Iný štandard výstavby vyžaduje iný prístup k návrhu

{R1}

Spolu s týmto rozhodnutím vzniká aj množstvo otázok. Tá prvá znie: Kto dom vymyslí? Pri stavbe domu vo vyššom štandarde nemôžete zvoliť tradičné postupy – to platí pre celý proces od návrhu až po realizáciu. Návrh nízkoenergetického alebo pasívneho domu sa do istej miery líši od spôsobu, akým sa projektuje štandardný objekt, teda dom, ktorý síce vyhovuje súčasne platným normám, ale už o niekoľko rokov ho stavebný úrad jednoducho nepovolí. Veľký dôraz sa kladie najmä na prvú fázu projektovej prípravy, a to zadanie alebo architektonickú štúdiu. Vhodné je konzultovať s architektom aj výber pozemku.

Nie je zadanie ako zadanie

V prípade takzvanej bežnej stavby sa architektonická štúdia (zadanie stavby) zaoberá najmä tým, ako bude dom vyzerať zvonka (jeho architektúrou), jeho základnými vonkajšími rozmermi, dispozičným riešením a umiestnením na pozemku. Konkrétna materiálová skladba, konštrukčné riešenie, technológia, a teda aj presnejšia cena sa riešia v ďalšej fáze projektu, ktorou je projekt na stavebné povolenie. Často je to zároveň aj fáza posledná. V ideálnom prípade by mal nasledovať vykonávací projekt s detailným opisom všetkých prvkov konštrukcie, ale aj tak sa množstvo dôležitých detailov rieši až priamo na stavbe, a to buď projektantom, alebo stavebnou firmou.

Inštitút pre pasívne domy v Darmstadte vyvinul certifikát pod názvom Certifikovaný projektant pasívnych domov / Certifikovaný poradca pre pasívne domy. Slúži na to, aby jednotlivci mali možnosť preukázať svoju kvalifikáciu v oblasti návrhu energeticky efektívnych budov. Architekti a inžinieri, ktorí úspešne zložili skúšky a získali takýto dokument, sú uvedení na stránkach Inštitútu pre energeticky pasívne domy (www.iepd). V prípade, že sa rozhodnete pre takúto stavbu, je najrozumnejšie vyberať architekta spoločne s dodávateľskou firmou, ktorá preukázateľne vie nízkoenergetické a pasívne domy stavať.

1117162
Iepd

Pri návrhu nízkoenergetického alebo pasívneho domu je postup otočený. Najväčší dôraz sa kladie práve na zadanie. Dobré zadanie je hlavným predpokladom vzniku kvalitnej stavby. Skúsený architekt musí už v tejto fáze projektu spolupracovať okrem klienta aj s odborníkmi na ďalšie profesie a vytvoriť si veľmi jasnú predstavu nielen o architektúre domu (ako bude vyzerať zvonku a zvnútra), ale aj o jeho konštrukčnom riešení, zohľadniť väčšie hrúbky obvodových konštrukcií, dôsledne sa zaoberať možnosťami pasívnych tepelných ziskov a zohľadniť navrhované technológie a s nimi súvisiace rozvody. Vďaka tomu vie už v tejto fáze relatívne presne určiť aj cenu. Na príprave zadania by sa teda okrem klienta a architekta mal podieľať aj konštruktér, prípadne špecialisti na jednotlivé profesia a rozpočtár. Už zo zadania by mali byť jasné aj prevádzkové náklady a náklady na údržbu. Pri takom podrobnom projektantskom výkone sa dá predpokladať, že cena tejto prvej fázy projektovania bude podstatne vyššia ako pri bežnej stavbe. Je to však investícia, ktorou sa následne veľa ušetrí, lebo len dobrou prípravou sa dá dopracovať k dobrému výsledku a zníženiu rozdielu v nákladoch na štandardný dom a dom pasívny či nízkoenergetický.

