Sivý dom DEV kúsok od hradného opevnenia pod Devínom

{R1}

Uličky sa kľukatia, stúpajú a klesajú. Pod Devínom sa máloktorý pozemok vystrie do roviny a do šírky. Domy a domčeky starej vidieckej  zástavby sa k sebe pritískajú na úzkych parcelách. Komu sa pošťastilo a je tu na svojom, toho parcela sa zväčša dvíha hore svahom, až kým ju nezastaví skala, susedovie plot, cesta alebo oporný múr. Bratislavčania sem radi zavítajú na víkendové prechádzky, poniektorí do obce aj dobicyklujú. Nejeden z nich by pristal aj teraz, keď pozemky už dávno nie sú lacným špásom, prestavať si starší devínsky domec alebo si tu vybudovať od základov novú vilu. Ostatní aspoň obzerajú a šacujú, čo sa tu zmenilo, ktorá stavba vytŕča a ktorá neruší pôvodný vzhľad obce. Pri niektorých novostavbách sa pristavia a čosi-kdesi utrúsia o odvážnom riešení. V pokojnejšej pamiatkovej zóne, na úpätí hradného masívu, len niekoľko metrov od hradného opevnenia sa spomedzi slovensky rázovitého mišungu fasád z druhej polovice minulého storočia vyhranilo obdĺžnikové priečelie rodinného domu.

„Plochej strechy sa nám nežiadalo. Mali sme s ňou v minulosti len starosti.“
Daniel Veselský

Zdá sa, akoby staviteľ poskladal túto novotu z veľkých sivých kvádrov, ktoré k sebe celkom nedosadli. Vytvorili tak na fasáde lineárnu sieť. Jej pravidelnosť s ľahkou eleganciou porušili dve nerovnaké plochy s výplňou zo smrekového dreva a tri menšie okná. Asymetricky umiestnené a s dôrazom na vodorovné členenie fasády hľadia na východ. Pomyslíte si, že domáci nielenže majú dom bez okolitého pozemku, ale aj susedov natlačených na seba. K tomu všetkému stavba z ulice vyzerá skôr na bývanie v prítmí ako dom plný slnečného jasu. Jednoduchá, tvarovo strohá východná stena je však iba vysunutou hliadkou obydlia, ktoré malo domácim poskytnúť čo najväčšie súkromie. V situácii, keď sa malo stavať na úzkej parcele susediacej pri južnom okraji s pomerne veľkým rodinným domom, hľadal sa spôsob, ako interiér budúceho domu presvetliť, zintímniť a opticky prepojiť so záhradou za domom.

V západnej časti domu si zariadili v neutrálnej farebnosti obývaciu izbu s jedálňou a študovňou pod najvyššou časťou krovu. Kuchyňa je spolu s obývačkou a jedálňou súčasťou dennej zóny. Neostalo len pri splývaní jednotlivých miestností do otvoreného celku, spoločenský priestor prestúpil zasklenou stenou na terasu a pokojne plynie až do záhrady.
Daniel Veselský

Jednopodlažne a s átriom

„Jeden z architektov ateliéru gutgut je synom našich priateľov. Prišiel k nám na návštevu práve v čase, keď sme uvažovali o stavbe ekonomickejšieho rodinného domu. Najprv pre nás vymyslel klasický domček, potom zistil, že sme otvorení bývaniu v modernej stavbe. Mala byť už len pre dvoch. Deti vyrástli, osamostatnili sa. Zrazu sme ostali dvaja ľudia vo veľkom dome. Bol to priestorový prepych a zbytočné náklady na energiu. Už nás obťažovalo priveľa upratovania, chodenia po schodoch do spálne a silnejúci ruch ulice. Po kúskoch sme sa s architektmi posúvali k výsledku, až kým nám nenavrhli líniový átriový dom. Skromný od ulice, presvetlený, so spálňou otvorenou do átria a s voľnou dispozíciou obývačky, kuchyne a jedálne,“ spomínala majiteľka na udalosti spred piatich rokov. Zaparkovala v garáži polozapustenej do mierneho svahu priamo pod obytnou jednopodlažnou časťou domu. Z ulice sme prešli popri plnej južnej stene, mohli sa dotknúť cementovotrieskového obkladu, odfotiť detaily odvetranej fasády. Zistili sme, že v strede obvodového múru umiestnili architekti nielen vstup do domu, ale hneď za ním naprojektovali štvorcovú chodbu, ktorá prekvapivo a pôsobivo nadväzuje zasklenou posuvnou stenou na átrium.

