Starožitný nábytok

Schopnosť tvoriť kontinuitu, uchovať zmysel tradície prostredníctvom predmetov s históriou je istou formou umenia bývať a výnimkou v čase, v ktorom je trendom zbavovať sa vecí. Integrácia starožitností do interiéru nemusí vyznieť anachronicky, ak ich postavíme do pôsobivého kontrastu s moderným zariadením alebo im vyhradíme dostatok priestoru na to, aby sa mohli nadýchnuť a vyrozprávať svoj príbeh.

Konzumácia aktuálnych štýlov je často dôvodom na likvidáciu starších nábytkových kusov, ktoré sa však pri zrýchlenom tempe vývoja názorov na estetiku a návratov v podobe retroštýlov môžu o niekoľko rokov stať znovu žiadanými. Posledné roky si starožitníci pochvaľovali, že sa hýbe trh s predmetmi z čias artdeco; dnes sa zdvihla vlna záujmu aj o nábytkové kusy z obdobia, ktoré ich ťažko môže zaradiť do kategórie starožitností, zo 60. rokov, a dokonca aj o bakelitové predmety z prvej polovice 20. storočia.

182043
Daniel Veselský

Väčšina zachovaného starožitného nábytku pochádza z obdobia od konca 17. až do začiatku 20. storočia. Pozornosti sa teší rovnako mestský, ako aj vidiecky nábytok. Nezávisle od toho, či niekto zdedil biedermeierovskú jedáleň po pratete, alebo pred niekoľkými rokmi neodolal v starožitnostiach barokovému kreslu, platí pravidlo, že veci sa majú používať. Používaním ich majitelia vrátia naspäť do života a oveľa jednoduchšie im prisúdia správne miesto.

Nábytok opakuje svojou konštrukciou a výpravnosťou architektúru budov z obdobia, z ktorého pochádza. Ak nemá dostatok priestoru a svetla, pohltí celú miestnosť. Ak v kompozícii nevyvážite ťažkú barokovú skriňu na jednej strane iným hmotným prvkom na opačnej strane izby, priestor pôsobí nevyvážene. Najvyhľadávanejšie pre mestské byty sú komody a dobové kreslá, ktoré sa v súčasnom interiéri neraz predvádzajú ako solitér. Návrat slávi aj malé sedenie, ktoré kedysi slúžilo na podávanie kávy a malého občerstvenia. Ak by sme však chceli použiť stolík samostatne, výškou nezodpovedá požiadavkám ani na bežné stolovanie, ani ako konferenčný stolík.

Pýchou domácich pánov z lepších spoločenských kruhov bol často impozantný písací stôl. K najstarším kusom nábytku tohto typu patrí v dnešných interiéroch francúzsky stôl s príznačným názvom bureau mazarin z roku 1675. Starší vidiecky dom bez truhlice na bielizeň alebo typického príborníka (kredenca) ťažko vyčaruje atmosféru minulých čias. So skriňami na vešanie šiat, počnúc barokovými a končiac vidieckymi, veľmi nerátajte, lebo nemajú dostatočnú hĺbku, aby sa do nich dali vešať šaty bežným spôsobom. Na zavesenie totiž slúžili malé drevené vešiačiky umiestnené na zadnej stene.

182045
Daniel Veselský

Aj keď za najhodnotnejší vo svojej rozpustilosti, spracovaní a veku sa považuje nábytok barokový, biedermeier sa cení pre elegantnú umiernenosť, ktorú zvýrazňuje prírodná štruktúra dreva striedaná čiernym lakovaním a mosadzným kovaním. Veľa rodín uchováva nábytok v štýle altdeutsch, ktorý zďaleka nie je taký cenený ako jeho starší súkmeňovci. Patrí už do obdobia, keď stolár kompletizoval časti nábytku, ktoré mu predvyrobili v manufaktúre podľa vtedy módneho historizujúceho vzoru. Napriek všetkému aj mladšie životaschopné starožitné kúsky môžu vytvoriť pocit domova, najmä ak sa ocitnú v rukách romantikov. Nostalgické spomienky a rozumná dávka staršieho nábytku môžu vniesť do priestoru nový rozmer. V múzeu chce bývať asi málokto, ale zaujímavý interiér vytvorený kombináciou starého a nového má vždy svojich stúpencov.

Nábytok a architektúra, ktoré rozoznávame v slohoch minulých storočí s variantmi charakteristickými pre jednotlivé územia a prírodné podmienky, nie sú výsledkom náhody. Boli výrazom vtedajšieho životného štýlu, technických a materiálových možností. To, čo nám dnes z minulosti imponuje, je odrazom vkusu – úsudku o tom, čo je pekné a nadčasové. Je v tom trochu zberateľstva, nostalgie a obdivu k starým majstrom.
 

Viac info: Pohľady do interiéru