Trojpodlažný bytový dom v rakúskom Voralbergu je tiež postavený v pasívnom štandarde. Pre tento spôsob výstavby je typický kompaktný tvar s južne situovanými zasklenými fasádami. Ďalším charakteristickým znakom je samostatne stojaca oceľová konštrukcia pavlačí na južnej a juhovýchodnej fasáde domu. Konštrukčné riešenie bráni vzniku tepelných mostov a pavlač má kumulovanú funkciu. Prepája interiér s exteriérom a zároveň je aj tieniacim prvkom veľkých zasklených plôch. (foto: Iepd)
Iepd

Trojpodlažný bytový dom v rakúskom Voralbergu je tiež postavený v pasívnom štandarde. Pre tento spôsob výstavby je typický kompaktný tvar s južne situovanými zasklenými fasádami. Ďalším charakteristickým znakom je samostatne stojaca oceľová konštrukcia pavlačí na južnej a juhovýchodnej fasáde domu. Konštrukčné riešenie bráni vzniku tepelných mostov a pavlač má kumulovanú funkciu. Prepája interiér s exteriérom a zároveň je aj tieniacim prvkom veľkých zasklených plôch.

Hľadanie optima

Pretože projektová príprava na stavbu s malou energetickou spotrebou sa v mnohom líši od tej u nás tradičnej, je len prirodzené, že nie každý architekt a nie každý stavebný inžinier skutočne ovláda správne postupy. Nejde tu totiž len o návrh hrubšej izolácie a osadenie núteného vetrania s rekuperáciou. Treba dodržať aj ďalšie princípy a konkrétne riešenie následne optimalizovať tak, aby sa dosiahli klientom požadované parametre na energetickú náročnosť objektu, jeho architektúru, ale aj primeranú cenu. Správnosť riešenia sa overuje vo výpočtovom programe PHPP (Das Passivhaus Projekttierungs Paket), vďaka ktorému vie projektant vypočítať podrobné tepelné straty a zistiť, aký vplyv na energetickú bilanciu domu bude mať jeho pôdorysný tvar, orientácia na svetové strany, geografická poloha, ale aj rozmery, rozmiestnenie a parametre jednotlivých otvorových výplní, spôsob ich tienenia, použitá technológia a mnohé iné údaje. Na základe výsledkov sa potom hľadajú riešenia ideálne pre konkrétnu stavbu. Dosiahnuť energetickú spotrebu domu blízku 15 kWh/m² za rok nie je ľahké, a ak chcete aj zaujímavú architektúru, chce to skúseného odborníka. Cena takýchto domov zvyčajne prevyšuje bežný štandard o 10 až 15 %, ale precíznou projektovou prípravou sa tento rozdiel dá znížiť.

Aké sú úskalia návrhu energeticky efektívnych budov?

Navrhovanie energeticky úsporných (nízkoenergetických alebo pasívnych) domov stavia architekta pred nové výzvy, s ktorými sa pri navrhovaní konvenčnej architektúry stretáva len zriedka. Za najväčšiu výzvu považujem potrebu kreatívne zosúladiť náročné stavebnofyzikálne požiadavky na jednotlivé komponenty domu s individuálnym a originálnym, pre klienta na mieru šitým architektonickým konceptom. Ak architekt ovláda abecedu staviteľstva v pasívnom štandarde, môže zodpovednejšie a omnoho kompetentnejšie ovplyvňovať smerovanie celkového architektonického zámeru s prihliadnutím na budúcu energetickú efektívnosť svojho dizajnu. V diskusiách s klientom je architekt schopný (aj) pomocou zásad energeticky úspornej výstavby lepšie vysvetliť a argumentmi podložiť návrhy riešení, čo prispieva k plynulejšej projekčnej príprave a následne k realizácii diela. Mojou veľmi dobrou osobnou skúsenosťou je, že investori pasívnych domov sú otvorenejší a úprimnejší v diskusiách o modernej architektúre, pretože si v spoločnom procese tvorby ich domu overia, že moderný dizajn je priamym obrazom dobre navrhnutej konštrukcie a dobrá konštrukcia je tá, ktorá najekonomickejšie a najelegantnejšie rieši ich konkrétny architektonický problém. V mojej tvorbe nie sú princípy energeticky úsporného staviteľstva cieľom – nesúťažím o najhrubšiu izoláciu, najlepšie okno či najväčšiu vzduchotesnosť stavby. Na prvom mieste je vždy klient, jeho (a to zdôrazňujem) reálne potreby, až potom technické riešenie domu. Každý dom musí mať veľkorysé priame bezbariérové prepojenie interiéru a exteriéru. Možnosť „vidieť do záhrady“ a „vyjsť bosou nohou“ z obytnej časti domu von na terasu je pre mňa stelesnením pocitu „bývam v rodinnom dome“. Následne je vysoká kvalita vyhotovenia stavby očakávanou samozrejmosťou a prostriedkom na dosiahnutie cieľov a ambícií, ktoré považujem za prioritné v profesii architekta – tvoriť lepšie a zdravšie prostredie pre život.

