S nádychom romantiky

Šplhajú sa nahor

Žiadne iné okrasné rastliny nedokážu v krátkom čase vytvoriť v záhrade intímne zákutia, rozdeliť priestor alebo zdôrazniť romantickú náladu ako popínavé dreviny. Oživia záhradu, zatienia odpočívadlo a ochránia pred prachom, hlukom a zvedavými pohľadmi z ulice. Šplhajú sa dohora, do bokov alebo, naopak, ich stonky pôvabne padajú a prevísajú (čo možno využiť v terasovitých záhradách). Okrem niektorých výnimiek nie sú náročné na pestovanie. Vhodným prostredím je nielen voľná pôda, ale aj nádoby, ktoré umiestnite na balkóny a terasy.

49316
Daniel Košťál

Môžete ich pestovať na špeciálnych konštrukciách z dreva a kovu, na múroch, fasádach domov, plotoch, pergolách a záhradných besiedkach, prípadne na kmeňoch starých stromov. Každý druh popínavých rastlín má úplne odlišný spôsob rastu, nie sú rovnako husté a podľa toho sa aj rozdeľujú a potom využívajú v záhradnej architektúre. Na to sa, žiaľ, často zabúda. Tieto rastliny sa delia na koreňujúce, úponkaté, opieravé a ovíjavé. Koreňujúce druhy sa prichytávajú pomocou svojich priliepavých korienkov alebo prísavných doštičiek priamo o podložku. Patria sem vždyzelený brečtan (Hedera helix), trúbkovec (Campsis radicans), hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) a pavinič (Partenocissus). V zásade by sa však tieto druhy nemali vysádzať na príliš veterné a slnečné miesta.

49314
Daniel Košťál

Neodporúča sa vysádzať ich k zvetraným a opadávajúcim omietkam. Ťažko sa po nich šplhajú a navyše hrozí, že odtrhnú omietku. Týmto rastlinám dokonale vyhovujú skaly a kmene starých stromov. Úponkaté popínavé rastliny tvoria špeciálne výhonky, ktorými sa prichytávajú k podkladu (ku konštrukcii), pričom tento spôsob im umožňuje rásť aj vodorovne. Sem patria napríklad okrasná tekvica (Cucurbita pepo), jednoročný hrachor (Lathyrus odoratus) a plamienok (Clematis). Opieravé popínavky sa zasa šplhajú pomocou špeciálnych bočných výhonkov. Typickým príkladom sú popínavé ruže (Rosa). Tieto druhy treba systematicky vyväzovať k opore, inak nikdy neukážu svoj pôvab v plnej kráse.

49317
Daniel Košťál

Zaujímavou skupinou sú ovíjavé popínavky, ktorých výhony sa ovíjajú okolo opory. Treba však počítať s tým, že vyžadujú silnú a stabilnú oporu, lebo s pribúdajúcimi rokmi sa zvyšuje aj ich hmotnosť. Pravoovíjavé sú chmeľ (Humulus scandens) a zemolez (Lonicera), ľavoovíjavé vistéria (Wisteria sinensis) a fazuľa (Phaseolus coccineus). Nezabudnite, že mnohé popínavé rastliny vám môžu doslova “prerásť cez hlavu”. Začnú vrastať do prasklín v múroch, do odkvapových rúr, pod strešnú krytinu, prípadne do okolia okien. Týka sa to najmä paviniča, brečtanu a vistérie. Do istej miery sa s tým môžete stretnúť aj pri trúbkovci (Campsis radicans). Ďalšou nevýhodou pestovania trúbkovca je, že sa vďaka expanzívnym koreňom často objaví práve tam, kde nechcete. Pri všetkých popínavých rastlinách musíte kontrolovať rast a v prípade potreby aj radikálnejšie zasiahnuť. Nebojte sa, určite ich nezničíte.

Čo k pergole a múrom?

