrediu,“ hovorí architekt. „Aj tu som sa preto snažil vytvoriť finančne nenáročný interiér, ktorý však má trvalé estetické a funkčné hodnoty – nie je ovplyvnený meniacou sa módou a netreba ho tak skoro obnovovať, takže bude znova slúžiť ďalšej generácii po mnoho rokov.“
 
Taktiež minimalizmus je podľa Viliama Krížika pojem, ktorý by sa mal vnímať viac filozoficky, nielen prvoplánovo. „Pre mňa minimalizmus neznamená len nejakú skrinku za veľa peňazí,“ hovorí. „Jeho podstatou je napríklad aj minimum nákladov a minimum úprav. Z tohto pohľadu možno teda tento byt považovať za minimalistický – zámerom bolo robiť v ňom čo najmenej zásahov ako do konštrukcie, tak aj do zariadenia a atmosféry priestoru.“
 

Tehlová stena je nielen praktická (tehly sú napustené umývateľným lakom, aby bola exponovaná plocha pri jedálenskom stole odolná a dala sa umyť). „Bol tu aj emotívny moment,“ približuje svoj zámer Viliam Krížik. „Toto je typický starý tehlový obytný dom, preto som chcel odkryť vrstvu tehly, ktorá je krásna a pre tieto stavby príznačná. Často stačí len odkryť to pôvodné, čo byt v sebe nesie, a s minimom zariaďovacích prvkov vznikne priestor s atmosférou, akú moderné byty nemôžu poskytnúť.“

Tehlová stena je nielen praktická (tehly sú napustené umývateľným lakom, aby bola exponovaná plocha pri jedálenskom stole odolná a dala sa umyť). „Bol tu aj emotívny moment,“ približuje svoj zámer Viliam Krížik. „Toto je typický starý tehlový obytný dom, preto som chcel odkryť vrstvu tehly, ktorá je krásna a pre tieto stavby príznačná. Často stačí len odkryť to pôvodné, čo byt v sebe nesie, a s minimom zariaďovacích prvkov vznikne priestor s atmosférou, akú moderné byty nemôžu poskytnúť.
Dano Veselský


Tehlová stena je nielen praktická (tehly sú napustené umývateľným lakom, aby bola exponovaná plocha pri jedálenskom stole odolná a dala sa umyť). „Bol tu aj emotívny moment,“ približuje svoj zámer Viliam Krížik. „Toto je typický starý tehlový obytný dom, preto som chcel odkryť vrstvu tehly, ktorá je krásna a pre tieto stavby príznačná. Často stačí len odkryť to pôvodné, čo byt v sebe nesie, a s minimom zariaďovacích prvkov vznikne priestor s atmosférou, akú moderné byty nemôžu poskytnúť.“


Obklad v kuchyni je zo 40 rokov starého debniaceho dreva: „V tých časoch sa tatranské profily nedali len tak kúpiť, človek ich musel zháňať, mať známych...  Tu bolo použité stavebné drevo, pôvodne určené na debnenie,“ spomína architekt na časy, kedy pri zariaďovaní nešlo len o peniaze a o zaujímavé bývanie sa museli ľudia viac pričiniť. Keďže kedysi vzácny obklad bol už zničený, otočil dosky naopak, tak, aby vynikla štruktúra dreva. Atmosféru kuchyne 30-tych rokov zasa navodzuje umývadlo s odkrytým sifónom: „V tých časoch to bolo pre prešporské kuchyne typické.

Obklad v kuchyni je zo 40 rokov starého debniaceho dreva: „V tých časoch sa tatranské profily nedali len tak kúpiť, človek ich musel zháňať, mať známych… Tu bolo použité stavebné drevo, pôvodne určené na debnenie,“ spomína architekt na časy, kedy pri zariaďovaní nešlo len o peniaze a o zaujímavé bývanie sa museli ľudia viac pričiniť. Keďže kedysi vzácny obklad bol už zničený, otočil dosky naopak, tak, aby vynikla štruktúra dreva. Atmosféru kuchyne 30-tych rokov zasa navodzuje umývadlo s odkrytým sifónom: „V tých časoch to bolo pre prešporské kuchyne typické.
Dano Veselský