Pavol Pokorný, autorizovaný architekt SKA, je vedúcou osobnosťou ateliéru Pokorny Architekti. Apartmánový dom v Bratislave a sídlo spoločnosti Anasoft v Bratislave boli v roku 2009 nominované na prestížne ocenenie CE.ZA.AR. Od roku 2009 sa ateliér venuje aj energeticky pasívnym stavbám so špecializáciou na drevené montované rodinné domy. Architekt Pavol Pokorný vníma architektúru ako fenomén určujúci život, t. j. jav prítomný v materiálnej a intelektuálnej skúsenosti súčasne.

Pôdorys prvého nadzemného podlažia Pokorny Architekti	Pôdorys druhého nadzemného podlažia Pokorny Architekti
Podstatou návrhu tohto objektu je niečo iné ako stavebná fyzika, aj keď nakoniec sa k parametrom nízkoenergetickej stavby dopracoval. V tomto prípade túžil majiteľ po rekreačnom objekte v horách. Pretože vlastní pozemok pri Púchove, rozhodol sa, že mu ako hory postačia aj Javorníky. Pôvodne túžil po drevenici, ale nakoniec prijal na prvý pohľad exhibicionistický architektonický koncept, avšak s veľmi racionálnym základom. Dom je drevostavba s oceľovou nosnou konštrukciou a vynikajúcimi tepelnotechnickými parametrami obvodového plášťa. Keďže ide o víkendové užívanie objektu zhruba desiatimi osobami, pričom dostupnosť dreva na kúrenie je bezproblémová (centrálny priestor má kachľovú pec), energetická náročnosť nebola primárnym východiskovým bodom (na prípadné extrémy je dom vybavený elektrickými radiátormi). Pokorny Architekti
Podstatou návrhu tohto objektu je niečo iné ako stavebná fyzika, aj keď nakoniec sa k parametrom nízkoenergetickej stavby dopracoval. V tomto prípade túžil majiteľ po rekreačnom objekte v horách. Pretože vlastní pozemok pri Púchove, rozhodol sa, že mu ako hory postačia aj Javorníky. Pôvodne túžil po drevenici, ale nakoniec prijal na prvý pohľad exhibicionistický architektonický koncept, avšak s veľmi racionálnym základom. Dom je drevostavba s oceľovou nosnou konštrukciou a vynikajúcimi tepelnotechnickými parametrami obvodového plášťa. Keďže ide o víkendové užívanie objektu zhruba desiatimi osobami, pričom dostupnosť dreva na kúrenie je bezproblémová (centrálny priestor má kachľovú pec), energetická náročnosť nebola primárnym východiskovým bodom (na prípadné extrémy je dom vybavený elektrickými radiátormi). Tomuto domu sa budeme podrobnejšie venovať v budúcom čísle časopisu. Pokorny Architekti	Podstatou návrhu tohto objektu je niečo iné ako stavebná fyzika, aj keď nakoniec sa k parametrom nízkoenergetickej stavby dopracoval. V tomto prípade túžil majiteľ po rekreačnom objekte v horách. Pretože vlastní pozemok pri Púchove, rozhodol sa, že mu ako hory postačia aj Javorníky. Pôvodne túžil po drevenici, ale nakoniec prijal na prvý pohľad exhibicionistický architektonický koncept, avšak s veľmi racionálnym základom. Dom je drevostavba s oceľovou nosnou konštrukciou a vynikajúcimi tepelnotechnickými parametrami obvodového plášťa. Keďže ide o víkendové užívanie objektu zhruba desiatimi osobami, pričom dostupnosť dreva na kúrenie je bezproblémová (centrálny priestor má kachľovú pec), energetická náročnosť nebola primárnym východiskovým bodom (na prípadné extrémy je dom vybavený elektrickými radiátormi). Tomuto domu sa budeme podrobnejšie venovať v budúcom čísle časopisu. Pokorny Architekti
1117153

