Povznesení nad záplavu

Povznesení nad záplavu

24. 11. 2009
Zdieľať

Leto 2002, podobne ako predchádzajúce v tejto dekáde, nebolo veru zhovievavé. Horúčavy striedali búrky a miestami toho napršalo toľko, že z riek a potokov sa bez varovania valila storočná voda. Ťažko si predstaviť tú hrôzu, kým svieti slnko a rieku lemuje priam pohľadnicová plejáda rodinných domov s opatrenými záhradkami. Všetko pôsobí bezpečne a sebaisto, najmä ak sa rieka už dlhé roky drží svojho koryta. Lenivý tok Berounky sa nevinne hadil za hrádzou, ktorá ešte viac uspala ľudskú prezieravosť...

Keď sa mladá rodina rozhodla pre pekný rovinatý pozemok, ktorý oddeľovala iba nízka hrádza od rieky Berounky, tešili sa najviac na výhľad na jej hladinu, pokoj vidieka a nekomplikovaný priebeh stavby rodinného domu. Z mnohých možností si napokon vybrali montovaný drevodom s variabilnou dispozíciou. O dreve sa dozvedeli, že zbytočne nezaťažuje spodnú stavbu a pri správnom ošetrovaní a skladbe obvodového plášťa ako rýchlo navlhne, tak aj dôkladne vyschne. Chceli stavať jednoposchodovú verziu drevodomu Kadet, ktorý staticky istí stenová nosná obvodová konštrukcia v kombinácii so štvoricou


Povznesení nad záplavu

229093
Daniel Veselský

oceľových stĺpov. Stĺpy vymedzujú stred dispozície domu, ktorý v tomto prípade poslúžil na umiestnenie schodiska. Architekt nad ním navrhol centrálne tzv. bazilikálne osvetlenie. To vpúšťa denné svetlo do ťažiska interiéru. Návrh dreveného rodinného domu Kadet vyšiel z dielne architekta Josefa Smolu pred niekoľkými rokmi: „Konštrukciu rodinného domu s typickou štvoricou nosných stĺpov v strede pôdorysu som si nechal patentovať ešte v čase, keď som sa naplno neoddával navrhovaniu a realizáciám nízkoenergetických a pasívnych stavieb. Napriek skutočnosti, že ľahká drevená konštrukcia Kadeta nevychádzala z prísnych regulí energeticky nenáročných stavieb, dom dokáže i v dnešnej konkurencii dôsledne premyslených nízkoenergetických domov obhájiť dobré meno energeticky úspornej stavby.“ Pri navrhovaní dispozície interiéru sa architekt inšpiroval požiadavkou majiteľky: „Chcem taký dom, aby som nemusela nikam ďalej chodiť ako za jedny dvere…“ Minimalizovali teda chodby a oddelili dennú časť domu od nočnej. Na poschodí majú teraz okrem spální aj herňu pre deti. Dom sa staval na etapy podľa prísunu financií. Keď dostavali prvé podlažie, urobili si technickú a finančnú prestávku. Na nedostavanom hornom podlaží si ich hostia rozložili stany a trávili tu prvé leto v novom, aj keď polovičnom dome.