Obklad v kuchyni je zo 40 rokov starého debniaceho dreva: „V tých časoch sa tatranské profily nedali len tak kúpiť, človek ich musel zháňať, mať známych… Tu bolo použité stavebné drevo, pôvodne určené na debnenie,“ spomína architekt na časy, kedy pri zariaďovaní nešlo len o peniaze a o zaujímavé bývanie sa museli ľudia viac pričiniť. Keďže kedysi vzácny obklad bol už zničený, otočil dosky naopak, tak, aby vynikla štruktúra dreva. Atmosféru kuchyne 30-tych rokov zasa navodzuje umývadlo s odkrytým sifónom: „V tých časoch to bolo pre prešporské kuchyne typické.


„V 70-tych rokoch boli moderné takzvané slovenské izby – mierne gýčový vyrezávaný drevený nábytok akoby z koliby,“ hovorí architekt. „Aj tu taký mali. Veľmi sa sem nehodil, ale aspoň jednu skrinku som chcel zachovať – natrel som ju nabielo a skombinoval s modernou pracovnou doskou. Opäť tak vzniklo spojenie tradičného so súčasným a pôvodné zariadenie sa stalo opäť aktuálnym.“ Biele police sú recyklované z bývalej obývačkovej steny, ktorá bola pre 70-te roky tiež typická.

„V 70-tych rokoch boli moderné takzvané slovenské izby – mierne gýčový vyrezávaný drevený nábytok akoby z koliby,“ hovorí architekt. „Aj tu taký mali. Veľmi sa sem nehodil, ale aspoň jednu skrinku som chcel zachovať – natrel som ju nabielo a skombinoval s modernou pracovnou doskou. Opäť tak vzniklo spojenie tradičného so súčasným a pôvodné zariadenie sa stalo opäť aktuálnym.“ Biele police sú recyklované z bývalej obývačkovej steny, ktorá bola pre 70-te roky tiež typická.
Dano Veselský


Tehlovú stenu, ktorá oddeľuje jedálenský stôl od kuchynskej linky, kedysi postavili bývalí majitelia. Viliam Krížik z nej ponechal len časť, ktorú spevnil skrytou oceľovou konštrukciou a doplnil o drevené diely. A na dôvažok pridal dôvtipnú konštrukciu zo závitových tyčí, ktorá slúži ako malá vinotéka.

Tehlovú stenu, ktorá oddeľuje jedálenský stôl od kuchynskej linky, kedysi postavili bývalí majitelia. Viliam Krížik z nej ponechal len časť, ktorú spevnil skrytou oceľovou konštrukciou a doplnil o drevené diely. A na dôvažok pridal dôvtipnú konštrukciu zo závitových tyčí, ktorá slúži ako malá vinotéka.
Dano Veselský


Aj pri zariaďovaní kuchyne vychádzal architekt Krížik z toho, čo v miestnosti bolo – pôvodné pracovné predmety využil ako dekorácie.

Aj pri zariaďovaní kuchyne vychádzal architekt Krížik z toho, čo v miestnosti bolo – pôvodné pracovné predmety využil ako dekorácie.
Dano Veselský


Vďaka svojej transparentnosti nechávajú moderné plastové stoličky vyniknúť dva pôvodné materiály – dubové drevo na parketách a režné murivo na stene. „Chcel som, aby interiér získal atmosféru staroprešpurského bytu, ale s istými súčasnými prvkami. Tie by pritom nemali byť dominantné,“ zdôrazňuje autor.