Rozdiel nie je len v hrúbke izolácie

Delenie energeticky efektívnych budov podľa mernej potreby tepla na vykurovanie na nízkoenergetické a pasívne je prebraté z rakúskej normy a naša norma ho zatiaľ nepozná. Napriek tomu toto delenie laici, ale aj odborníci používajú častejšie než rozdelenie do energetických tried platné u nás. Nízkoenergetický dom je akýmsi kompromisom medzi domom pasívnym a bežnou výstavbou. Jeho merná potreba tepla na vykurovanie je oproti domom v energetickej triede B polovičná až tretinová a pohybuje sa v rozpätí 15 až 50 kWh/m² za rok. Celkovú spotrebu primárnej energie potom najviac ovplyvnia obyvatelia domu nákupom konkrétnych energeticky úsporných spotrebičov a šetrným spôsobom života. Celková energetická spotreba domu sa skladá z potreby energie na vykurovanie (chladenie), na prípravu teplej vody a na chod ostatných spotrebičov. Pri nízkoenergetickom dome platí, že súčet týchto troch položiek by nemal prekročiť 150 kWh/m² za rok. Šikovným návrhom, nápaditou architektúrou, kvalitným projektom a vyhotovením môžete ovplyvniť len prvé dve uvedené položky a ich súčet by pri nízkoenergetickom štandarde mal byť menší alebo by sa mal rovnať spotrebe energie vo výške 80 kWh/m² za rok. Ostatné úspory sú na obyvateľoch domu. Ako teda dosiahnuť takúto spotrebu?

Prvým krokom je správna voľba pozemku tak, aby bolo možné v zime maximálne využiť slnečnú energiu. To znamená natočiť dom zasklenými plochami smerom na juh. Ak nemáte ideálny pozemok, najviac oceníte prácu a skúsenosti architekta, ktorý napriek tomu dokáže získať z daných parametrov maximum. Ďalšie opatrenia sa týkajú samotnej stavby. Hovoríme o znižovaní tepelných strát objektu. Tu prichádza na rad „obľúbené“ zatepľovanie, ktoré je ale len jedným z nevyhnutných krokov na dosiahnutie nízkoenergetického štandardu. Ďalej treba odstrániť všetky tepelné mosty, osadiť kvalitné otvorové výplne a zabrániť úniku tepla netesnosťami alebo priamym vetraním oknami. To znamená, že aj pri nízkoenergetickom dome je vhodné mať vo výbave systém núteného vetrania s rekuperáciou (využitím tepelnej energie z opotrebovaného interiérového vzduchu) a zabezpečiť počas výstavby vzduchotesnosť objektu. Tá sa stanovuje bloower-door testom a pri nízkoenergetických domoch platí, že ak v interiéri s dobre utesnenými všetkými otvormi vytvoríte pretlak 50 Pa, unikne z domu za 1 hodinu menej ako 100 % vzduchu (n₅₀ < 1,0/h). Dobrou vzduchotesnosťou objektu sa zároveň zvyšuje účinnosť vetracieho systému. Ak chcete, aby sa merná potreba tepla na vykurovanie vášho domu dostala pod hranicu 35 kWh/m² za rok, bez núteného vetrania s rekuperáciou to nedokážete.

Čo vás pritiahlo k energeticky efektívnym stavbám?

Pasívnym a nízkoenergetickým domom som sa začal venovať pred desiatimi rokmi počas štúdia experimentálnej architektúry na univerzite vo Viedni v ateliéri architekta Reinberga (www.reinberg.net), ktorý je považovaný za pioniera v oblasti ekologickej a solárnej architektúry.
Experimentálna a solárna architektúra ma oslovila svojím „neumelým“ dizajnom, ktorý vychádza z funkcie – vzhľad budovy prestáva byť samoúčelným výplodom architektovej fantázie alebo módneho trendu, ale riadi sa zákonmi prírody s ohľadom na čo najefektívnejšie využitie obnoviteľných zdrojov. Ako architekt obdivujem presnosť a precíznosť – na rozdiel od bežnej stavebnej praxe, kde sa na detaily začína hľadieť až pri finalizácii interiéru, je pri týchto domoch potrebné pracovať s milimetrovou presnosťou už pri hrubej stavbe.
Ak si kladiete otázku, či sa to oplatí, treba si uvedomiť, že okrem dobrého pocitu zo šetrenia životného prostredia a úspory prevádzkových nákladov získate stavbu, ktorá prinesie vyšší komfort – obvodové konštrukcie pasívneho domu nesálajú chlad, pri kvalitných sklách odpadá pocit zimy v bezprostrednej blízkosti okien, kontrolované vetranie zabezpečí miestnostiam dostatočný prísun čerstvého vzduchu, nízkoteplotné zdroje tepla sú príjemnejšie ako klasické horúce radiátory atď.
Dnes je všetko pasívne a nízkoenergetické v móde, a tak sa na trh dostáva aj množstvo nekvalitných riešení – preto treba dať pozor na výber architekta. Ak chcete kvalitný ekologický dom, treba osloviť projektanta so skúsenosťami, aby sa váš experimentálny dom nestal experimentom architekta.

