Problém s novými oknami v starom dome

13.04.2006  |     

Zdedil som 50-ročný dom so 40 centimetrov hrubými tehlovými múrmi a dvojitými oknami. Vlani som dal okná vymeniť za plastové a odvtedy mi v noci vlhnú okná aj rohy miestnosti. Okná sa mi začínajú po okraji rosiť asi od +5 °C. Keď mám zatiahnutú vnútornú žalúziu, ráno mávam približne pri –5 °C celé okná zarosené a steká po nich voda. Ak nie sú žalúzie zatiahnuté, okná sú zarosené asi dopoly. Rohy múrov sú vlhké už pri –1 °C, ale iba vtedy, keď vonku sneží (stačí aj mierne). Vlhkosť sa objavuje v noci, keď je v dome teplota asi o 5 stupňov nižšia než cez deň. Odporúčajú mi zatepliť celý dom, ale som dôchodca a nemám navyše 150 000 korún. Mohli by ste mi, prosím, poradiť? Nestačilo by napríklad obložiť polystyrénom len rohy domu, šambrány a ostenia okien. Ďakujem. Miro

V prvom rade by som chcela povedať, že takto od stola vám presne neporadím ani ja, a zrejme ani nijaký odborník na zateplenie či plastové okná. Hoci na niektoré príčiny vašich problémov možno usudzovať aj podľa vášho opisu, vždy to budú len domnienky a predpoklady, pretože celú situáciu treba posúdiť priamo na mieste – odborník totiž môže vziať do úvahy aj niektoré zdanlivé detaily, ktoré vám možno unikli alebo ste im nevenovali pozornosť. V tom teda spočíva aj prvá časť mojej rady – obráťte sa na odborníka (projektanta – stavebného inžiniera alebo stavebnú firmu, ktorá sa zaoberá rekonštrukciami domov a zatepľovaním).

Počítam, že táto odpoveď vás vôbec neuspokojila, takže sa pokúsim otázku rozobrať o čosi podrobnejšie. Aj keď univerzálnu radu a stopercentne fungujúce riešenie v mojej odpovedi asi nenájdete, nájdete tu zopár jednoduchých metód, ktoré by mohli aspoň trocha pomôcť. Začnem krátkym kurzom laickej fyziky, ktorý by vám mohol pomôcť odhaliť príčiny problémov – a to je prvý krok k ich odstráneniu.

Vo vzduchu je vždy rozpustené určité množstvo vodných pár – hovorí sa im vzdušná vlhkosť. Vzdušnú vlhkosť však možno charakterizovať dvoma spôsobmi: ako absolútnu (to znamená, aký objem vodných pár sa nachádza v jednotkovom objeme vzduchu) alebo relatívnu vzdušnú vlhkosť v percentách vzťahujúcu sa na stav nasýtenia vodných pár. Stav nasýtenia znamená stopercentnú vzdušnú vlhkosť, teda stav, keď sa viac vody vo vzduchu nemôže rozpustiť a vodná para začína kondenzovať na vodu.

Celá vec sa komplikuje tým, že rozpustnosť vodných pár závisí od teploty vzduchu – v teplom vzduchu môže byť rozpustené väčšie množstvo vodnej pary, takže rovnaké množstvo vodnej pary v rovnakom množstve vzduchu môže v teplom vzduchu znamenať relatívne nízku relatívnu vlhkosť, zatiaľ čo v studenom vzduchu sa už dosiahne stav nasýtenia. Prejavom tohto faktu je napríklad typický suchý vzduch v prekúrených panelákových bytoch – studený vzduch zvonka sa v byte zohreje, čím sa zníži jeho relatívna vlhkosť, pričom platí „čím teplejšie, tým suchšie“; ale aj orosený pohár piva v lete – v teplom letnom vzduchu je rozpustené veľké množstvo vodných pár, a keď v tesnej blízkosti studeného pohára dôjde k jeho lokálnemu ochladeniu, zvýši sa jeho relatívna vlhkosť a časť vodnej pary skondenzuje na povrchu pohára.

Podobný proces ako na pohári piva môžete pozorovať aj na vašich oknách, aj keď počítam, že je to pohľad o poznanie menej radostný. Krátky kurz fyziky nám však dovoľuje krátku analýzu – pri kondenzácii je na vine studená plocha (napríklad okná), pri ktorej sa ochladí vzduch natoľko, že vodné pary v ňom obsiahnuté prekročia stav nasýtenia a skondenzujú. (Steny sa vám rosia vtedy, keď sneží, aj preto, že vtedy je vlhkosť vzduchu veľmi vysoká.)

Tak ako možných príčin vášho problému aj možných riešení je niekoľko. V liste píšete, že sklá na oknách majú k = 1,1 (nebudem rozoberať presný význam tohto koeficientu, pretože by to opäť bolo na dlhé čítane), takže ich tepelnoizolačná schopnosť je dostatočná. Podľa toho, ako opisujete vlhnutie okien pri zatiahnutých a vytiahnutých žalúziách (predpokladám, že sú to vnútorné žalúzie, ktoré presne kopírujú okennú tabuľu), ide o učebnicový prípad – žalúzia uväzní teplý vzduch pri okne, ktorý sa časom ochladí až do tej miery, že voda v ňom obsiahnutá na skle skondenzuje. Staré okná sa nerosili nie preto, že by lepšie izolovali, ale preto, že poriadne netesnili. Ohriaty vzduch z radiátorov stúpal hore popri okenných tabuliach a toto prúdenie ešte podporili netesnosti okolo okenných rámov, a tak sa prúdiaci vzduch nestačil priveľmi ochladiť. Nové okná naopak tesnia perfektne a navyše žalúzia veľmi účinne bráni prúdeniu vzduchu tesne popri okennej tabuli.