„Architekt by mal mať v svojej hlave ‚vyladenýsoftvér‘ tak, aby cítil pokoru pred technikou a stavebnou fyzikou. Nestačí vytvoriť geniálne umelecké dielo, ak nebude dom majiteľom fungovať podľa ich potrieb a nedá im istotu bezpečnej stavby. Čo vytvorím ako architekt, to má slúžiť môjmu klientovi aj o desať a viac rokov. Sme v službe rovnako ako lekári a právnici. V tomto kontexte bolo absurdné zistenie, že developer a stavebný úrad neupozornili, že stavebné pozemky v Letoch sú v povodňovom pásme. Hrádza chránila len pred 50-ročnou vodou. Pri stavbe rodinného domu som sa dovtedy nestretol s tak napriaznivou geológiou. V podloží sme dokonca predpokladali pohyb tekutých pieskov. Pre finančnú náročnosť a zložitú dopravu sme sa zriekli bodového zakladania na širokoprofilových pilotách. Originálne riešenie sme našli v novom systéme neizolovaného suterénu so zaplavovacími otvormi. Vedeli sme, že v prípade záplav takto zabránime efektu zdvihnutia celého suterénu vztlakom vody. Aj pri povodni voda poslúcha Archimedov zákon,“ zdôvodňuje Ing. arch. Josef Smola stavebný postup. Bola to taká antimyšlienka: architekt spolu so statikom chceli, aby sa voda čo najskôr dostala do suterénu. Zakrátko po dokončení povodeň prišla. Majiteľ im priebežne hlásil: „…tak voda je tam, už je plný suterén,“ až kým sa nezastavila tesne pod lícom stropných panelov. „Bola to náhoda. Pri nepriazni počasia mohla voda pokoriť ďalšie rekordy a zaplaviť aj prízemie domu. Obytnú časť domu zachránila okrem náhody aj zodpovedná inžinierska úvaha. Iné domy v okolí to šťastie nemali,“ priznáva architekt. Pochvaľuje si spoluprácu so šikovným statikom, ktorý nachádza výborné riešenia aj pri náročných detailoch pasívnych domov, kde neraz statika akoby si robila napriek s tesnosťou domu. V prípade stavby, ktorá mala odolávať povodni, bol Ing. Václav Jandáček ideálny človek-odborník na prepočítanie dynamického namáhania a statiky konštrukcie suterénu, ktorý navrhol architekt Josef Smola: „Statik, ktorý sa pravidelne podieľa na projektoch výstavby malých vodných elektrární, menších i veľkých vodných diel, vie, čo môže od vody čakať. Spolu sme navrhli aj lávky cez rieky, ktoré sa už postavili a slúžia. Václav je renesančný človek, znalec a obdivovateľ technických pamiatok. Ľudsky a profesionálne mi vyhovuje. On určuje statické limity a ja navrhujem tvar a dispozíciu objektov.“ 

Iná plocha kdekoľvek pri fotkách exteréru alebo zamrežovaného vstupu do suterénu:
„Domom v záplavovej oblasti musí voda čo najrýchlejšie prejsť. Aby nebola ohrozená statika rodinného domu, osvedčili sa základové rošty a železobetónové skelety. Základové pásy možno nadimenzovať do potrebnej veľkosti v závislosti od kvality podložia. Výplňové steny prvého podlažia nesmú vytvoriť pevnú prekážku proti prívalovej vlne. V najhoršom sa od nosnej železobetónovej alebo oceľovej konštrukcie oddelia; nosný systém však povodeň prežije. Druhé podlažie nemôže svojou hmotnosťou ohrozovať únosnosť základovej pôdy a spôsobiť pohyb základov v základovej škáre. Postačí teda, aby sa vybudovalo z ľahkých konštrukcií a výplňových materiálov. Ak sa dom osadí na zhutnenom násype a s väčším rozdielom medzi úrovňou prvého nadzemného podlažia a okolitým terénom, bude ľahšie odolávať záplavám.“


Povznesení nad záplavu

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

229107
Daniel Veselský

Kto si ako založí…

Kým sa mohli doladiť detaily a dispozícia vrchnej stavby, muselo sa nájsť čo najbezpečnejšie a finančne únosné riešenie pre základové konštrukcie. Domáci síce hneď nemysleli na nebezpečenstvo záplav, ale bolo im jasné, že v susedstve rieky bez geologických sond do podložia neradno stavať ani len prízemný domček, nie to ešte jednopodlažný rodinný dom. Nešetrili tam, kde sa to nevypláca, a tak vďaka dvom vrtom hlbokým 2,8 metra zistili, že ich nový domov sa bude stavať na nesúdržnej pôde s kolísajúcou hladinou podzemnej vody. Podložie vzniklo z riečnych nánosov s prevahou piesku, piesčitých hlín a ílu. Kým sa šlo po stavebné povolenie, vznikla prvá verzia projektu základov. Po obvode spodnej stavby mal vyrásť zhutnený, obojstranne svahovitý násyp. Malo sa zakladať do hĺbky štyroch metrov na dvanástich betónových studniach rozmiestnených pod obvodom domu a ďalších štyroch s priemerom 1,5 metra pod stredovými oceľovými stĺpmi, ktoré nesú záťaž vrchnej drevostavby.

Studne mali byť spriahnuté roštom z oceľových valcovaných profilov tak, aby sa na ne mohli položiť stropné panely. Riešenie to bolo rozumné. Dôsledne odseparovalo drevenú konštrukciu od základov a najmä sa predpokladalo, že v prípade povodne stavba odolá rovnako tlakovej, ako aj vztlakovej sile vody. Finančné náklady na vybudovanie takýchto základov presahovali sumu 850 tisíc českých korún. To bol koniec projektu prvej protipovodňovej verzie zakladania ich domu.