„Nábytok, ktorý sme kupovali do pracovne, sa nakoniec uchytil v obývačke. Svetelnú scénu vrátane sférických bielych svietidiel nám navrhol pán Buraj z Noxlight tak, aby sa bodové svetlá nerušili s hlavným osvetlením.“
Daniel Veselský

Vložením átria do stredu dispozície sa prirodzene a logicky rozvinul plán usporiadania miestností a priehľadov do exteriéru. Dom sa zvnútra otvoril dennému svetlu a povetriu. Stavba si vytvorila vlastnú klímu riadenú otváraním a zatváraním posuvných zasklených stien, tienením a odcláňaním. V átriu postupne a s rozmyslom pribúda zeleň, od začiatku sa tu počítalo s umiestnením jakuzzi. I keď sa dom z južnej a severnej strany uzavrel, architekti svojím návrhom vytvorili interiér s dostatkom súkromia, svetla a pohodlia. Jednotný drevený obklad z preglejky sa vinie podhľadom chodby, kuchyne až napokon sa v spoločenskej časti domu prehne v pravom uhle a v pravej chvíli sa zdvihne do obloženia galérie. Príjemnú, priam zenová geometriu drevených plôch podlahy, stropu, dvier a zasklených tabúľ pokojne sprevádza biely lesklý povrch vstavaného nábytku, biele sklo jedálenského stola a biele omietky. Farbami sa tu nehýri. Tie do interiéru vnáša záhrada a umelecké diela, ktoré si postupne nachádzajú miesto na stenách chodby a galérie. Galériu nad stropom kuchyne mohli architekti zakomponovať do objemu obývačky vďaka vysoko zdvihnutému hrebeňu strechy. Farebne neutrálne a materiálové riešenie na prírodno navrhli architekti v súlade s predstavou majiteľov.

Domáci si hovejú v súkromí, a pritom neostali uzavretí pred okolitým svetom, denným svetlom a výhľadmi do okolia.
Daniel Veselský

Strecha, materiály a konštrukcie

Zastrešenie predného traktu sa len okúňavo priznáva k šikmej streche. Tá sa však od západnej steny v smere hlavnej osi domu dvakrát zdvihne do strešného hrebeňa. Najprv nad spoločenskou časťou v zadnom trakte až do výšky siedmich metrov, potom strešná šikmina klesne k átriu a nad jeho polovicou sa odrazí a znova zdvihne k druhému hrebeňu strechy. Pozvoľným klesaním k odkvapu vytvára z ulice dojem, že tu sa zastrešovalo na plocho. Strešná krytina z poplastovaného oceľového plechu sa na sivom odtieni zhodla s fasádou domu. Dom stojí na pásových základoch. Spodnú stavbu vymurovali z betónových debniacich tvárnic, podlažie sa uzavrelo železobetónovou stropnou doskou. Vrchnú stavbu naprojektovali ako drevodom. Klasickú stĺpikovú konštrukciu zmontovali na mieste, jej steny vyplnili fúkanou celulózou.

Biely nábytok, biele doplnky a do bieleho odetý obyvateľ domu. Popri drevenom podhľade a drevenej podlahe už nebolo treba ďalších drevu príbuzných plôch.
Daniel Veselský

Strechu s rozponom deväť metrov staticky vyriešili drevenými priehradovými nosníkmi. Zložitosť strechy, galéria nad kuchyňou a vkomponovanie átria do stredu domu si vyžiadali niektoré atypické riešenia detailov, ktoré nakoniec prispeli k osobitému výrazu stavby. Patrili k nim napríklad styk prevetrávanej cetrisovej fasády so strešnou krytinou, žľaby v predsadenej fasáde alebo aj atypické drevené okná. „Galériu nad spoločenskou zónou sme osadili na drevenú trámovú stropnú dosku, ktorá je zhora zaklopená niekoľkými vrstvami OSB dosiek. Na podlahu sme položili drevené veľkoformátové parkety. Obklad zábradlia galérie, ktorý plynulo prechádza do podbitého podhľadu, sme navrhli z borovicovej preglejky,“ ozrejmil architekt Peter Jurkovič. Sivý dom DEV opláštený „cetriskami“ a rozložený pod šikminami strechy obalenej poplastovaným plechom sa vyzačuje istým druhom skromnosti. Nepredvádza okázalé materiálové riešenia a ani sa prvoplánovo nevystatuje veľkosťou stavby.

Sivý dom DEV opláštili prevetrávanou fasádou z cementotrieskových obkladových platní. Spoločenská časť domu sa otvára cez drevenú terasu do zeleného pruhu záhrady za domom.
Daniel Veselský

Viac fotiek nájdete v galérii