Architektonický ateliér Rules Architekti (www.rules.sk) založil Rudolf Lesňák po 8-ročnom pôsobení v renomovanej rakúskej firme Architekturbüro Reinberg, aby poznatky z Viedne zúročil vo vlastnom ateliéri. Rules Architekti (Rudolf Lesňák, Milan Grega, Tomáš Huliman) sa zaoberajú prevažne nízkoenergetickými stavbami, ktoré spĺňajú nároky na ekologický koncept a mimoriadnu precíznosť detailov. Okrem toho sa venujú aj interiérom – robia ich premyslené a pohodlné, aby svojim majiteľom ušetrili energiu pri ich užívaní a údržbe.

Jednopodlažný rodinný dom sa napriek nepriaznivému pomeru plochy obvodových stien k podlahovej ploche podarilo navrhnúť s mernou potrebou tepla na vykurovanie zodpovedajúcou pasívnemu štandardu (14 kWh/m2 za rok). To však za predpokladu, že dom bude zrealizovaný tak precízne, aby vzduchová priepustnosť dosiahla hodnotu 0,4 1/h. Pasívny štandard sa podarilo dosiahnuť nielen vďaka kvalitnému zatepleniu a kompaktnosti objektu, ale aj vďaka veľkej, južne situovanej zasklenej stene, ktorej solárne zisky počas slnečných zimných dní prevyšujú solárne straty. Zdrojom tepla je tepelné čerpadlo s možnosťou chladenia a neodmysliteľnou súčasťou pasívneho domu je aj nútené vetranie s rekuperáciou. Dom je v štádiu realizácie. Rules Architekti

Jednopodlažný rodinný dom sa napriek nepriaznivému pomeru plochy obvodových stien k podlahovej ploche podarilo navrhnúť s mernou potrebou tepla na vykurovanie zodpovedajúcou pasívnemu štandardu (14 kWh/m2 za rok). To však za predpokladu, že dom bude zrealizovaný tak precízne, aby vzduchová priepustnosť dosiahla hodnotu 0,4 1/h. Pasívny štandard sa podarilo dosiahnuť nielen vďaka kvalitnému zatepleniu a kompaktnosti objektu, ale aj vďaka veľkej, južne situovanej zasklenej stene, ktorej solárne zisky počas slnečných zimných dní prevyšujú solárne straty. Zdrojom tepla je tepelné čerpadlo s možnosťou chladenia a neodmysliteľnou súčasťou pasívneho domu je aj nútené vetranie s rekuperáciou. Dom je v štádiu realizácie. Rules Architekti

Hausbót na Jaroveckom ramene Dunaja od architektov z ateliéru Rules je navrhnutý podľa princípov pasívneho domu. Jedným z nich je aj kombinovanie viacerých funkcií v jednom prvku. Fotovoltické panely dokážu po celý rok zásobovať dom dostatkom elektrickej energie. Jej prebytky sa uchovávajú v akumulačných batériách. Okrem toho je veľká platňa panelov navrhnutá tak, aby v lete vytvárala tieň a ochranu terasy pred dažďom, ale v zime prepustila maximum slnka do interiéru. Na vykurovanie aj chladenie sa využíva voda. Svojím vzhľadom objekt síce jednoznačne poukazuje na nové trendy a smerovanie architektúry, ale napriek tomu nepôsobí rušivo. Momentálne je v štádiu realizácie. (vizualizácia: Rules Architekti) Rules Architekti

