Na Liptove si postavili udržateľný dom z balíkov slamy, hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa
Vlastníkom pozemku, na ktorom stojí nový dom, je mladá uvedomelá rodina. Ich domov mal čo najmenej negatívne zasiahnuť do prírodného prostredia. Zadanie znelo: navrhnúť a postaviť príjemný priestor na bývanie z lokálnych materiálov, ktorý bude rozložiteľný a materiály z neho sa dajú recyklovať. Výsledkom je drevodom zateplený balíkmi slamy, s využitím hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa.
Pozemok určený na výstavbu sa nachádza v novovznikajúcej slepej uličke v obci Liptovský Ján. Architekti Martin Boleš, Aleš Berec, Erika Bolešová, ktorí stoja za návrhom nevšednej stavby, rozdelili obdĺžnikový pozemok diagonálne na dva trojuholníky.
Na Liptove si postavili udržateľný dom z balíkov slamy, hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
Každý z nich má iný charakter. Severnú časť vyčlenili na samotný rodinný dom, v južnej sa nachádza záhrada. V zadnej časti pozemku stojí záhradný domček so zelenou strechou na uskladnenie záhradného a športového náradia.
Liptovská drevenica na trojuholníkovom sokli
Stavba je dvojpodlažná s trojuholníkovým pôdorysom prízemia (s jedným mierne zrezaným vrcholom), ktoré zahŕňa denné priestory a je v úzkom kontakte so záhradou. Horné podlažie je objemovo menšie, obdĺžnikové a patrí nočnej časti domu. Nočná časť vychádza z archetypu liptovskej drevenice. Dá sa z nej vyjsť na zatrávnenú strechu prečnievajúceho prízemia (táto strecha však nie je primárne určená na úžitkové účely).
Hlavným materiálom prevetrávanej fasády je drevený obklad z povrchovo neošetreného smrekovca. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
Koncept pripomína pamätník ľudovej architektúry od výtvarníka Tomáša Džadoňa, ktorý osadil drevenicu na panelový dom v Košiciach, len v menšom meradle. Zelená strecha zároveň vytvára príjemný výhľad aj zo spální a pocitové nepriame spojenie so záhradou. K domu patrí aj prístrešok pre auto.
Zelená bublina dôležitejšia ako samotný dom
„Po viacerých stretnutiach sme zistili, že klientom ide primárne o vytvorenie akejsi „zelenej bubliny“ na pozemku v budúcej záhrade. Samotná záhrada, ktorá mala mať charakter Jánskych lúk, bola pre investorov dôležitejšia ako dom,“ vysvetľujú architekti začiatky projektovania. Vstup do „Slamáku“ je v strede podstavca, ktorý tvorí prízemie. Zo zádveria môžete cez šatníkovú niku vojsť do technickej miestnosti s malou dielňou na údržbu športového náradia. Hlavný obytný priestor, ktorý spája obývaciu časť, jedáleň, kuchyňu a schodisko, sa otvára za zádverím na južnú a západnú stranu. So záhradou je prepojený prostredníctvom prekrytých terás.
Dominantou obytného priestoru je akumulačná pec a stĺp z lepeného dreva. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
Akumulačná pec vykúri celú stavbu
Dominantou obytného priestoru je akumulačná pec a stĺp z lepeného dreva. Pec je hlavným zdrojom tepla v dome. Stĺp, ktorý je nevyhnutný z hľadiska statiky, opticky predeľuje obývačku od jedálne. Centrom domu sa stala jedáleň, ktorá komunikuje s obývačkou, kuchyňou, terasou, ale tiež s horným podlažím. Kuchyňa je zasunutá do zadnej časti spoločenského priestoru a je prepojená aj s hlavnou časťou prekrytej terasy, ktorá funguje ako letná obývačka. Ďalšou miestnosťou na prízemí je hosťovská izba prístupná z obývačky i z terasy.
K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
Lezecká stena i čitáreň
Za „chrbtom“ jednej časti kuchynskej linky v tvare písmena U je schodisko do horného podlažia. Architekti k nemu z druhej strany pristavili dvojpodlažnú hmotu hygienického zázemia. Jej steny zároveň slúžia aj ako lezecká stena pre deti. Kúpeľne sú na oboch podlažiach takmer identické. Po bokoch schodiska sa v hornom „domčeku“ nachádzajú spálne a malá útulná čitáreň, ktorú od schodov oddeľuje sieť. Izby i chodba sú otvorené do strešného priestoru, vďaka čomu pôsobia vzdušnejšie. Dominantou oboch izieb sú veľkorysé okenné otvory.
Sedlová strecha s krokvami, drevený strop
„Stavba je založená na pásových železobetónových základoch stužených doskou. Modul hlavnej drevenej stĺpikovej nosnej konštrukcie vychádza z rozmerov lokálnych slamených balíkov. Vystuženie steny zabezpečuje diagonálne obitie z dosák, ktoré tvoria zároveň základovú vrstvu pre hlinené omietky. Stĺp z lepeného dreveného hranolu podopiera hlavný drevený nosník pretínajúci strop na dve polovice. Ten je riešený ako drevený trámový. Sedlová hambálková strešná konštrukcia, realizovaná tradičným tesárskym spôsobom s krokvami sediacimi na postranných pomúrniciach, je v interiéri zviazaná priznanými klieštinami,“ upresňujú konštrukčné jedinečnosti stavy jej autori.
