Berte, keď slnko dáva

Berte, keď slnko dáva

29. 12. 2009
Zdieľať

Keby na vás každý deň padali z neba peniaze, nezohli by ste sa a nepozbierali ich? A ony padajú. Ibaže nie také rukolapné a pozbierať ich nie je také jednoduché. Lepšie ako zohýbať sa a hľadať na zemi je zodvihnúť hlavu a poobzerať sa po vhodnom mieste niekde na streche a možno aj po vhodnom úvere. „Obchody so slnkom“ patria totiž do kategórie behov na dlhú trať. Tentoraz nebude reč o teórii ani o nedostižných vzoroch z vyspelejšej cudziny (ako je to, žiaľ, pri témach spojených s využívaním obnoviteľných zdrojov energie časté); tentoraz sme zašli po pozitívny príklad na východné Slovensko.


Berte, keď slnko dáva

236161
Daniel Veselský

Výroba solárnej energie sa už poriadne rozbehla v susednom Česku a podmienky na túto ekologickú a zároveň ekonomickú aktivitu začínajú byť vhodné už aj u nás. Aj preto sme sa téme fotovoltických elektrární pomerne podrobne venovali v augustovom čísle Môjho domu. Teoreticky. Teória je však jedna vec, prax druhá. A tak sme sa snažili nájsť na Slovensku niekoho, kto už malú FVE pri rodinnom dome vybudoval, a mohol by sa s vami, našimi čitateľmi, podeliť o svoje skúsenosti. Nakoniec sme jednu takú pomerne čerstvo postavenú elektráreň našli – nie je síce na rodinnom dome, ale na fare, no z pohľadu výroby elektriny v tom veľký rozdiel nie je. Navyše by tunajšieho pána farára mohli uvádzať ako pozitívny príklad všetci ekologicky zmýšľajúci zástancovia využívania obnoviteľných zdrojov. Neváhali sme a vyrazili do Novej Lesnej. Okrem výroby elektrickej energie sa totiž na fare pod Tatrami stará slnko aj o ohrev vody a za kamennými múrmi starého kostola udržiava príjemnú teplotu tepelné čerpadlo. Vo farskej záhrade v Novej Lesnej nájdete na streche garáže zariadenie, ktoré u nás naozaj nie je bežné – solárne panely malej fotovoltickej elektrárne, a tunajší pán farár sa s nami rád podelil o svoje skúsenosti priekopníka v tejto oblasti. Začnime však teóriou:





Postup pri príprave a realizácii FVE:
 
tieniaca analýza a energetický model
 výber technológie
 finančný prepočet a investičná analýza
 stavebné povolenie a žiadosť o pripojenie do distribučnej siete
 projekt
 kúpa technológie a realizácia
 miestny prevádzkový predpis
 zmluva o pripojení do rozvodnej siete a kúpno-predajná zmluva
 spustenie FVE do prevádzky
Niektorí dodávatelia fotovoltických technológií vybavia aj všetky potrebné doklady a povolenia, čo vám môže ušetriť kopu času a nervov.



Berte, keď slnko dáva

236164
Daniel Veselský

Ako sa stavia elektráreň (teoreticky)

„V prvom rade je potrebná takzvaná tieniaca analýza,“ hovorí Ing. Karol Galek zo spoločnosti Generm. „Je potrebné zistiť, koľko slnečného žiarenia skutočne dopadne na plochu vyhradenú kolektorom, ako je tienená napríklad okolitými domami a podobne, do úvahy treba brať tiež sklon a natočenie solárnych panelov. Z toho vieme zistiť, aký je v daných podmienkach možný percentuálny energetický zisk z tejto plochy v pomere k technicky možnému maximálnemu výkonu. Hneď po prvom kroku je tak jasné, či sa FVE oplatí, či sa investícia vráti v rozumnom čase. Ďalším krokom je výber technológie – treba zvážiť typ fotovoltických (FV) článkov (napríklad monokryštalické a polykryštalické sú citlivé na tienenie blízkymi prvkami a vysoké vonkajšie teploty, tenkovrstvové majú zase nižšiu účinnosť, a tým pádom treba väčšiu plochu na požadovaný inštalovaný výkon), vybrať konkrétne zariadenie a nadimenzovať potrebnú plochu a počet panelov podľa požadovaného výkonu FVE. Na základe toho sa dá urobiť finančný rozpočet na celú inštaláciu aj presne spočítať návratnosť tejto investície. Nasleduje žiadosť o pripojenie do distribučnej siete, ktorú je potrebné odovzdať distribučnej spoločnosti spolu s predbežným návrhom systému.