Pasívny dom, už podľa názvu, v maximálnej miere využíva energiu slnka, t. j. pasívne tepelné zisky buď priamo cez plochy okien, alebo nepriamo, slnečnú energiu naakumulovanú v zemi, vo vode alebo vo vzduchu. Vďaka nízkym tepelným stratám sa na tepelnej pohode v interiéri prejaví aj teplo produkované rôznymi spotrebičmi a samotnými obyvateľmi. Počítajme: plazmový televízor – 300 W, počítač – 150 W, jeden človek – 100 W, nehovoriac o návštevách a veľkých domácich maznáčikoch. S trochou zveličenia by ste takto mohli vykúriť celý dom. Preto sa v pasívnom dome ani nenavrhuje štandardný vykurovací systém. Systém rekuperácie tepla je len podporený doplnkovým kúrením pre prípad extrémnych mrazov. Na dosiahnutie pasívneho štandardu stačia bežné stavebné postupy a overené technológie uzavreté v premyslenom a šikovnom architektonickom návrhu, ktorý zohľadní nielen tepelné straty konštrukciou a tvarom domu, ale aj zimné a letné tepelné zisky. Toto všetko musí byť podporené perfektnou realizáciou.

Potreba primárnej energie na chod pasívneho domu je stanovená na 120 kWh/m² za rok a menej, pričom merná potreba tepla na vykurovanie tvorí len 5 až 15 kWh/m² za rok. Z toho vyplýva, že šetrný životný štýl jeho obyvateľov a nákup spotrebičov v najvyššej energetickej triede vo veľkej miere ovplyvnia to, či bude navrhovaný dom vo výsledku naozaj pasívny. Stavebnofyzikálne charakteristiky pasívneho domu sú určené oveľa presnejšie ako pri dome nízkoenergetickom. Daná je nielen merná potreba tepla na vykurovanie (5 až 15 kWh/m² za rok), ale aj súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadnými konštrukciami (U < 0,15, pri rodinných domoch často až 0,1 (W/m² . K)), súčiniteľ prechodu tepla výplňami otvorov (U_w < 0,8 (W/m² . K)) alebo celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia zasklením (g > 0,5). Tým sú presne charakterizované nielen obvodové konštrukcie (steny, podlahy, strechy), ale aj okná a dvere. Tepelné straty objektu sa, samozrejme, neznižujú len vlastnosťami obvodových konštrukcií. O tepelných mostoch sa pri pasívnom dome nemôže ani hovoriť a veľmi dôležitá je aj jeho vzduchotesnosť. Tá sa overuje bloower-door testom, a to hneď dvakrát. Najprv počas výstavby, kým je viditeľná vzduchotesná rovina, aby bolo jednoduché opraviť prípadné netesnosti, a potom po dokončení objektu. Pri pasívnych domoch platí, že pri pretlaku 50 Pa nesmie z domu uniknúť viac ako 60 % vzduchu (n₅₀ < 0,6/h). Pri takto dokonale utesnenom dome je jasné, že sa nemôžete spoliehať len na vetranie otvorenými oknami a nútené vetranie s rekuperáciou je absolútnou podmienkou. Dokonca je stanovená aj minimálna účinnosť rekuperačnej jednotky (80 %). Zásady návrhu pasívneho domu sa určili v Inštitúte pre pasívne domy v Darmstadte a na jeho realizáciu je nevyhnutná veľmi podrobná projektová dokumentácia s množstvom výpočtov a porovnaní rôznych možností riešenia. To sa robí pomocou už spomínaného špecializovaného programu PHPP.

Jednopodlažný rodinný dom sa napriek nepriaznivému pomeru plochy obvodových stien k podlahovej ploche podarilo navrhnúť s mernou potrebou tepla na vykurovanie zodpovedajúcou pasívnemu štandardu (14 kWh/m2 za rok). To však za predpokladu, že dom bude zrealizovaný tak precízne, aby vzduchová priepustnosť dosiahla hodnotu 0,4 1/h. Pasívny štandard sa podarilo dosiahnuť nielen vďaka kvalitnému zatepleniu a kompaktnosti objektu, ale aj vďaka veľkej, južne situovanej zasklenej stene, ktorej solárne zisky počas slnečných zimných dní prevyšujú solárne straty. Zdrojom tepla je tepelné čerpadlo s možnosťou chladenia a neodmysliteľnou súčasťou pasívneho domu je aj nútené vetranie s rekuperáciou. Dom je v štádiu realizácie.
Rules Architekti