Centrom domu sa stala jedáleň, ktorá komunikuje s obývačkou, kuchyňou, terasou, ale tiež s horným podlažím. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
Izolácia zo slamených balíkov z Hybe
Zvislé obvodové konštrukcie sú tepelne izolované slamenými balíkmi z neďalekej obce Hybe. Drevo pochádza z Kráľovej Lehoty, ktorá je rovnako v blízkosti stavby. Na stavbe „Slamáku“ sa podieľali miestni stavitelia a dom vznikal do veľkej miery svojpomocne. Primárnym cieľom však nebola ekonomická stránka, ale ekologická udržateľnosť a princíp takzvanej cirkulárnej ekonomiky s možnosťou rozložiteľnosti a vysokej miery recyklácie materiálu.
Prečo práve hlinené omietky?
Hlinené omietky majú veľkú výhodu v tom, že umožňujú vodnej pare unikať z interiéru von cez slamené balíky v stene. V prípade tejto stavby efekt podporuje difúzne otvorená vonkajšia obálka s drevovláknitou doskou a prevetrávanou fasádou. Hlina omietok je z pozemku, na ktorom stojí dom. Za povšimnutie stojí aj technológia nanášania hlinených omietok, ktorá dala charakter detailom okenných ostení – v interiéri sú zaoblené.
Drevo zvonku i zvnútra
K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody. Aj podlahy a stropy sú obložené drevom, navyše sú zateplené tepelnou izoláciou z recyklovaných textilných vláken. Drevené prvky sú ošetrené voskovými olejmi s rôznou pigmentáciu. Sedlová strecha je zateplená minerálnou vlnou. Jej statické vystuženie a vyšší difúzny odpor z interiéru umožňujú OBS dosky.
Smrekovec, oceľ, trapézový plech a česaný betón
Hlavným materiálom prevetrávanej fasády je drevený obklad z povrchovo neošetreného smrekovca. Obe podlažia sú oddelené takzvaným prstencom vo výške konštrukcie podlahy poschodia. Sedlová strecha a všetky klampiarske prvky sú z titán-zinkového plechu. Prístrešok pre auto je z pozinkovanej oceľovej konštrukcie a strecha z trapézového plechu. I ona bude zazelenená. Prístupový chodník a parkovacia plocha vznikli na mieste z odliateho česaného betónu. Hlavným zdrojom tepla v Slamáku je akumulačná pec. Priestory s dlažbou sú dokurované elektrickým podlahovým kúrením. Prípravu teplej vody zabezpečuje elektrický bojler umiestnený v technickej miestnosti.
Zelená strecha zároveň vytvára príjemný výhľad aj zo spální a pocitové nepriame spojenie so záhradou. Zdroj: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová
RD Slamák
autori: Ing. arch Martin Boleš, Ing. arch. Aleš Berec, Ing. arch. Erika Bolešová
lokalita: Liptovský Ján
plocha pozemku 615 m2
zastavaná plocha 112 m2
podlahová plocha 191 m2
úžitková plocha 124 m2
projekt: 2016 až 2018
realizácia: 2018 až 2020
- Stavba je dvojpodlažná s trojuholníkovým pôdorysom prízemia.
- Na Liptove si postavili udržateľný dom z balíkov slamy, hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa.
- Hlavným materiálom prevetrávanej fasády je drevený obklad z povrchovo neošetreného smrekovca.
- Dominantou obytného priestoru je akumulačná pec a stĺp z lepeného dreva.
- Centrom domu sa stala jedáleň, ktorá komunikuje s obývačkou, kuchyňou, terasou, ale tiež s horným podlažím.
- K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody.
- Denné priestory sú v úzkom kontakte so záhradou.
- Zelená strecha zároveň vytvára príjemný výhľad aj zo spální a pocitové nepriame spojenie so záhradou.
- Dom má aj prístrešok pre auto.
- Terasa.
- Denné priestory sú v úzkom kontakte so záhradou.
- Nočná časť vychádza z archetypu liptovskej drevenice.
- Nočná časť vychádza z archetypu liptovskej drevenice.
- Nočná časť vychádza z archetypu liptovskej drevenice.
- Denné priestory sú v úzkom kontakte so záhradou.
- Predsieň.
- Centrom domu sa stala jedáleň, ktorá komunikuje s obývačkou, kuchyňou, terasou, ale tiež s horným podlažím.
- Kuchyňa je zasunutá do zadnej časti spoločenského priestoru a je prepojená aj s hlavnou časťou prekrytej terasy, ktorá funguje ako letná obývačka.
- Niektoré steny zároveň slúžia aj ako lezecká stena pre deti.
- K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody.
- Izby i chodba sú otvorené do strešného priestoru, vďaka čomu pôsobia vzdušnejšie.
- Čitáreň od schodov oddeľuje sieť.
- K hlineným omietkam v interiéri ladia drevený nábytok a schody.
- Dominantou oboch izieb sú veľkorysé okenné otvory.
- Izby i chodba sú otvorené do strešného priestoru, vďaka čomu pôsobia vzdušnejšie.
- Na Liptove si postavili udržateľný dom z balíkov slamy, hliny z vlastného dvora a dreva z neďalekého lesa
- Pôdorys.
- Pôdorys.
Sabína Zavarská
Foto: Matej Hakár, Eva Benková, Táňa Biskupičová