Vďaka svojej transparentnosti nechávajú moderné plastové stoličky vyniknúť dva pôvodné materiály – dubové drevo na parketách a režné murivo na stene. „Chcel som, aby interiér získal atmosféru staroprešpurského bytu, ale s istými súčasnými prvkami. Tie by pritom nemali byť dominantné,“ zdôrazňuje autor.
Dano Veselský


Taktiež kuchynský stôl je kombináciou tradičných prvkov a súčasného dizajnu – k základu z jäklovej konštrukcie a masívnej drevenej dosky pribudla v tomto prípade zásuvka: „Kedysi mali stoly vždy v strede zásuvku, takže som sa snažil tento motív oživiť súčasnou výrazovou formou. Odkladací priestor tu plní svoju funkciu, slúži na uloženie príborov a zároveň rešpektuje slovenskú tradíciu používania materiálov.“

Taktiež kuchynský stôl je kombináciou tradičných prvkov a súčasného dizajnu – k základu z jäklovej konštrukcie a masívnej drevenej dosky pribudla v tomto prípade zásuvka: „Kedysi mali stoly vždy v strede zásuvku, takže som sa snažil tento motív oživiť súčasnou výrazovou formou. Odkladací priestor tu plní svoju funkciu, slúži na uloženie príborov a zároveň rešpektuje slovenskú tradíciu používania materiálov.“
Dano Veselský


Keďže architekt potreboval do obytnej spálne súčasnú policovú zostavu s čistými tvarmi bez viditeľných nosných prvkov, vytvoril pre ňu skrytú nosnú konštrukciu z oceľových rámov: „V takomto starom dome to bolo technicky pomerne náročné riešenie,“ priznáva.

Keďže architekt potreboval do obytnej spálne súčasnú policovú zostavu s čistými tvarmi bez viditeľných nosných prvkov, vytvoril pre ňu skrytú nosnú konštrukciu z oceľových rámov: „V takomto starom dome to bolo technicky pomerne náročné riešenie,“ priznáva.
Dano Veselský


„Toto kreslo predávali okolo roku 1970 v Krásnej jizbe a stále má podľa mňa niečo do seba,“ hovorí Viliam Krížik. „Má nádhernú drevenú konštrukciu, ktorej dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“

„Toto kreslo predávali okolo roku 1970 v Krásnej jizbe a stále má podľa mňa niečo do seba,“ hovorí Viliam Krížik. „Má nádhernú drevenú konštrukciu, ktorej dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“
Dano Veselský


Pôsobivo zrekonštruovaný byt v bratislavskom Legiodome

1166913


Legiodomy,
presnejšie Družstevné domy československých legionárov, postavili v Bratislave v roku 1924 podľa projektu architektov Dušana Jurkoviča a Josefa Pacla. Patria k najlepším dielam modernej architektúry 20. storočia na Slovensku a sú typickým predstaviteľom oficiálnej bytovej výstavby v prvých rokoch Československej republiky. Kompozične sú založené na klasických princípoch – majú výraznú podnož, členité telo a ukončené sú sedlovou strechou. Ich architektonická forma, tvaroslovie i farebnosť sú blízke v tom čase obľúbenému rondokubizmu.
(zdroj: Register modernej architektúry Slovenska, ÚSTARCH SAV)

Legiodomy,
presnejšie Družstevné domy československých legionárov, postavili v Bratislave v roku 1924 podľa projektu architektov Dušana Jurkoviča a Josefa Pacla. Patria k najlepším dielam modernej architektúry 20. storočia na Slovensku a sú typickým predstaviteľom oficiálnej bytovej výstavby v prvých rokoch Československej republiky. Kompozične sú založené na klasických princípoch – majú výraznú podnož, členité telo a ukončené sú sedlovou strechou. Ich architektonická forma, tvaroslovie i farebnosť sú blízke v tom čase obľúbenému rondokubizmu.
(zdroj: Register modernej architektúry Slovenska, ÚSTARCH SAV)

 
Legiodomy,
presnejšie Družstevné domy československých legionárov, postavili v Bratislave v roku 1924 podľa projektu architektov Dušana Jurkoviča a Josefa Pacla. Patria k najlepším dielam modernej architektúry 20. storočia na Slovensku a sú typickým predstaviteľom oficiálnej bytovej výstavby v prvých rokoch Československej republiky. Kompozične sú založené na klasických princípoch – majú výraznú podnož, členité telo a ukončené sú sedlovou strechou. Ich architektonická forma, tvaroslovie i farebnosť sú blízke v tom čase obľúbenému rondokubizmu.
(zdroj: Register modernej architektúry Slovenska, ÚSTARCH SAV)

 

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: byte návšteva v
Zdieľať článok

Diskusia