Ako nepodkúriť rastlinám

Prínosné podlahové vykurovanie

Interiérové rastliny vytvárajú v byte zdravšie prostredie, eliminujú pôsobenie škodlivín a sú spolutvorcami príjemnej klímy. Zároveň spĺňajú estetickú funkciu, a sú teda neodmysliteľnou súčasťou moderného bývania. Predpokladom na to, aby sa rastlinám v interiéri darilo, je poskytnúť im vhodné vegetačné podmienky. Okrem dôležitých svetelných podmienok je to aj teplota. Tú môžu ovplyvňovať poloha bytu a aj ročné obdobie. Napríklad v lete teplota vzduchu v interiéri závisí od vonkajšej teploty. Vlhkosť vzduchu je vyššia.

Najmä v južne orientovaných miestnostiach je okolo obeda pomerne vysoká teplota vzduchu, na východných stranách je zasa najteplejšie v doobedňajších hodinách. V zime sa, naopak, všetky miestnosti bytu vykurujú, čo je síce pre rastliny pozitívum (hoci v lete niet nad pobyt na čerstvom vzduchu), no vzdušná vlhkosť je nízka a prevláda skôr suchý vzduch. Kedysi, keď sa vykurovalo kachľovými pecami, bola teplota vzduchu v noci o niečo nižšia ako cez deň, čo zodpovedalo prirodzenému prostrediu rastlín. Taký pokles teploty je pre rastlinu vždy blahodarný.

Nie všetky rastliny dobre znášajú ústredné kúrenie. Je totiž pôvodcom suchšieho vzduchu a niekedy až ničivého tepla. Preto je ideálne nastaviť na noc nižšiu teplotu. Rastliny to ocenia. V ostatnom období sa stalo obľúbené aj podlahové vykurovanie, ktoré je pre rastliny ideálne, najmä pre tie, ktoré sú umiestnené priamo na podlahe (väčšie solitéry a pod.). Teplo vychádzajúce od podlahy totiž zohrieva substrát v črepníku, čo priaznivo pôsobí najmä na korene, ktoré potom rýchlejšie rastú. Ideálna teplota substrátu v črepníku je 18 – 20 ºC. Netreba však zabudnúť na častejšiu zálievku, pretože čím viac tepla pôsobí na substrát, tým rýchlejšie vysychá, na čo rastlina okamžite reaguje. To isté platí aj pre črepníky s rastlinami, ktoré sú umiestnené na parapetovej doske nad radiátorom.

Kaktusy po chlade rozkvitnú

Väčšina rastlín pestovaných v interiéri pochádza z tropických a subtropických oblastí a najlepšie sa im darí pri teplotách vzduchu v rozmedzí od 15° do 22 °C. Veľa interiérových rastlín znesie krátkodobo nižšie aj vyššie teploty vzduchu. Rastliny, ktoré vo svojej domovine rastú na studených stanovištiach, sa pri vyšších teplotách vzduchu v bytoch vyvíjajú rýchlejšie, čo nie je pre ne prirodzené. Pri väčšine kvitnúcich rastlín má vyššia teplota v byte vplyv na urýchlenie kvitnutia, prípadne zasychanie pukov. Naopak, nízke teploty obdobie kvitnutia predlžujú. Príkladom sú prvosienky (Primula vulgaris), azalky (Rhododendron simsii) alebo kamélie (Camellia japonica).

Väčšina izbových rastlín sa uspokojí so širším spektrom teplôt, a ak nájdete na kartičke zapichnutej v črepníku s rastlinou určitý teplotný údaj, tak ide o informáciou o tom, v akých podmienkach sa daná rastlina najlepšie vyvíja. Neznamená to však, že pri inej teplote rásť nebude. Jej vývoj však nebude taký, aký by mohol byť. Čím má izbová rastlina vyššie nároky na teplotu, tým rastú aj jej nároky na vzdušnú vlhkosť.