Čo je to FVE
FVE, teda fotovoltická elektráreň, je zariadenie, ktoré dokáže premeniť slnečné žiarenie na elektrickú energiu. Základom sú solárne panely (na báze kremíka alebo v kombinácii s kovmi), ktoré pri pôsobení slnečnej energie vyrábajú jednosmerný prúd. Ten sa privádza do meniča, kde sa mení na striedavý, a potom ďalej – podľa zapojenia elektrárne, napríklad do rozvodnej siete. Súčasťou FVE sú aj ďalšie pomocné a istiace prvky.

Teoretická časť potom pokračuje vyhotovením projektu a vybavením stavebného povolenia, často však postačí iba ohlásenie stavebnému úradu, investora pravdepodobne v tomto čase čaká vybavovanie úveru. Po kladnom vyjadrení distribučnej spoločnosti, ktoré by malo byť vystavené do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, a po určení podmienok na pripojenie sa môžete pustiť do realizácie. Táto časť je asi najkratšia a najpríjemnejšia – elektráreň sa dá postaviť za pár dní a človek konečne vidí hmatateľný výsledok svojho snaženia. Poslednou fázou je podpísanie zmlúv o pripojení a dodávaní elektrickej energie a spustenie elektrárne do prevádzky – to je úlohou distribučnej spoločnosti.“





Je potrebné stavebné povolenie?
Na malé zariadenia, umiestnené na streche alebo fasáde rodinného domu, sa stavebné povolenie nevyžaduje – stačí ohlásenie stavebnému úradu. Stavebné povolenie je potrebné na zemné inštalácie a vhodné je tiež v prípadoch, keď hrozí, že by v budúcnosti mohla v okolí nevyrásť stavba, ktorá by FV panely zatienila.