Rosenie okien by teda pravdepodobne uspokojivo odstránilo prúdenie vzduchu. A ako ho zabezpečiť? V prvom rade preč so žalúziou tesne pri skle! Skúste napríklad vonkajšiu roletu, ktorá tepelnoizolačnú schopnosť okna v noci dokonca ešte zvýši (ja viem, nie je to zadarmo), alebo namontujte interiérovú žalúziu ďalej od okna a nastavte lamely vždy tak, aby teplý vzduch stúpajúci od radiátora mohol prúdiť popri okne a cez škáry do miestnosti. Dôležité je aj to, aby prúdeniu vzduchu nebránil priveľmi široký parapet, ktorý býva často dôvodom studenej kapsy pri okne.

Ďalšou príčinou rosenia by mohlo byť nekvalitné sklo alebo nesprávne namontované okno (ak je napríklad okenná tabuľa poškodená a namiesto podtlaku je v priestore medzi sklami vzduch pod normálnym tlakom, dvojsklo s takouto malou vzduchovou medzerou izoluje horšie než staré dvojité okná, v ktorých bola medzi tabuľami skla dostatočne hrubá vrstva vzduchu). V takom prípade by ste mali žiadať nápravu od dodávateľa okien.

Toľko teda ku kondenzácii vody na oknách. Druhým, aj keď podobným problémom je kondenzácia v rohoch miestnosti. Aj tu je, samozrejme, príčinou studený povrch, na ktorom skondenzuje voda zo vzduchu. Riešením môže byť zníženie absolútnej vlhkosti vzduchu – to znamená pravidelne vetrať, najmä pri varení, kúpaní, praní a ďalších činnostiach, pri ktorých sa do vzduchu dostávajú vodné pary. A bielizeň rozhodne nesušte v interiéri. Ani pri istom ochladení sa tak možno nedosiahne rosný bod a pary sa nebudú zrážať. Pomôcť by malo aj zvýšenie teploty vzduchu v interiéri (píšete, že ku kondenzácii dochádza v noci, keď je v dome chladnejšie). Tým sa zníži nielen jeho relatívna vlhkosť, ale od teplého vzduchu sa zároveň ohreje aj vnútorná strana obvodových stien. Aj v tomto prípade je dôležité zabezpečiť dostatočné prúdenie vzduchu, ktoré sa výmenou starých netesných okien za nové prirodzene znížilo. (Možno postačí nechávať otvorené dvere na izbách. Ak sa v niektorých kúri, a v iných nie, vzduch by to mohlo trochu rozhýbať. Vyskúšajte, či pomôže pootvorené okno v izbe na poschodí a podobne.) Takže ďalšou možnosťou je viac kúriť, čo však nie je ani ekologické, ani ekonomické. Takže môžem tiež vrelo odporúčať zateplenie, čo by malo mať rovnaký účinok. Hoci, kde nič nie je… a zateplenie domu naozaj nie je lacná záležitosť.

Píšete, že uvažujete o čiastočnom zateplení – je to však len záplata na starom kabáte, a tak odporúčam tento krok si dobre premyslieť a najskôr vyskúšať ostatné metódy. Na rohoch domu sa najväčšia plocha muriva ochladzuje zo strany exteriéru a najmenšia ohrieva zo strany interiéru, takže kúty sú znútra relatívne najstudenšie. Tu by zateplenie v dostatočnej šírke mohlo zabrániť roseniu, nezabráni však úniku tepla. Správne ste usúdili aj na ďalšiu nepriaznivú teplotnú situáciu, ktorá nastáva v okolí okien, kde sa chladné miesta dostávajú v priereze múru bližšie k interiéru.

Urgentnými adeptmi na zateplenie môžu byť aj ďalšie miesta takzvaných tepelných mostov – ak napríklad nie sú betónový veniec alebo preklady nad otvormi z vonkajšej strany chránené tepelnou izoláciou. Aby sa však zvýšila teplota vzduchu v interiéri, treba zatepliť v prvom rade tie časti obvodového plášťa, cez ktoré uniká najviac tepla. Miestom najväčších tepelných únikov môže byť nezateplený strop, nad ktorým je nevyužívaný podstrešný priestor, alebo nezateplené podlahy uložené priamo na teréne… od päťdesiatročného domu možno čakať čokoľvek. Aj keď chcete obvodové múry zatepľovať len čiastočne, dom bude potrebovať nové omietky, bude treba zaplatiť pomerne veľkú časť zatepľovacieho materiálu aj odbornej práce, takže je otázne, či takéto riešenie bude lacnejšie než zateplenie celého domu, ktoré by problém zrejme vyriešilo definitívne.

Pri zatepľovaní je dôležitá odborná realizácia a podobne ako pri oknách existuje množstvo potenciálnych dôvodov vašej nespokojnosti. Takže nakoniec mi neostáva iné, než opäť pripomenúť: ak sa rozhodnete dom zatepliť, chce to odborníka, ktorý stav posúdi priamo na mieste, zateplenie správne navrhne, a zvolí vhodné materiály (napríklad s ohľadom na vlhkosť prítomnú v murive), a odbornú firmu, ktorá pri zatepľovaní dodrží materiálovú skladbu a technologický postup odporúčané výrobcom. Aby ste nezaplatili za niečo, čo situáciu v dome len zhorší.


Foto: archív
Zdroj: Erika Kuhnová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Energeticky sebestačný mobilný dom ponúka plnohodnotné bývanie

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom 8/2019 v predaji


„Polovičný dom“ za polovičnú cenu




Predplatné

 

kúpiť v eshope

 

 

 

 

 

 

Najnovšie príspevky