Niekoľkým rastlinným druhom vyhovuje chladné stanovište. V niektorých prípadoch chlad (od 5 do 10 °C ) počas vegetačného odpočinku dokonca podmieni kvitnutie. Napríklad kaktusy zakvitnú len po tom, čo zimné obdobie vegetačného pokoja prečkali v chlade. A práve na toto pestovatelia často zabúdajú a mnohé rastliny, ktoré cez zimu chlad vyžadujú, pestujú pri bežných izbových teplotách. Vysoká teplota však spôsobí to, že rastlina pokračuje v raste, menej kvitne a má menej listov.

Teplo na poličkách

Teplota vzduchu v teplých a svetlých miestnostiach cez deň dosahuje približne 20 až 21 °C a v noci nezriedka klesá na 15 ºC. V týchto miestnostiach je najčastejšie situovaná obývacia alebo detská izba, prípadne jedáleň. Možno tu pestovať naozaj veľké množstvo atraktívnych izbových rastlín. Vyniknú tu impozantné juky, dracény, figovníky (Ficus), krotónovce (Codiaeum variegatum), rôzne druhy paliem a pandany (Pandanus veitchii). Na okenných parapetoch miestností s teplotu okolo 20 °C možno úspešne pestovať aj kaktusy a sukulenty. Tieto tučnolisté rastliny pri dostatku svetla vyniknú v teplých a priestranných miestnostiach aj ako solitéry. Okrem toho tu dobre rastú i niektoré aromatické rastliny, citrusy alebo veľkokveté muškáty (Pelargonium grandiflorum).

Vo svetlých miestnostiach s vyššou teplotou je najteplejšie v okolí tepelných zdrojov, okien a na poličkách umiestnených na stenách. Sem totiž stúpa teplý vzduch z umelého zdroja tepla. Aj tieto miesta preto možno využiť na pestovanie teplomilných interiérových rastlín. Vhodnými rastlinami na poličky sú druhy s prevísajúcim rastom, ako sú zelenec (Chlorophytum comosum) alebo tradeskancia (Tradescantia albiflora). Ak je miestnosť málo svetlá, tmavšia, ale teplota vzduchu tu dosahuje 18 až 20 °C, výber rastlín je obmedzenejší. Budú tu však dobre rásť najmä monstery, filodendrony, dífenbachie a mnohé ďalšie nenáročné druhy.

Kde sa veľmi nekúri

V niektorých miestnostiach bytu je teplota vzduchu nižšia, pohybuje sa od 15 do 18 °C. Také sú najčastejšie kúpeľne. Vo vlhkom a chladnom prostredí kúpeľní (a tam, kde je dostatok svetla) sa bude dariť najmä papraďorastom, šachorom (Cyperus alternifolius) a iným vlhkomilným rastlinným druhom. Do kategórie chladnejších častí bytu možno zaradiť aj vstupné priestory a chodby.

Vo vstupných priestoroch teplota vzduchu kolíše spolu s ročným obdobím a aj vplyvom častého otvárania a zatvárania dverí či okien. Výber rastlín na ozelenenie chladných a svetlých miestností nie je taký široký ako pri teplých a svetlých miestnostiach. Existujú však niektoré rastliny okrasné listom aj kvetom, ktoré tu môžu výborne vegetovať. Vhodné sú aspidistra (Aspidistra elatior), brečtan alebo fatsia (Fatsia japonica). Tieto priestory sú zároveň ideálne aj ako zimné stanovištia (nutné prezimovanie v chladnej miestnosti) pre prenosné exotické dreviny, ktoré počas letných mesiacov pestujeme v exteriéri.

Aj spálne patria k menej vykurovaným miestnostiam bytu, v zime tu teploty dosahujú okolo 16 °C a vzdušná vlhkosť je tu pomerne vysoká. A práve tieto podmienky sú ideálne pre množstvo zaujímavých interiérových rastlín. Rásť tu môžu napr. radermachera (Radermachera sinica), cykasy, banánovníky, cisus (Cissus rhombifolia) a izbová lipka (Sparmannia africana). Z kvitnúcich rastlín sa v chladných spálňach bude dobre dariť kaméliám, cyklámenom a gardéniám (Gardenia jasminoides).