Ako vyzerala prax

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Berte, keď slnko dáva

236162
Daniel Veselský

„Myšlienkou fotovoltickej elektrárne som sa zaoberal už dávno, a keď som sa v roku 2008 na seminári o využívaní solárnej energie náhodou stretol s Ing. Milanom Láncošom, vzišla z toho reálna spolupráca,“ spomína pán farár Pavol Zaťko. „Pán Láncoš je veľmi zapálený za fotovoltiku a mal aj skúsenosti s realizáciou – na svojom dome neďaleko Košíc má FVE s výkonom 8 kW. Moja elektráreň je presne polovica z jeho zariadenia – on má 48 panelov, tu je ich 24, on má 2 meniče, tu je jeden, on napája dve fázy, ja napájam jednu… Bolo to niečo ako typový projekt, takže všetky výkresy a prepočty boli hotové veľmi rýchlo.“ Až potom, čo pán Zaťko kúpil celé zariadenie, si dal, trochu mimo poradia, urobiť tieniacu analýzu a prepočet návratnosti svojej investície v spoločnosti Generm. Podľa presného prepočtu, do ktorého sa započítali napríklad aj bankové úroky, vychádzala návratnosť asi dvanásť rokov, čo vyzeralo ešte stále výhodne. „V tom čase vychádzala celá investícia asi na pol milióna korún. Za tie peniaze by som mohol mať trebárs nové auto, ale to by každým dňom strácalo na hodnote. Keď investujem tú istú sumu do energetiky, bude sa mi každým dňom vracať,“ hovorí pán Zaťko. „Mal som projekt od pána Láncoša a potom sa začalo vybavovania papierov,“ pokračuje. „To som bol ešte stále na začiatku. Našiel som si na internete žiadosť o pripojenie do distribučnej siete, odovzdal som ju spolu s projektovou dokumentáciou a čakal som. Prišlo mi vyjadrenie, že áno, dá sa pripojiť do siete – za presne stanovených podmienok. Tie podmienky, samozrejme, zvýšili náklady – napríklad bolo potrebné kúpiť a nainštalovať poistný prvok za 15 000 korún, absolvovať skúšky… Potom nasledovalo stavebné povolenie a čakanie, kým sa ukončí stavebné konanie. Vybavovanie papierov trvalo spolu asi pol roka. Pod stromček som si dal solárne panely a začiatkom júna už bolo všetko pripravené na spustenie, panely osadené na podporných konštrukciách, skrinka merania nachystaná a predpokladal som, že o týždeň budem dodávať elektrickú energiu do siete. Ale ešte takmer mesiac trvalo dovybavovanie papierov – miestny prevádzkový predpis bol v poriadku až pri deviatej verzii. Kolotoč vypracovania, pripomienkovania a dopracovania bol takmer nekonečný! Ale nebolo to tým, že by elektrárne robili nejaké problémy. Ospravedlnili sa mi, že to trvalo tak dlho, ale keďže som bol medzi prvými, bol som ten, pri kom sa na miestnom prevádzkovom predpise museli vychytať všetky muchy. Keď bol konečne miestny prevádzkový predpis schválený, bolo potrebné urobiť funkčné skúšky. Simulovali sa napríklad poruchy na sieti a testovali sa reakcie zariadenia. Všetko sa skončilo dvoma zmluvami: zmluvou o pripojení, ktorou som sa stal oficiálnym dodávateľom elektriny do siete, a kúpno-predajnou zmluvou, ktorú so mnou po splnení všetkých technických podmienok uzavreli elektrárne. Na základe nej som oprávnený fakturovať dohodnuté čiastky za dodanú energiu.“





Prečo sa to oplatí?
Malá FVE môže napríklad vyrábať energiu pre vlastnú potrebu – takzvaný ostrovný systém sa využíva najmä tam, kde nie je dostupná elektrická sieť, napríklad na horských chatách. Elektrinu je potrebné skladovať v batériách, a vzhľadom na cenu všetkých týchto zariadení vás nevyjde práve lacno.
Ďalšou možnosťou je, že FVE vyrába energiu pre vlastnú spotrebu a nespotrebované prebytky sa predávajú do siete. V prípade vyššej potreby energiu zo siete odoberáte. Tento systém s využitím tzv. zelených bonusov sa využíva napríklad v Čechách.
Tretia možnosť, ktorá je u nás momentálne najlepšie legislatívne spracovaná, je pripojenie na sieť samostatnou prípojkou – elektráreň dodáva elektrickú energiu len do siete a energiu, ktorú potrebujete na prevádzku domácnosti, kupujete rovnako ako predtým bez ohľadu na činnosť elektrárne. Tento systém sa teraz oplatí vďaka štátnej podpore – výkupné ceny energie z FVE sú podstatne vyššie než ceny, za aké sa elektrická energia dodáva domácnostiam (na rok 2010 sa pre inštalácie s výkonom do 100 kWp stanovila výkupná cena 0,43072 €/kWh (12,976 Sk), pričom za dodanú elektrickú energiu platíme okolo 12 až 20 centov (asi 3,90 až 4,20 Sk)) a zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie (č. 309/2009), ktorý vstúpil do platnosti v septembri tohto roka, garantuje od 1. 1. 2010 nemennú výkupnú cenu počas 15 rokov.
Priemerná návratnosť investície do FV elektrárne je 8 až 12 rokov a garancia výrobcu na výkon FV panelov je 20 až 25 rokov; v Taliansku fungujú prvé inštalácie už 40 rokov. Aj po vrátení investície je teda výhodná výkupná cena garantovaná asi ďalších 5 rokov, a potom môžete ešte minimálne ďalších 10 rokov dodávať energiu za bežnú trhovú cenu. Keďže sa dá predpokladať, že ceny energie porastú, FVE je dobrou investíciou do budúcnosti a dlhodobým zdrojom pravidelného príjmu. Netreba sa pritom o ňu priveľmi starať (stačí raz do roka poumývať panely) a najmä netreba investovať do paliva.