49325
Daniel Košťál

Platí zásada, že k pergolám by sa mali vysádzať popínavé rastliny, ktoré pekne kvitnú, vynikajú celkovým habitusom a dobre sa rozkonárujú do šírky. Na slnečné miesta môžete vysadiť trúbkovec, zemolez, vistériu, popínavé ruže alebo pohánkovec (Fallopia aubertii), ktorý rastie veľmi rýchlo. Na polotienistom až tienistom mieste sa bude dariť vlkovcu (Aristolochia macrophyla) so srdcovitými a strieškovito usporiadanými listami. Zaujímavý efekt docielite, ak skombinujete dva druhy, napríklad k popínavej drevine vysadíte kvitnúcu popínavú letničku (povojník). Vo vertikálnej rovine môžete k stĺpiku pergoly vysadiť zemolez alebo plamienok.

Ak majú popínavé rastliny rásť aj cez priečne trámy, možno využiť takmer všetky vymenované druhy, pretože rýchlo vytvoria tieň pod pergolou a pekne kvitnú. Popínavými rastlinami sa dajú pekne zvýrazniť, rozčleniť a oživiť aj ploty. Pri výbere vhodného druhu nezabúdajte na svetelné pomery daného miesta. Plošne rastúci brečtan a popínavá hortenzia (Hydrangea petiolaris) sa osvedčili pri múroch, plamienok, zemolez či kultivary popínavých ruží zasa pri pletivových plotoch.

Len na jednu sezónu

Ak chcete zakryť určitú plochu len na jednu sezónu, vyberte si zo širokej ponuky kvitnúcich jednoročných popínaviek – letničiek, ktoré dorastajú do výšky dva až tri metre. Mnohé z nich krásne kvitnú, intenzívne voňajú a dokonca prinášajú aj plody. Nevyžadujú špeciálne konštrukcie. K osvedčeným druhom patria fazuľa (Phaseolus coccineus) so šarlátovočervenými kvetmi motýľovitého tvaru, voňavý hrachor (Lathyrus odoratus), nenáročný a rýchlorastúci povojník (Ipomea purpurea), kapucínka (Tropaeolum majus), tunbergia (Thunbergia alata) so žltými kvetmi, okrasná tekvica (Cucurbita pepo) alebo exoticky pôsobiaca a fialovo kvitnúca kobea (Cobea scandens).

49318
Daniel Košťál

Sortiment sa však stále rozširuje a ponúka nové a zaujímavé odrody. Tieto letničky si vyžadujú každodennú zálievku (aj viackrát denne počas horúcich letných dní) a pravidelné prihnojovanie viaczložkovým tekutým hnojivom. Môžete ich vysadiť priamo do pôdy, vysievať ich môžete až do konca mája. Po prvých mrazoch sa porast jednoducho odstráni a o rok sa nahradí novým. A nezabudnite, že konštrukcie určené na tieto popínavé rastliny zostávajú počas zimy a na jar holé.

Vysádzajte ich mierne šikmo

Všetky popínavé dreviny vyžadujú priepustné humózne pôdy. Ak má daná pôda sklon k zamokreniu, nie je vhodná pre túto skupinu rastlín. Popínavé rastliny pestované v kontajneroch (s koreňovým balom) môžete vysádzať takmer celý rok (s výnimkou zimného mrazivého počasia). Skôr ako si zaobstaráte popínavé dreviny, dôkladne si naštudujte, aké druhy sú vhodné do vašej záhrady (z hľadiska priestoru, svetelných a pôdnych podmienok), akú starostlivosť si vyžadujú a ako dlho budete čakať na výsledný efekt. Nakupujte vždy kvalitné a dobre zakorenené výpestky v osvedčenom záhradníctve. Rastlina nesmie byť preschnutá ani preliata, nemala by mať známky napadnutia škodcami a chorobami.

