Psychologička: Rodinné vzťahy bývajú často autoritárske. Rodičia dospelých akoby čakali, že sa im deti budú stále prispôsobovať

Oplatí sa zvážiť viacgeneračné bývanie?

Určite áno. Bývanie viacerých generácií pod jednou strechou má viacero výhod.

Akých?

Deti si napríklad užijú detstvo nielen s rodičmi, ktorí ich berú na výlety a dovolenky, ale aj so starou mamou a otcom, ktorí vytvoria pohodu doma na gauči. Prínos to má aj pre opačnú stranu – starí rodičia si vďaka vnúčatám môžu napríklad rozšíriť obzory o tom, ako bezpečne používať sociálne siete.

Viac generácií navyše znamená viac odlišnosti, ktorej prijatie vedie k osobnostnému dozrievaniu a rozhľadu. Človek hocijakého veku, ktorý pochádza z harmonického viacgeneračného prostredia, má bohatšiu škálu názorov, reakcií a životných skúseností.

Viacgeneračné bývanie môže byť krásne, ale pre členov rodiny býva i výzvou pri udržiavaní dobrých vzťahov. Zdroj: Shutterstock

V tomto prípade hovoríme o ideálnej situácii. No bývanie vo viacgeneračnom dome nebýva vždy idylické…

Je to tak. Veľmi často vnímam, že pre rodičov dospelých detí je ťažké meniť sa – akoby čakali, že sa im deti budú celoživotne prispôsobovať. Vnímam, že na Slovensku často vládne hierarchický, autoritatívny model rodinných vzťahov, ktorý je neraz na škodu. Vzťahy dospelých detí a rodičov nie sú rovnocenné – a kde niet rovnocennosti, tam niet psychologického bezpečia, a teda ani uvoľnenia a radosti.

Ďalším problémom sú vzájomné očakávania a sklamania, ktoré si so sebou deti nesú počas celého života. Deti a rodičia majú za sebou históriu rôznych krívd, sú zranení, a tak aj bežné situácie, ako sušenie bielizne na dvore alebo separovanie smetí, môžu oživiť nazbierané staré krivdy. Napríklad svokra pozbiera suchú bielizeň zo šnúry, ale pohnevá si tým syna s manželkou, lebo im dlhodobo prekáža, že im zasahuje do súkromia. Gesto svokry nevnímajú ako pomoc, ale ako inváziu do súkromia.

Je možné predchádzať vzniku podobných nečakaných konfliktov a negatívnych emócií?

Predísť sa im nedá, klientom skôr radím, ako ich riešiť. Dá sa však predchádzať eskalácii konfliktov do škaredých hádok alebo odumretých vzťahov. Dialóg, rešpekt, zvedavosť a citlivý rozhovor takmer vždy zaberú. Často si klienti povzdychnú: „Keby sme sa aj doma vedeli takto porozprávať.“

Pri harmonickom viacgeneračnom bývaní sa vnúčatá i starí rodičia dokážu vzájomne veľmi obohatiť. Zdroj: Shutterstock

Dá sa spomínanej eskalácii predísť napríklad zmenou dispozície domu, ako je oddelený vchod a čiastočné osamostatnenie?

Áno. Čím viac sa oddelíme, tým menej trecích plôch bude medzi generáciami. Je to fajn, lebo to umožňuje každej generácii mať toľko súkromia, koľko potrebuje.

Existujú bežné situácie, ktoré ste počas sedení s klientmi vypozorovali a ktoré sú častým spúšťačom sporov a konfliktov?

Konflikt môže rozpútať čokoľvek. Za témou sporu často leží nenaplnená potreba rešpektu a dôstojnosti, pozornosti a lásky alebo moci a kontroly v danom vzťahu.

Krčmové vtipy podávajú istý obraz o vzťahoch medzi partnermi a ich rodičmi. Veď vtipov o svokre sú azda milióny. Je na tom niečo pravdy?

Vo viacgeneračnom dome existuje viacero odlišných vzťahov – partnerský, rodičovský a svokrovský. Každý z nich sa riadi inými zákonitosťami. Najdôležitejšie je pestovať a rešpektovať vzájomnú primárnu lojalitu partnerov. Lojalita voči rodičom má byť slabšia. Práve uvedomenie, že strácajú vplyv a niekto iný má v živote ich dieťaťa prednosť, býva mimoriadne bolestivé. Rodičia by si nemali vynucovať poslušnosť a pozornosť dospelého dieťaťa na úkor jeho partnerského vzťahu, lebo vyvolajú silný protitlak. Vzťah svokrovcov s nevestou alebo so zaťom je krehký. Chýba mu fáza utužovania počas detstva, ide skôr o postupné spoznávanie, pričom treba rátať, že tento vzťah bude prechádzať výraznejším vymedzovaním sa – akýmsi obdobím puberty.

Existuje signál, ktorý nám dáva najavo, že je dobré viacgeneračné bývanie opustiť a treba hľadať alternatívne riešenie?

Ak vo vzťahoch prevláda nepriateľstvo, konflikty sa ťahajú roky a nedarí sa ich uspokojivo riešiť a ak dokonca eskalujú – zaťahujú sa do nich vnúčatá alebo padajú extrémne slová alebo gestá, je načase zvážiť toto riešenie. Lepším riešením môže byť väčšia vzdialenosť medzi generáciami aj za cenu vyšších nákladov na bývanie. Vždy je tu aj možnosť konzultácie s terapeutom, ktorý sa venuje vzťahovej a rodinnej terapii.

Mgr. Lenka Pavuková Rušarová

Zdroj: Archív respondentky

Certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka, vedie súkromné psychologické centrum PsychoKonzult. Má viac ako 20-ročnú prax v oblasti psychoterapie a osobnostného rozvoja. Je členkou komory psychológov, registrovaná v zozname psychoterapeutov SR, odborná garantka a supervízorka.

Text: Eva Fačková/Zuzana Kubalová
Foto: Shutterstock, archív respondentky
Zdroj: Časopis Môj dom