51184
Daniel Košťál

Zopár extrémov

Neodporúča sa umiestňovať rastliny v bezprostrednej blízkosti vykurovacích telies a teplovzdušných ventilátorov, ktoré produkujú veľa tepla a navyše príliš vysušujú vzduch. Už pri teplote 60 °C totiž rastlina prestáva rásť a listy začínajú opadávať. Hoci sú také druhy rastlín, ktorým to zrejme nebude až tak prekážať (kaktusy, sukulenty, vybraté druhy paliem). Rastliny nie je vhodné umiestňovať ani v tesnej blízkosti varičov, sporákov alebo digestorov. Neprospieva im ani vzduchová ventilácia a klimatizácia. Zdrojom studeného vzduchu sú okná, okenné parapety a blízkosť dverí. Tiež treba dbať na to, aby rastliny neboli v noci (najmä v období nižších teplôt) umiestnené medzi závesom a okennou tabuľou. V prípade okien je pre izbovú zeleň nebezpečné okrem kolísania teplôt aj spálenie listov spôsobené intenzívnym slnečným žiarením. Preto sa treba týmto miestam jednoznačne vyhnúť. Rastliny by tu v krátkom období s najväčšou pravdepodobnosťou uhynuli.

Pozor na vzdušnú vlhkosť

Pri pestovaní interiérových rastlín je dôležitá vzdušná vlhkosť. Tá udáva množstvo vody, ktoré obsahuje vzduch pri určitej teplote v porovnaní s maximálne prijateľným množstvom. Prevažná väčšina interiérových rastlín potrebuje na optimálny rast relatívnu vzdušnú vlhkosť 40 až 60%. Tento údaj je však veľmi individuálny a závisí od požiadaviek konkrétnych druhov. Tak napríklad kaktusy a sukulenty potrebujú relatívnu vzdušnú vlhkosť nižšiu, približne 30 až 40%. Naopak, rastliny pochádzajúce z trópov, ako napríklad papraďorasty, maranty (Maranta leuconeura) a antúriá (Anthurium scherzerianum) vyžadujú dokonca 80-percentnú relatívnu vzdušnú vlhkosť.

V prípade, že rastliny nemajú zabezpečenú požadovanú vzdušnú vlhkosť, začnú im schnúť končeky listov, listy a kvetné puky sa skrúcajú, hnednú a opadávajú. Tento efekt možno pozorovať najmä v suchých a teplých panelákových bytoch a pri rastlinách umiestnených tesne pri zdrojoch tepla. Existuje niekoľko spôsobov zvyšovania vzdušnej vlhkosti. Ideálne je postrekovanie rastlín odstátou vodou izbovej teploty pomocou rozprašovača. Rosiť treba aspoň dvakrát denne. Okrem zvýšenia vlhkosti takto rastlinu možno zbaviť aj prachu. V byte sa dá relatívna vzdušná vlhkosť zvyšovať pomocou odparovačov a umiestnením črepníkov s rastlinami na podložku naplnenú vlhkým štrkom alebo keramzitom.

To najdôležitejšie o rastlinách a teplote Nie v každej miestnosti bytu sú pre rastliny ideálne teplotné podmienky. Každá izba má svoju teplotu a v každej môžu byť odlišné teplotné zóny, na čo treba pri umiestňovaní rastlín myslieť. Väčšina rastlín znesie teplotu od 15 do 22 °C. Ideálne je, ak v noci mierne klesne. Ústredné kúrenie vyhovuje najmä suchomilným druhom – kaktusom a sukulentom. Podlahové kúrenie je ideálne pre väčšinu pestovaných rastlín, pretože zohrieva substrát, čím podporuje rast koreňov aj celej rastliny. Niektoré rastliny pestované v interiéroch vyžadujú počas zimy chladnejšie miesto v byte, pretože majú obdobie vegetačného pokoja. Kvitnúce druhy pestujte v najchladnejších častiach bytu, napríklad v spálni. Rastliny neumiestňujte do blízkosti radiátorov. Teplo, ktoré z nich sála, spôsobuje zastavenie rastu a opadávanie listov. Čím ďalej od radiátora, tým lepšie. Rastliny s vyššími nárokmi na teplotu si vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť. V lete môže teplota v interiéri stúpnuť aj vplyvom vyššej vonkajšej teploty, preto rastliny neumiestňujte do blízkosti okien.