Tvoriť z hliny je v kurze! Do tvorby sa púšťajú aj úplní amatéri, čo vnímame ako signál, že o keramiku je záujem, hovoria Slovenky z ateliéru si.li

Aká bola vaša cesta k práci s hlinou? Kde ste sa s ňou zoznámili?

Li: Obe sme sa s hlinou prvýkrát stretli na základnej umeleckej škole – ja v Bratislave a Simona v Prievidzi, kde vyrastala. Intenzívnejšie som sa s keramikou zoznámila pri príprave na strednú školu – ŠUP Jozefa Vydru v Bratislave.

Si: Už ako siedmačka som vedela, že chcem tvoriť a pokračovať v štúdiu na škole umeleckého priemyslu. Práca s hlinou mi akosi bola predurčená; aj učitelia na základnej umeleckej škole mi hovorili, že mi najlepšie ide formovanie, tvarovanie v priestore.

Čo vás na keramikárstve fascinuje najviac?

Li: Najviac ma fascinuje, že žiadny zásah pri práci s keramikou nemusí byť definitívny. Vždy môžem svoju tvorbu modifikovať, meniť, dopĺňať a rozvíjať. Tento objav bol pre mňa oslobodzujúci. Vždy sa otvára nový priestor na prácu bez pocitu „konečnej“.

Si: Obe sa pri tvorbe stále učíme nové veci, experimentujeme a skúšame. V tejto oblasti nie je priestor na stagnáciu, čo nás motivuje a baví pracovať s hlinou a inými materiálmi.

Linda Viková a Simona Janišová z ateliéru si.li Zdroj: Jakub Gulyás

Zoznámili ste sa na VŠVU, kde ste študovali, a po ukončení štúdia ste spolu založili ateliér si.li. Čo vás k tomu viedlo?

Li: Bola to súhra okolností. Keď sme skončili školu, premýšľali sme, čo ďalej. Obe sme vedeli, že chceme pokračovať v keramike profesionálne. Obe sme vedeli, že sa keramikou chceme živiť. Ani jedna sme však nemali vybudované zázemie, uvedomovali sme si náročnosť situácie…  V tom čase sme ešte aj zakladali občianske združenie s ďalšími dizajnérkami a výtvarníčkami.

Ako v iných oblastiach, aj tu ide vo dvojici všetko ľahšie – podarilo sa nám vytvoriť značku si.li, ktorá je dnes už stabilizovaná a my sa môžeme venovať naplno tvorbe.

Si: Zároveň si však obe aj popri tejto značke rozvíjame svoj autorský program a myslím, že čoraz viac. Značka si.li už je do istej miery dosť zabehnutá, takže každá máme priestor pracovať aj individuálne.

Na vašej stránke a ešte lepšie priamo v ateliéri vidíme rôzne originálne misky, vázy, taniere, poháre a šálky. Ako vás ľudia zvyčajne nájdu?

Si: Najčastejšie cez sociálne siete alebo internet. Ďalej môžu našu prácu vidieť v kaviarňach a potom si nás dohľadať. Mnohí sú ochotní čakať mesiace, kým im vyrobíme predmet, o ktorý majú záujem. Keďže každá jedna šálka, tanier, džbán je originálna ručná práca a my popritom robíme aj ďalšie produkty, chce to svoj čas. Navyše, pri keramike sa nedá postup unáhliť. Okrem samotnej tvorivej práce je potrebný čas na schnutie, vypaľovanie v peci, finálne úpravy a podobne.

Kolekcia Basic, porcelán, zlatý dekor, si.li. Prvotina, 2013. Zdroj: Michaela Poliaková

Názov vášho štúdia si mohli naši čitatelia všimnúť na stránke Môjho domu v súvislosti s rekonštrukciou španielskej farmy, ktorú realizovali Beef architekti z Bratislavy. Na farme sú vaše keramické tienidlá… Spolupracujete s viacerými architektmi?

Si: V rámci iných krajín zatiaľ nie, ale pomaličky sa otvára aj tento segment. Myslím si, že vo svete je keramika ako súčasť bývania čoraz populárnejšia, u nás však zatiaľ nie je úplne pochopený jej potenciál. Verím, že je to len otázka času. V tomto smere ma potešila zákazka od mesta Trnava – keramické práce (dekoratívna keramika) do verejného priestoru, mestskej materskej školy. Tešíme sa na výsledok.

 Na vašej tvorbe ma fascinuje, že každý z týchto úžitkových predmetov je svojím spôsobom umeleckým dielom s rôznymi odkazmi. Ako ste spokojné, keď dokončíte konkrétny predmet?

Li: Do istej miery som spokojná, ale je známe, že tvorivé osoby sú večne nespokojné. A práve to nás posúva ďalej. Je to motor, ktorý nás poháňa. Pre mňa je najťažšie vždy to dielo, na ktorom pracujem aktuálne – vždy si stanovíme nové výzvy, ako sú veľkosť, materiál alebo vyhotovenie.