Berte, keď slnko dáva

236165
Daniel Veselský

Skryté úskalia

„Na čo by som chcel upozorniť, to sú nepredpokladané výdavky,“ hovorí investor. „Keď idete vybudovať elektráreň, poviete si: panely toľko, menič toľko, treba nejaké káble od meniča do siete, poistnú skrinku… a máte istý rozpočet. Viete, že vás elektráreň bude stáť pol milióna korún – niečo máte, niečo si musíte požičať, treba zvážiť úroky, koľko môžete platiť mesačne, zohnať ručiteľa… A keď už konečne máte peniaze, ktoré vám len tak-tak vyjdú na realizáciu, začnú prichádzať veci, s ktorými ste nepočítali – napríklad náklady na projekty. Počítal som síce s cenou technológie, ale nerátal som s podpornou konštrukciou, ktorú bolo treba nakoniec vybudovať. Dal som si požiadavku na pripojenie a z elektrární som dostal odpoveď: áno, ale chceme to a to a to. A prišla mi skrinka za 15 tisíc korún, s ktorými som nepočítal, potreboval som hromozvod… A náklady rástli a rástli a ja som sa ich snažil kryť od výplaty k výplate… Určite by som každému radil, aby počítal s rezervou asi 20 percent – ja som k plánovanému pol miliónu musel nakoniec doložiť ešte asi 100 tisíc na neplánované veci,“ uzatvára pán farár.





Čo hovorí legislatíva
Aj keď technológia výroby elektrickej energie zo slnečného žiarenia nie je žiadnou horúcou novinkou, je ešte stále pomerne drahá. Takto vyrobená energia je teda v porovnaní s tradičnejšími podstatne drahšia. Aj napriek tomu sa však oplatí do FVE investovať – tak z dôvodov ekologických, ako aj ekonomických, najmä vďaka podpore štátu. Keďže dôvody ekologické sú dobre známe a naozaj dôležité, podporuje EÚ, a ako jej súčasť aj Slovensko, širšie využívanie tohto nevyčerpateľného a neškodlivého zdroja tak, aby bolo aj ekonomicky výhodné. Ľudia už sú raz takí – v praktickom živote idú väčšinou city bokom; len to, čo sa oplatí, má šancu rozvíjať sa.
Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie garantuje nemennú výkupnú cenu energie vyrobenej vo FVE na obdobie 15 rokov (zákon č. 309/2009 je platný od 1. septembra 2009, ale paragraf , ktorý hovorí o spôsobe a podmienkach podpory, nadobudne platnosť až 1. 1. 2010). Výkupnú cenu stanovuje každý rok Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) výnosom. Na rok 2009 sa stanovila cena energie z fotovoltických článkov 0,448 € (13,50 Sk) za vyrobenú kWh; táto cena platí do konca roka 2009. Cenu elektriny stanovuje výnos URSO 7/2009 aj na rok 2010, a to sumou 0,43072 €/kWh (12,976 Sk), pre inštalácie do 100 kWp, resp. 0,42512 €/kWh (12,807 Sk), inštalácie nad 100 kWp – cena platí pre zariadenia uvedené do prevádzky v rokoch 2008 až 2010. Ak ste teda inštalovali zariadenie do 100 kWp tento rok, sumu 0,448 €/kWh budete dostávať iba do konca roku 2009. Od začiatku roka 2010 budete dostávať po zvyšné obdobie, kým uplynie 15 rokov od inštalácie (teda 14 rokov), výkupnú cenu podľa nového výnosu – 0,43072 €/kWh.
Podpora využívania solárnej energie zo strany štátu spočíva v tom, že takýto zákon vstúpil do platnosti, financie však nepôjdu zo štátneho rozpočtu: za dodávanú energiu platia distribútori, ktorí ju odoberajú, teda Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika. Rozdiel medzi bežnou trhovou cenou elektrickej energie a výkupnou cenou energie vyrobenej vo FVE vykryjú z predaja energie – vytvoria energetický mix, ktorý dodajú spotrebiteľom a ktorého cena sa bude skladať z cien energií vyrobených v rôznych typoch elektrární. A keďže podiel energie vyrobenej vo FVE bude ešte po mnoho rokov zanedbateľný, aj vplyv ceny tejto energie na konečnú cenu, ktorú zaplatí spotrebiteľ, bude minimálny.
Zdroj: www.generm.com


