Terasovitý dom átriového typu

Morava, Brno, Ostrava, Kopřivnice, Zlín… Architekti a ich originálne realizácie, príjemné rozhovory o tom, ako tu rastú domy, a povedomie o architektúre, ktorej sa darí tam, kde sa objavuje vôľa a chuť odovzdať umenie kultivovanej obývateľnosti už pri návrhu novodobého obydlia. Takéto čerstvo postavené domy si ich obyvatelia zväčša zariaďujú spolu s architektom, s vkusom, nadčasovo a ľudsky. Tak si spomínam na cesty za zaujímavými stavbami na „blízky západ“. Ani teraz nám nebolo proti vôli vycestovať za prísľubom prívetivého, a pritom na výsosť moderného architektonického štýlu.

Majú terasovitý dom átriového typu. Nepotrebujú to ani väčšie, ani menšie, ani hranatejšie, ani drevnatejšie, majú to trochu chalúpkovité, prírodomilné, moderné a nekole to v dedinskej zástavbe citlivé oko estéta.

Neomylná geometria  

Stretli sme sa všetky tri. Architektka, majiteľka, redaktorka. V dobrom rozmare pricestoval, samozrejme, aj fotograf. Zahorúca sme vysŕkali kávu v zlínskom útulnom Art Cafe hneď pri kostole, obe nám vychválili dobré knihy v susednom kníhkupectve, chlapci Eichlerovci rozpustili posledný hlt zmrzliny a pobrali sa s mamou k autu.

„Objekt máme dobre zaizolovaný, okná nám osadili kvalitne, v podlahe nainštalovali kúrenie. Na energiu veľa neminieme, aj keď tvar domu a náš štýl žiť súčasne na záhrade, v obývačke i kuchyni nebol tým správnym predpokladom na stavbu nízkoenergetického, či dokonca pasívneho domu.

„Priehľady a výhľady do záhrady a lesa nám krásne presvetlili a zariadili náš dom. Sú aj ozdobou interiéru.“

„Dom už stál. Vyšli sme na strechu a vravíme si, že škoda výhľadu. Architekti to už plánovali predtým, ale nám to došlo až zo strechy novostavby. Vznikla tu pracovňa, rozhľadňa, jogovňa a ktovie čo ešte.”

Terasy záhrady i domu spája drevené schodisko, interiér s exteriérom zas vzdušná architektúra.

Čas a poobedňajšie slnko súrili. Málokedy sa spoľahnem, ale pred týmto výjazdom mi neprišlo na um, aby domáci poslali náhľadové obrázky. Verila som, že to bude dobré a že ľudia od fachu a k tomu pre vlastných príbuzných ani v tomto prípade nenavrhnú niečo odťažité a, nebodaj, neobývateľné. Čierny komín sa z čierneho kozuba efektne a reprezentatívne zdvihol uprostred dispozície spojenej kuchyne a obývačky smerom k streche a teraz pôsobí ako dôležitý architektonický prvok. Viezli sme sa dvomi-tromi zákrutami južne nad mesto, kým sa auto prudko nestočilo do úzkej uličky pomedzi zástavbu nových rodinných domov. Obzerám si ich jeden po druhom. Nie je to zlé, ale čakám predsa len o čosi viac. Chcelo by to možno elegantnú fasádu, nápaditosť formy, na ktorej nechám oči alebo aspoň osvedčený prízemný architektonický „reazanec“, ktorým sa nič nepokazí. Na vstavaný nábytok a podlahy obytného priestoru sa použilo brestové a dubové drevo. Vďaka štyri milimetre hrubej dyhe pôsobí podlaha ako masív. Čierny kozub, kuchynský nábytok, vonkajšie i vnútorné zasklievanie – všetko sa objednávalo a robilo na mieru podľa architektonického projektu.

Z kuchyne na terasu majú stály letný výbeh pre potomstvo, hostí ale aj pre svoje večery s prázdninovou náladou.

Nábytku majú tak akurát, vedia, že najmä deti to zabývajú dokonale. Aby nábytok nepôsobil stroho, zateplili si domov keramikou a výtvarnými dielami z domácich zdrojov. Autorkou je Jana Eichlerová.

Trochu sa zahniezdim, na chvíľu zneistiem. Asfaltka sa vystrie, domčeky poodstúpia od cesty aj od plotov. Vynorí sa oblúk lesa a pred ním, po ľavej strane na miernom svahu, sa objaví pravidelná geometria troch štvorcov, ktoré rovnomerne zostupujú priečne svahovanou parcelou. Priečelie bielo orámovala jediná neprerušovaná línia, ktorá stúpa a klesá spolu s kubusmi stavby. Tie sa dôstojne prispôsobili terasovitému pozemku.

Od hlavného trojpriečelia bližšie k zadnej časti domu a k lesu vyrástol na členitej plochej streche ešte jeden, menší kubus. Otvára sa zasklenými plochami na juh a východ, rozhliada sa po krajine zvlnenej Vizovickými vrchmi a ďalej na východ Bielymi Karpatmi. Úľava na duši. Čoby len úľava, veľké zadosťučinenie za malú, zbytočnú obavu! Privítala nás nádherná stavba na parcele, za ktorou sú už len stromy a lúky a nehrozí ďalšia výstavba… Tešíme sa s fotografom, ktorý tasí fotoaparát skôr, ako sa brána odsunie dokorán.

Strecha je teoreticky pochôdzna, a tak ju z času na čas vyskúšajú deti a jednorazovo aj náš „ľahkovážny“ fotograf. Domáci majú v pláne vytvoriť jednoduchými plechovými kvetináčmi psychozábranu. Veľkorozmerné zasklené obvodové steny neuberajú ani rozhľadni a ani nižším podlažiam na útulnosti.