Jednopodlažný rodinný dom sa napriek nepriaznivému pomeru plochy obvodových stien k podlahovej ploche podarilo navrhnúť s mernou potrebou tepla na vykurovanie zodpovedajúcou pasívnemu štandardu (14 kWh/m2 za rok). To však za predpokladu, že dom bude zrealizovaný tak precízne, aby vzduchová priepustnosť dosiahla hodnotu 0,4 1/h. Pasívny štandard sa podarilo dosiahnuť nielen vďaka kvalitnému zatepleniu a kompaktnosti objektu, ale aj vďaka veľkej, južne situovanej zasklenej stene, ktorej solárne zisky počas slnečných zimných dní prevyšujú solárne straty. Zdrojom tepla je tepelné čerpadlo s možnosťou chladenia a neodmysliteľnou súčasťou pasívneho domu je aj nútené vetranie s rekuperáciou. Dom je v štádiu realizácie. (vizualizácia: Rules Architekti)

Pri návrhu nízkoenergetického alebo pasívneho domu treba dodržať isté postupy a zásady projektovania. Čím viac sa dosiahnutá merná potreba tepla na vykurovanie nízkoenergetického domu blíži hraničnej potrebe predpísanej pre pasívny dom (5 až 15 kWh/m² za rok), tým viac sa postupy návrhu, kvalita zabudovaných konštrukcií, ale aj stavebné postupy zhodujú. Pri pasívnom dome však platí, že všetko, od návrhu až po zabudované výrobky a konečné vlastnosti stavby, musí byť podložené výpočtami, konkrétnymi meraniami a certifikátmi.

Keď dvaja robia to isté…

Na dosiahnutie takého vysokého štandardu, ako je pasívny, je nevyhnutná nielen veľmi presná a precízna projektová príprava, ale aj veľmi pedantné vyhotovenie. Inak by boli peniaze za netradične hrubú vrstvu tepelnej izolácie (300 a viac mm, v streche aj 400 mm), za veľmi kvalitné okná alebo vzduchotechnickú jednotku len zbytočne vyhodenou investíciou. Navyše, dosiahnuť predpísané parametre vzduchotesnosti objektu si vyžaduje skúsenosť a naozaj precíznu prácu. Preto je vhodné naraz s architektom hľadať aj dodávateľa. Je veľmi dôležité, aby pri zrode domu v pasívnom aj nízkoenergetickom štandarde stál zohratý tým (architekt, projektant, technológ, realizačná firma), ktorého súčasťou by sa mal postupne stať aj sám investor. S rastúcou nedôverou v schopnosti toho druhého totiž rastie aj nechuť hľadať spoločné riešenia a s tým aj množstvo chýb a náklady na stavbu. Platí, že v prostredí vzájomnej dôvery sa zvyšuje rýchlosť stavby a klesá jej cena. Overte si, či vybratá stavebná firma má už nejaké skúsenosti so stavbou pasívneho domu, aby sa nenápadnou súčasťou stavebných nákladov nestali aj náklady na zaškolenie jej zamestnancov.

V pasívnom rodinnom dome vo Voralbergu pomáha využívať energiu slnka aj fasáda. Do veľkých plôch zasklenia južnej fasády sú integrované slnečné kolektory.
Iepd

Najlepšie riešenia bývajú tie najjednoduchšie

Neprekvapilo by nás, keby si mnohí z vás po prečítaní týchto riadkov pomysleli, že dom v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde musí byť pekelne komplikovaná a drahá záležitosť. Práve naopak. Drahý a komplikovaný dom v pasívnom štandarde vie naprojektovať kdekto.

Umenie je v niečom inom: treba vymyslieť dom tak geniálne a jednoducho, aby sa minimalizovali alebo aj celkom vynulovali náklady navyše, spôsobené nákupom väčšieho množstva tepelnej izolácie, kvalitnejších okien a dverí, použitím netradičnej technológie, prípadne vyššími nárokmi na prácu realizačnej firmy. Keď to autorský tím ešte k tomu dokáže skĺbiť aj s kvalitnou architektúrou, môžeme hovoriť o veľmi úspešnom projekte.