Práca s keramikovu je do istej miery alchýmiou. Testujete, experimentujete?

Si: Áno, keramika je stále o testovaní. Aj keď máme desaťročia skúseností, vždy musíme zistiť, v akých prípadoch sa materiál o koľko zmrští a podobne. Dôležité je, aby bola hlina stabilná a spoľahlivá.

Li: Nie je to jednoduché ani s materiálmi na prácu. Na Slovensku je dostupná len hrnčiarska hlina, a i keď máme aj iné zdroje, nemáme spracovávateľov. Česi majú napríklad výborné zdroje a aj ich spracúvajú. Používame aj kvalitné nemecké a francúzske materiály. Nedávno sme dokonca nakupovali materiál až z Írska.

Nápojová súprava pre Mirror Coctail Bar Zdroj: Lenka Márföldy

Máte na Slovensku nejakú konkurenciu – firmu, ktorá s vami súperí?

Si: Keramikárov nepovažujeme za konkurenciu, skôr za kolegov. V súčasnosti zažívame boom aj v oblasti „urob si sám“, kde sa do tvorby púšťajú aj úplní amatéri, pretože materiály a návody sú dostupné a tvoriť z hliny je v kurze. Vnímam to ako pozitívny signál, že o keramiku je záujem. Naše dlhoročné skúsenosti a originály prístup nás odlišujú a máme pred konkurenciou náskok.

Môžete čitateľom priblížiť, ako by mali zaobchádzať s ručne vyrobenou keramikou? Čo môže poškodiť vaše výrobky? Sú vhodné do umývačky?

Li: Samozrejme, čistiace prípravky v umývačkách sú agresívne a záleží aj na spracovaní výrobku či zdobení. Napríklad povrchové úpravy ako pozlátené okraje, nálepky a podobne môžu skrátiť životnosť výrobku. Problémom môžu byť aj extrémne zmeny teploty, napríklad, keď prídete s horúcou šálkou kávy von, kde mrzne. Predsa len pracujeme s organickým materiálom. Na druhej strane je väčšina našich výrobkov vhodná aj do umývačiek riadu vrátane profesionálnych zariadení v kaviarňach a reštauráciách.

Čo je najdôležitejšie vo vašej profesii? Zdedili ste talent po niekom z rodiny?

Si: Môj otec je záhradný architekt a mama bola tiež veľmi tvorivá a motoricky zručná, má aj silné estetické cítenie.

Li: Ja mám otca „šupkára“, študoval kameňosochárstvo, ale nepracoval v tejto oblasti.

Mama si kedysi sama perfektne šila a do dnes napríklad pečie neuveriteľne krásne koláče, má výbornú jemnú motoriku. Ak to však zhrnieme, pri práci s keramikou je najdôležitejšia trpezlivosť, precíznosť a pedantnosť. Aj keď to tak nemusí vyzerať, i pri tejto práci je prítomný stres – kým nie je výrobok hotový, stále sa podvedome obávam, čo všetko sa môže stať… Napríklad môže vo finále prasknúť. Ešte aj pri poslednom výpale sa môže niečo pokaziť.

Kolekcia Statement, misa Mia, porcelán, glazúrna maľba. Zdroj: Martin Tomečko

Aká významná výstava vás čaká v najbližšom období? Čo na nej budete prezentovať?

Si: Od 14. septembra do 7. novembra sa na dánskom ostrove Bornholm uskutoční prestížna európska prehliadka keramiky European Ceramic Context 2024, na ktorej budeme reprezentovať Slovensko. Tohtoročné podujatie má podtitul Trienále pre súčasné európske sklo a keramiku, veľmi sa naň tešíme.

Li: Čo budeme vystavovať? Predstavíme náš „Statement collection set“, ktorý bol nominovaný aj na Národnú cenu za dizajn a získal špeciálne uznanie za inovatívny prístup k tvorbe keramiky a porcelánu. Celá kolekcia vznikla pôvodne na objednávku pre reštauráciu a je to rozsiahla súprava na stolovanie, ktorá zahŕňa poháre, misky a taniere rôznych veľkostí. Pri tejto kolekcii sme použili rôznorodé keramické materiály a techniky.

Si: Čaká nás ďalšia „várka“ práce pre kultovú vilu Tugendhat nemeckého architekta Ludwiga Miesa van der Rohe v Brne. Naše návrhy reagujú na interiér vily a materiály použité v architektúre stavby. Obe teda máme do konca roka plné ruky práce.

Li: Ja som sa pustila do niečoho, čo som dlho odkladala, pretože som vedela, že si to bude vyžadovať veľa času. Venujem sa chémii a laborovaniu s glazúrami, vytváram si svoje vlastné receptúry.

Text: Sabína Zavarská
Foto: archív ateliéru si.li
Zdroj: časopis Môj dom