Sídlisko potrebuje dobré duše

82188
Erika Kuhnová

Keď som vchádzala do kaviarne, od jedného zo stolíkov už na mňa mávala usmievavá mladá žena. Opätovala som jej úsmev a v duchu som úplne poskočila – takýmto ľuďom hovorím dobíjači bateriek. Akoby vyžarovali energiu a rozdávali ju svojmu okoliu. V ich blízkosti si človek pripadá rovnako nabitý energiou a plný tvorivého elánu. Hneď som vedela, že ona je tou pravou dobrou dušou sídliska. Zaujímal ma príbeh jedného petržalského detského ihriska. Priamo pod nosom sa mi totiž zmenilo zo spustnutého útočiska sídliskových psov na úžasné farebné miesto, na ktorom je vždy plno detí a štebotajúcich mamičiek. Hotová sídlisková idylka. Lenže takáto premena sa nestane len tak sama od seba. Potrebuje hnací motor. A tým môže byť jedine sídlisková dobrá duša.

„Bola som na materskej s dcérkou,“ začala svoje rozprávanie Monika, „a dosť ma mrzelo, v akom stave bolo detské ihrisko pri našom dome. Asi poznáte, ako vyzerá väčšina ihrísk na sídliskách.

82184
Erika Kuhnová

Okrem toho, že milujem svoje dieťa, som sa chcela aj trocha realizovať, a tak som hľadala cesty a možnosti. Objavila som v Petržalke materské centrum Bábätko, ktoré patrí pod občianske združenie Rodinka.sk. Jeho úlohou je práca s mladými rodinami a mamičkami s deťmi. Snažia sa podporovať zmysluplné využívanie ich času a organizujú pre nich rôzne aktivity. Tam som sa spoznala s mnohými zaujímavými ľuďmi, okrem iného aj so štatutárkou tohto združenia. Ona mi porozprávala o tom, ako upravili detské ihrisko v blízkosti materského centra. A tak som si povedala, že keď to išlo tam, tak to určite pôjde aj u nás.“

82181
Erika Kuhnová

Monika teda začala vybavovať a obiehať rôzne úrady a inštitúcie. Najskôr vyboxovala na Mestskom úrade v Petržalke, aby vybetónovali staré zničené pieskovisko a doviezli pre deti nový piesok. Potom napísala prvý grant – do programu Eurotel pomáha komunite. „Vďaka nemu sme mali peniaze na základ ihriska: postavili sme domček – preliezačku so šmykľavkou – a autíčko. No grant neznamená peniaze, ktoré zaplatíte firme, a firma všetko dodá. Išlo o to, aby sa na budovaní ihriska podieľali ľudia, ktorí žijú v okolí. Výroba a odborné práce sa zadali odborníkom, ale pomocné práci robili rodiny z okolia. Oteckovia kopali jamy a betónovali, mamičky maľovali a natierali s deťmi na rukách, takže svojím spôsobom pomáhali aj detičky… Ľudia však neprídu sami od seba. Treba ich prehovoriť, zorganizovať… Takže najskôr som obiehala mamičky na ihrisku a v širokom okolí, rozprávala som sa s nimi, presviedčala ich.

82186
Erika Kuhnová

Časom sa mi podarilo získať aj ďalšie granty a pri práci sme sa zoznamovali s ostatnými rodinami z okolia. Keď sa ľudia poznajú, tak vedia, že sa peniaze použili tam, kde sa použiť majú, že robia prospešnú vec. Mnohí ochotne prispeli sponzorsky, finančne, prácou, roznášaním letákov a presviedčaním ostatných – napríklad o tom, aby dve percentá z dane venovali občianskemu združeniu Rodinka.sk, pretože odtiaľ sa financujú okrem iného aj takéto ihriská.“ Vďaka grantom a spoločnej aktivite susedov teda ihrisko nielen vzniklo, ale aj žije neobyčajne rušným životom. „Raz sme na ihrisku urobili veľkú akciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 120 ľudí. Boli tam poníky, šašo Roland (Maroš), s tančekmi vystupovali detičky zo školy, mamičky mali súťaž v pečení koláčikov… Takže ihrisko nie je len pre malé detičky, ale žije naozaj intenzívnym a pestrým životom.

82187
Erika Kuhnová

Mala som z toho veľkú radosť, pretože ihrisko tak spája ľudí z okolia. Niečo sa deje v takej našej sídliskovej komunitke a ľudia si potom nie sú neznámi a nie sú ľahostajní k svojim susedom a k okoliu. Aj nové rodiny, ktoré prichádzajú, sa zaujímajú o to, čo sa na ihrisku deje, a chcú sa na tom podieľať a prispieť. Je to veľmi dôležité, pretože ihrisko nestačí len vybudovať, treba sa oň aj starať a udržiavať ho, a na to treba ľudí, aj peniaze – či už na opravy, na výmenu piesku, na farby…“

82189
Erika Kuhnová

Zdá sa, že kým bude mať ihrisko na Gercenovej ulici svoju dobrú dušu, čaká ho rušný život. „Moja predstava je taká, že pomocou grantov sa mi podarí ihrisko ešte rozšíriť,“ vidí budúcnosť celkom jasne Monika. „Je tam ešte veľký nevyužitý priestor, i keď s jeho získaním možno budú problémy, pretože je to pozemok, ktorý patrí magistrátu, a nie je vyčlenený na detské ihrisko.“ Ja osobne teda Monike držím palce. Už teraz sa na ihrisku na Gercenovej tmolí každé popoludnie toľko detí, že keby mali na hranie viac miesta, iste by neostalo nevyužité.

82180
Erika Kuhnová

A čo z toho všetkého má Monika? Radosť. Radosť z pekného ihriska, na ktorom sa hráva nielen jej štvorročná dcérka, radosť z toho, že spoznala zaujímavých ľudí, z toho, že aj dnes žijú takí, ktorí radi a nezištne pomôžu, prispejú, vystúpia na akcii… a že to s nami predsa len nie je až také zlé, ako sa hovorí. „Krásne je na tom to, že človek niečo začne, a ostatní sa pripájajú a tešia sa z toho.

Vďaka tomu, že sa ľudia z okolia na budovaní ihriska zúčastnili, že prispeli nielen sponzorskými darmi, ale aj svojou prácou, tak si ho vážia, strážia si ho a ihrisko nie je zničené. V ľuďoch vzniká taká zdravá spolupatričnosť a záujem o to, čo sa okolo nich deje. Nie je im to ľahostajné.“