Priestorové fígle

Pohľadom prechádzam po trávnatom poraste. Po dvoch zastávkach pri minimalisticky rozvrhnutých kríkovitých porastoch sa zelený koberec celkom zastaví až pred dvojúrovňovou drevenou terasou. Medzitým už domáci prešli predsieňou a kuchyňou, aby napokon v obývačke odsunuli dvere a spojili už aj tak priestranné svetlé útroby domu so záhradou. Vďaka vnímavosti architektov sa preniesol tvar terénu aj do vnútorného priestoru domu. Päť schodov pred fasádou, päť schodov za fasádou. Rovnaký rytmus, podobnosť geometrických foriem a prírodných materiálov znásobuje pocit z voľnosti a ucelenosti vonkajšieho a vnútorného priestoru. Členitý pozemok, členité prízemie a výborná príležitosť na elegantné riešenie dispozície miestností bez použitia priečok. Vstup do domu a garáž sa ocitli v najnižšej časti pozemku, kuchyňa sa usadila na strednej úrovni a obývačka si vyárendovala najvyššie položenú terasu. Obývacia časť, na ktorú chodbou nadväzuje nočná zóna, nasáva denné svetlo nielen cez hlavné priečelie, ale vťahuje aj obrazy lesa za domom cez zasklenú zadnú stenu spojovacej chodby. Z nej vedú dvere do spálne rodičov, detských izieb, šatníkov a kúpeľní.

Levitácia priestoru 

Ľahkosť sa sem vniesla veľkými zaskleniami, ktoré okrem južných obvodových stien odhmotňujú aj vnútorné priečky. Veľkorozmerné zasklenia striedajú na obvodových stenách francúzske okná, ktoré presvetľujú a opticky zväčšujú objem spální, detských izieb či spojovacích častí domu. Rovnako ako okná severnej a západnej fasády, aj všetky vonkajšie i vnútorné dvere sa dvíhajú od podlahy až celkom po strop. Dokonca aj kuchynská linka, ktorá je materiálovo a štýlovo zhodná so skrinkovým a policovým nábytkom v izbách, sa hlavou dotýka podhľadu. Keďže interiérové a exteriérové architektonické prvky sa vystreli, až pokiaľ im to len svetlá výška miestností dovolila, dom sa znútra i zvonku ukazuje o jedno-dve čísla väčší, ako ho v skutočnosti postavili. Architektúru vnútorného priestoru nadľahčuje aj pohľad cez zasklenú priečku na drevené schodiskové stupne, konzolovite votknuté do nosnej steny. Možno nimi vystúpiť hore do „rozhľadne“, v ktorej postupne vzniká pracovňa, meditačný kútik, miesto nad iné miesta v dome, ktoré svojím výhľadom odľahčí myseľ a ktoré pôvodne domáci nemali v pláne: „Hrubá stavba bola hotová, vyšli sme na strechu a vtedy to v nás skrslo. Nemohli sme odtrhnúť oči od krajiny a nemohli sme ani nenadstaviť aspoň malú miestnosť s terasou.“ Na poschodí, prízemí, ale aj v podzemnom podlaží so saunou vládne farebne umiernená atmosféra, nezahltená nábytkom, zdobená kresbou dreva a čistými líniami. Obrysy veľkorozmerných okien s tmavým rámovaním v kontraste s bielymi omietkami, skladba vonkajšieho dyhovaného obkladu, proporčne zakomponovaného do architektúry kubusov, pripomína zenový pokoj majstrovstva architektúry Ďalekého východu, ktorý akoby potvrdzoval štvorcový raster nábytku i fasády domu. „Navrhli sme výtvarne jednoduchý hranatý tvar, čistý výraz. Jednoduchú formu kubusov zmäkčuje drevo. Dom je osadený v prírode, na vidieku, takže drevené povrchy a prostý vzhľad domu majú svoje opodstatnenie v priamom vzťahu s prírodným prostredím.

Parklex, obkladový materiál z prírodnej zalisovanej dyhy, funguje ako zavesená odvetraná fasáda. Architektov lákal k efektnému rozčleneniu priečelia, ktoré zmäkčilo hranaté formy kubusov.

O niekoľko rokov pohľad z dennej časti prízemia na plot, ktorý oddeľuje prístupovú cestu k pozemku od záhrady, zakryjú platany,“ vracia sa k začiatkom Eva Eichlerová, kým bosé prechádzame po tráve. Majiteľka zenového sídla pripomenie, že jedna z prvých štúdií ponúkala aj alternatívu átriového domu. Pred lesom a na okraji zástavby sa však nechceli uzatvoriť do dvora. Uprednostnili dom otvorený okoliu, s priehľadmi a svetlom, ktoré ho prestupuje skrz-naskrz alebo skôr skrz premyslene rozložené zasklenia na fasáde a vnútri domu. Napríklad aj kúpeľňa – zriekli sa v nej okna na úrovni pohybu ľudí a radšej nadvihli rovinu strechy ešte na jednom mieste, smerom od severnej atiky k stredu strešnej roviny, len aby presvetlili kúpeľňu rozptýleným denným svetlom, ale pritom tak, aby sa zachovalo súkromie.

„Susedia nás počas stavby chválili za pekné tri garáže a pýtali sa, že kedy už postavíme rodinný dom. Reči prestali, až keď sme dom omietli,“ smeje sa zo susedských žartov majiteľka. Má rada zvláštnu usporiadanosť fasády domu. Eva Eichlerová zas pripomenie: „Uprednostňujeme organickú prácu s geometrickými tvarmi, ktoré možno jednoducho postaviť. Viedla som stavebnú časť projektu a viem, že úspech závisí od súhry profesií. Doladenie projektu trvá vždy najdlhšie a my potrebujeme vedieť, aký bude návrh v detailoch.“