49319
Daniel Košťál

Popínavé rastliny nesaďte tesne k múrom domu, kde je vďaka streche suchšia pôda. Pri výsadbe dodržujte medzi jednotlivými rastlinami odstup, približne 60 až 90 cm. Jama na koreňový bal popínavej dreviny by mala byť dostatočne priestranná (40 cm hlboká) a až dvakrát širšia ako samotný koreňový bal. Na dno jamy dajte drenážnu vrstvu z hrubého štrku vysokú aspoň desať centimetrov. Rastliny umiestnite šikmo smerom k opore, ale pôvodnú oporu hneď neoddeľujte od rastliny – tá uľahčí adaptovanie rastliny v nových podmienkach. Jamu zasypte výživnou pôdou s obsahom humusu a pritlačte k rastline. A nezabudnite ju dôkladne poliať. V ostatnom čase sa výborne osvedčilo namulčovanie okolia vysadenej rastliny.

Nástielka (pokosená tráva alebo drvená kôra) totiž zadržiava v pôde vodu a zabezpečí plynulý a primeraný prísun živín smerom k rastline. Ruže bez koreňového balu je najlepšie vysádzať na jeseň (od októbra do novembra). Pred výsadbou sadenice ruží s obnaženými koreňmi ponorte na niekoľko hodín do vedra s vodou a suché a poškodené výhonky skráťte ostrými nožnicami. Miesto očkovania pri koreňovom krčku musí byť pri výsadbe pod zemou. Ruže, ktoré sa pestujú v kontajneroch, môžete vysádzať počas celého roka. Najlepšie je, ak si kúpite kvitnúcu rastlinu. Koreňový krčok popínavých drevín nevystavujte priamym slnečným lúčom.

Oporné konštrukcie

Takmer všetky popínavé rastliny sú odkázané na opornú konštrukciu. Opory by mali byť nielen atraktívne, ale aj funkčné – dostatočné nosné, aby udržali ťažkú rastlinu s množstvom listov a kvetov. Ovíjavé druhy, ako je napríklad vistéria, vyžadujú skôr pevnejšie a masívnejšie konštrukcie, úponkaté druhy, naopak, tenšie mreže (umiestnené niekoľko centimetrov nad zemou) alebo napnuté drôty. Druhom, ktoré majú prísavné doštičky alebo korienky, najlepšie vyhovujú drsné omietky alebo dosky umiestnené na konštrukcii.

V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj atraktívne kovové konštrukcie, popínacie veže, stĺpiky, oblúkové konštrukcie (ideálne na ruže a kvitnúce druhy), drevené treláže či prútené kužele (tie sú vhodné najmä do vidieckych záhrad). Prirodzeným materiálom na vytváranie oporných konštrukcií je drevo. Treba si uvedomiť, že konštrukcie v spojení s popínavými rastlinami musia vytvoriť naozaj pôsobivý a jednotný celok. Zaujímavým riešením je aj tzv. vyklápacia drevená mreža, ktorá umožňuje ošetrovať fasádu podľa potreby.

Pestovateľské minimum

Starostlivosť o popínavé rastliny

Činnosti, ktoré by ste nemali ignorovať pri starostlivosti o popínavé rastliny, sú, samozrejme, zavlažovanie, a to najmä počas prvých rokov a cez leto, prihnojovanie viacložkovým granulovaným hnojivom na začiatku vegetácie, teda na jar a na konci leta. Dôležité je aj systematické vyväzovanie jednotlivých výhonkov k opore, ale nie drôtom. Ten by sa mohol po čase zarezať do stoniek. Použite radšej syntetické vlákno. Nemali by ste zabudnúť ani na mulčovanie pôdy, ktoré znižuje odparovanie vody, zamedzuje rast nežiaducej buriny a podporuje rozvoj potrebných živých organizmov v pôde. Každoročný rez je dôležitý najmä v prípade popínavých ruží, vistérie a plamienka. Každý druh si vyžaduje inú techniku rezu a čas realizácie rezu. Ostatné druhy, ako sú pavinič, trúbkovec či brečtan, stačí rezať raz za niekoľko rokov, pričom treba odstrániť príliš dlhé, vytiahnuté a zahusťujúce výhonky. Pri starších rastlinách môžete zrezať celú rastlinu tesne nad zemou, čím podporíte jej bujný rast.