Slnečný obchod s teplou vodou


Berte, keď slnko dáva

236163
Daniel Veselský

Fotovoltickou elektrárňou sa na fare v Novej Lesnej využívanie solárnej energie nezačalo. „Keď som začal stavať faru, už sa veľa hovorilo o zatepľovaní, o úsporách energií a znižovaní nákladov na prevádzku,“ spomína pán Zaťko. „ Povedal som si, že ak sa vynaloží o pol milióna viac pri stavbe, nebude to také citeľné, ako keby sa musel prestavať hotový dom. A do budúcna sa to vráti vďaka nízkym nákladom na prevádzku.“ Faru, ktorú začali stavať v roku 2003, teda dostatočne zateplili. Vykurovanie bolo najskôr plynové, s kondenzačným kotlom, až neskôr sa doplnili solárne kolektory, ktoré slúžia primárne na prípravu ohriatej pitnej vody. Kúri sa nízkoteplotnými radiátormi – pretože sa od začiatku rátalo s kondenzačným kotlom, počítalo sa aj s radiátormi, ktoré sú určené na nižší teplotný spád. V takýchto podmienkach totiž dokáže kondenzačný kotol pracovať s najvyššou účinnosťou a nízkoteplotný systém vyhovuje aj kombinácii so solárnymi kolektormi.





Prečo na streche?
Fotovoltické panely treba umiestiť tak, aby na ne dopadali slnečné lúče pod čo najlepším uhlom a aby neboli ničím tienené – vtedy sa ich výkon blíži maximu. V našej zemepisnej šírke je ideálny sklon FV panela 32 až 35° oproti vodorovnej rovine a odchýlka od juhu by mala byť najviac 40° na východ alebo západ. Pri rodinných domoch sa takéto podmienky najľahšie dosahujú na streche – tá totiž býva najmenej tienená. Na plochej streche môžu byť panely umiestnené v ideálnej polohe (samozrejme, potrebná je podporná konštrukcia), pri šikmých strechách sa treba prispôsobiť sklonu a orientácii strechy. Ak sú nevhodné, potom máte smolu.
Pri šikmých strechách sú podobne ako pri solárnych kolektoroch možné dva spôsoby osadenia: buď zapustené – panelom sa nahradí časť krytiny, alebo predsadené – panely sa osadia na krytinu.

Prioritou solárneho zariadenia je ohrev teplej vody, podpora kúrenia je až druhoradá – najskôr sa ohrieva voda v zásobníku pitnej vody, až keď je v ňom požadované množstvo s požadovanou teplotou, nasleduje podpora kúrenia – predhrev vykurovacej vody. „Najlepšie funguje tento systém v prechodnom období – na jar a na jeseň,“ delí sa pán Zaťko o skúsenosti. „V najchladnejších mesiacoch nie sú solárne zisky dostatočné ani pre teplú vodu, ktorú treba dohrievať plynom. Asi najproblematickejšie je leto; keďže je odber teplej vody v dome pomerne malý, treba umelo odpúšťať vodu, aby sa znížila teplota v zásobníku, alebo musí splniť svoju úlohu poistný ventil, ktorý zabraňuje prehriatiu. Cezeň sa vypustí para a následne treba do zásobníka doplniť vodu.“ „Kolektory na ohrev teplej vody sú veľmi dobrá vec a určite by som ich každému odporúčal,“ hovorí pán farár Zaťko. „Nakoľko pomáhajú aj kúreniu, to ale neviem posúdiť. Nemám totiž s čím porovnávať. Viem však povedať, že platby za plyn sa udržali na jednej úrovni – keď sme v roku 2005 spustili plynové kúrenie, platili sme 2 500 Sk mesačne – a to sa tu vtedy nebývalo. Asi päť mesiacov sa len temperovalo kvôli dokončovacím prácam v interiéri. Bývam tu až od októbra roku 2006, a to už boli zapojené aj solárne kolektory, a platby za plyn sa nezvýšili (dom má asi 150 m2 a kúri sa vo všetkých miestnostiach). Takže minimálne príprava teplej vody je vlastne akoby zadarmo.“


