![](https://mojdom.zoznam.sk/wp-content/uploads/2020/01/1163236-768x576.jpg)
Svätojurský dom lesného hudobníka
Odkaz od majiteľa domu znel: „Neviem to opísať, treba to vidieť.“ Pozývame vás do tajomného a lesom obklopeného kamenného príbytku, po ktorom nás srdečne sprevádzala umelcova s prírodou spriatelená duša.
{R1}
Pes, hľaď vzad
Miesto stretnutia bolo jasne definované. Z auta vystúpil mladý sympatický muž, usmiaty nás pozdravil a razom zapochyboval: „Neviem, či môj dom je vhodným dizajnovým kandidátom pre váš časopis.“ Nasadol do auta a naznačil nám, aby sme ho nasledovali. Smer cesty, smer les. Za nami sa strácala svätojurská civilizácia a zo zadných sedadiel jeho auta na nás uprene hľadel trojfarebný boxer (modré oko, hnedé oko a inak celý biely).
Šum lesa a detský smiech
Lesný raj, v strede ktorého stál malý a jednoduchý dom postavený v roku 1899. Schátraný a zanedbaný čakal na rekonštrukciu. „Keď som sem prišiel prvýkrát na obhliadku, zavolal som si na pomoc architekta, ktorý sa venuje rekonštrukcii historických objektov,“ spomína na prvé stretnutie s domom mladý skladateľ Maťo. Bola to láska na prvý pohľad. Stačilo dohodnúť cenu a sťahovanie, ale aj tvrdá práca sa mohli začať. Dom, ktorý sme navštívili, už má podaktoré skrášľovacie procedúry za sebou. Naďalej však dýcha históriou, ktorú píšu aj jeho súčasní majitelia. Maťo ho s rešpektom k nemu i k okolitej prírode obýva už niekoľko rokov. Pôvodom mestský chlapec so spomienkami na hry v lese bratislavskej Dúbravky sa ako nevinár ocitol v tradičnej vinárskej oblasti – kúsok nad Svätým Jurom. Dva roky nepretržitého hľadania nového miesta, kde zapustí korene, sa oplatili a on mohol poskytnúť svojmu synovi to, čo sám v detstve miloval – hry a život v prírode, a pritom len niekoľko krokov od mesta.
Človek, dom a príroda
Interiér je výsledkom Maťovej šikovnosti a lásky k prírodným materiálom. Aby nová podlaha zdôrazňovala prírodný vzhľad celej chalúpky, poriadne sa s ňou natrápil. A dvere, ktoré už mali svoje roky, potrebovali ozdravnú kúru. Aj obrúsené pôsobia masívne a trafili do rovnakej farebnej tóniny, ako je podlaha.
Skromne zariadený interiér dotvára čarovnú atmosféru prostredia. Ničím ju neruší a čo viac, podarilo sa v?ňom uspôsobiť priestor životu s dieťaťom. Zatiaľ čo z postele nás sledovala plyšová panda, z fotografií na stenách sa smiali detské oči synčeka Jonatána. Kde-tu bola zavesená dekorácia – ručne vyrobený detský prak či luk a?zo šarkana, ktorý už dobojoval svoju lietajúcu púť, sa stalo osvetlenie.
Golem, prameň a štyri hodiny šetrenia
Ponuka na žihľavový čaj z čerstvej mladej žihľavy sa neodmieta. A už vôbec nie, ak voda, ktorou je zaliaty, je prírodne čistá. Dom je napojený na horský prameň vyvierajúci neďaleko. A tak tí, ktorí si chodia do lesa po čistú vodu, môžu len tíško závidieť. Horský prameň tečie v tomto dome každým kohútikom.
Kozubový golem vďaka drevu zohreje všetky radiátory v dome, a ak sa ulieva v čase majiteľovej neprítomnosti, k slovu sa dostáva elektrický kotol, ktorý ho veľmi rád zastúpi. Vďaka tejto spolupráci sa v interiéri udržiava konštantná teplota a kamenné steny tak nedostanú šancu ochladnúť. Kameň však má jednu veľkú výhodu. V lete udržuje v dome príjemný chlad.
Dokonca ani elektrina lesný dom neobišla. Funguje na plné obrátky. Akurát štyri hodiny cez deň je o niečo drahšia. „V?tomto čase sa snažím využívať ju čo najmenej,“ vysvetľuje usmiaty skladateľ.
Ak by ste si mysleli, že život na samote je jednotvárny, mýlite sa. Maťo je človek spoločenský, a tak strieda dva druhy dní podľa ľubovôle: „Môžem mať mestský deň, keď celý deň trávim v meste, alebo domáci deň, keď si chcem oddýchnuť a načerpať trochu síl. Môžem si vybrať, čo len chcem a túto slobodu mám rád.“ Na mesto nikdy nezanevrel, a preto chce aj Jonatánkovi ponúknuť tieto dve možnosti bez toho, aby jednu podceňoval a druhú preceňoval.