Povznesení nad záplavu

229101
Daniel Veselský


Povznesení nad záplavu

229100
Daniel Veselský

Schodisko zaliate denným svetlom sa dvíha stredom dispozície. Pôvodne architekt navrhol otvorené schodisko v priznanej stĺpovej konštrukcii zabezpečené oceľovými ťahadlami. Domáci sa rozhodli pre uzavretú konštrukciu, ktorá by mala lepšie ochrániť rodinu s malými deťmi Do energeticky úsporného domu patrí uzatvorená kozubová vložka namiesto otvoreného kozubu. Ten by sa nekontrolovaným prúdením vzduchu cez komínový prieduch pričinil o veľké tepelné straty. Kozub postavili v susedstve nosného stĺpa, ktorý je teraz súčasťou priečky.

Inžiniersko-geologický prieskum: GGS, Beroun, RNDr. J. Chalupa
Statik realizovanej varianty: Ing. Václav Jandáček
Zhotoviteľ stavby: H.L.C. Hodonín, stavbyvedúci Vladimír Kočíř
Autor projektu a riešenia stavebnej časti: Ing. arch. Josef Smola, Projektový a inženýrský ateliér, kadet.kadet@volny.cz

 

Nechali ho zatopiť

„Bránili sme sa predstave, že kvôli násypu, na ktorom teraz dom stojí, budeme vytŕčať nad okolitú zástavbu. Potom sme si nechali od pána architekta Smolu vysvetliť koncept domu so zaplavovacími otvormi vyspádovanými smerom k vonkajším násypom. Tie mali v prípade povodne zabezpečiť rýchly odtok vody z najnižšej úrovne spodnej stavby. Cena bola tiež priaznivejšia ako v prvom návrhu, a tak sme privolili na začatie stavebných prác,“ spomína Hanka, keď nám v pivnici ukazuje na jednom z oceľových účok, kam až siahala voda pri povodni. Chýbalo len pätnásť až dvadsať centimetrov a voda by sa liala tak, ako v ostaných domoch na okolí, aj obytnou časťou na prízemí domu. Nebolo im všetko jedno. Dom ledva dokončili a hneď


Povznesení nad záplavu

229104
Daniel Veselský

prešiel najťažšou skúškou. Obec postavila hrádzu pri Berounke ako ochranu pred 50 ročnou vodou, ale letná povodeň 2002 hnala na ich ešte nezabývaný dom rovnako ako na nižšie položených susedov storočnú vodu. Majitelia ocenili, že prúdu a tlaku vody odolal dôkladne zhutnený val po obvode ich stavby, hoci spočiatku ním neboli nadšení. Nechceli, aby sa ich stavba vyvyšovala nad susedné domy. Povodeň tak bez ujmy prežili základové pásy a základová doska, ktoré nesú nadmurovku. Pivničný priestor bez tepelnej izolácie, ale aj bez izolácie proti zemnej vlhkosti a s mrežou namiesto klasických dverí, akoby len čakal, kedy sa doň naleje voda. S tým však projekt počítal! Voda sa dostala k základovým konštrukciám z vonkajšej i vnútornej strany. Vyrovnali sa hladiny a tlak vody. Železobetónové základové pásy, základová doska a nadmurovka z betónových KB blokov spevnených rozdeľovacou, ale najmä zvislou oceľovou výstužou a zaliatych betónovou zálievkou, prestáli vyčíňanie vodného živlu. Keď voda opadla a v podpalubí domu mali opäť namiesto vodnej nádrže pivnicu, vymietli usadeniny a umyli podlahu. „Železobetónové prvky sa vo vetranom priestore suterénu vďaka nízkej nasiakavosti zbavili povodňovej vlhkosti. Statik pri obhliadke potvrdil, že dom odolal povodni bez poškodenia konštrukcie stavby.“ Na model Kadet má architekt Josef Smola ochrannú známku. Zakladanie so záplavovými otvormi vytvorilo pridanú a riekou overenú hodnotu rodinného domu v Letoch neďaleko Prahy.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: povznesení nad záplavu
Zdieľať článok

Diskusia