Stará stavba a moderná technika


Berte, keď slnko dáva

236169

V roku 2005 sme rekonštruovali kostol a prišla na rad aj otázka jeho vykurovania. Rozhodli sme sa pre tepelné čerpadlo zem/voda a podlahové vykurovanie. „Predtým tu boli elektrické pece –platili sme za elektrinu viac než 50 000 korún ročne a v kostole bývala taká zima, že mi v sakristii zamrzla voda. Keď som rozprával, išla mi para od úst,“ spomína si pán farár. „Ľudia museli chodiť naobliekaní, aj tak tu mrzli… Odkedy je naplno v prevádzke tepelné čerpadlo, platíme síce rovnako, rozdiel je však v tom, že už tu nie je zima. V kostole je po celý rok stabilná teplota 15 °C, čo vyhovuje ľuďom aj stavbe.“ Tepelné čerpadlo nepotrebuje žiadnu údržbu ani palivo: „Žije si svojím životom, má svoj program a ja sa doňho veľmi nestarám,“ pochvaľuje si. „Bolo by schopné vykúriť to tu aj na vyššiu teplotu, ale snažím sa udržať tu 15 °C kvôli tomu, že je to starý kamenný objekt. Bojím sa napríklad zrážania vody v stropoch, kde sú drevené trámy. Zatiaľ sa to ukazuje ako optimálna teplota – aj ľudia sa cítia príjemne, aj objekt sa správa tak, že táto teplota mu neškodí. Asi treba dlhší čas na to, aby som mohol robiť presné závery, ale už teraz viem, že to bola dobrá investícia, pretože tu máme konečne, na rozdiel od minulosti, teplo.“





Kde vziať peniaze na realizáciu FVE?
K otázke financovania fotovoltických projektov pomocou bankového úveru sa banky zatiaľ stavajú opatrne. Záujem majú najmä o projekty s investíciou nad 2 mil. € (asi 60 mil. Sk), (cena malej FVE s výkonom okolo 5 kW, aké sú bežné pri rodinných domoch, sa pohybuje okolo 17 000 € (0,5 mil. Sk)). Veľmi opatrne načrtnutá úroková hranica sa podľa slov zástupcov UniCredit Bank Slovakia pohybuje v rozmedzí 5 až 7 %. V prípade záujmu o úver je potrebné zájsť s konkrétnou požiadavkou do banky a následne dodať všetky doklady, ktoré banka požaduje.
Pozitívnejšie správy a kladný prístup k solárnej energii majú všetky tri stavebné sporiteľne (Prvá stavebná sporiteľňa, Wüstenrot stavebná sporiteľňa a ČSOB stavebná sporiteľňa). Na financovanie fotovoltiky možno využiť stavebné sporenie, pričom medzi oprávnené výdavky patrí tak nákup zariadenia (FV panelov a ďalších súčastí FVE), ako aj všetky náklady spojené s prípravou a realizáciou. Je však nutné, aby realizácia súvisela s konkrétnym rodinným alebo bytovým domom. Presné podmienky, za akých môžete stavebné sporenie čerpať, sa dozviete v príslušnej stavebnej sporiteľni.
Zdroj: www.generm.com

Kategória: Ekolife
Tagy: alternatívne zdroje fv panely
Zdieľať článok

Diskusia