Pasívny dom nemusí byť sci-fi

07. 04. 2008
Zdieľať

Radová zástavba neďaleko Brna nie je medzi energeticky pasívnymi domami nijakou novinkou – býva sa v nej už od roku 2006. Pre mňa osobne však znamenala jedno zaujímavé zistenie. Pri týchto domoch som mala asi prvý raz pocit, že pasívny dom nemusí byť pre bežného smrteľníka cieľom z kategórie sci-fi. Jednoduché domčeky neboli omnoho drahšie než bežná výstavba – stačilo urobiť niektoré veci poctivejšie a niektoré trochu inak, než sme zvyknutí, a odrazu sa ich obyvatelia nemusia zaoberať rastúcimi cenami tepla a pri správach o globálnom otepľovaní môžu mať čisté svedomie.

To, že pasívna „radovka“ má už čo-to za sebou, má aj svoje výhody. Síce nebudeme prví, ktorí ju predstavia svetu, ale čas a skúsenosti z prvých sezón – letnej aj zimnej – už stihli overiť teóriu v praxi. Navyše, hneď naproti stavia realizátor prvej lastovičky jej dvojičku. Alebo skôr sestričku, poučenú a vylepšenú, s vychytanými muchami.

Prečo pasívny dom?


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143584

Prečo sa vlastne investor rozhodol stavať práve pasívny dom? Čo dom, hneď niekoľko domov, a nie na vlastné bývanie, ale na predaj! Veď o energeticky pasívnych domoch sa predsa vie, že sú drahšie ako domy klasické. Na Slovensku síce chýbajú skúsenosti, ale na základe situácie napríklad v Rakúsku či Nemecku odhadujú odborníci zvýšené náklady v našich podmienkach asi o 15 až 25 %. V Čechách to v čase, keď sa stavba plánovala, zrejme nebolo iné… „Mal som nejaké skúsenosti z Nemecka,“ vysvetľuje Petr Mareček, autor návrhu a majiteľ realizačnej firmy v jednej osobe. „Začiatkom 90. rokov sme tam stavali nízkoenergetické domy, a tak som sa začal zaoberať myšlienkou, že by sme niečo podobné mohli postaviť aj u nás. Zvažoval som, aký typ nízkoenergetického domu by bol najvhodnejší, preto som začal študovať rôzne materiály – v Nemecku bolo totiž už vtedy rozpracovaných niekoľko konceptov, napríklad 5-litrový a 3-litrový dom (pre lepšie pochopenie sa spotreba energie na vykúrenie 1 m3 domu prirovnávala k spotrebe auta) a, samozrejme, pasívny, alebo ak chcete 1,5-litrový dom.

Dôvod môjho rozhodnutia bol jednoduchý – pasívny dom je totiž lacnejší než ostatné typy nízkoenergetických domov. Myslím tým nielen prevádzku, ale najmä investičné náklady – 15 kW/m2 je totiž preukázaná hranica, pri ktorej nie sú potrebné klasické vykurovacie systémy. To znamená, že netreba investovať do kotla, rozvodov, radiátorov, komína… Na jednej strane sú teda zvýšené náklady na zateplenie či nútené vetranie, spojené s pasívnym domom, na druhej strane však môžete ušetriť. Spomínané úspory nakoniec pri domoch v Židlochoviciach v konečnom súčte zavážili pomerne dramaticky.“






Radové rodinné domy v areáli bývalého cukrovaru v Židlochoviciach, neďaleko Brna
autor návrhu: Ing. Petr Mareček
podlahová plocha: 105 m2 na 1 bytovú jednotku
dokončené v roku: 2006
potreba tepla na vykurovanie: 15 kWh/(m2 . a)
test neprievzdušnosti n50 = 0,38 1/h
konštrukcia: masívna murovaná
technické zariadenia: riadené vetranie s rekuperáciou tepla i vlhkosti, zemný výmenník tepla, tepelné čerpadlo



Pasívne počty

„Pasívny dom nie je len súťaž o znižovanie nákladov na bývanie. Je to podľa mňa najmä súťaž o kvalitné bývanie,“ zdôrazňuje Petr Mareček. „Ak však chcete ekonomické zhodnotenie, v celkových nákladoch sme sa dostali asi 5 % nad bežné náklady na výstavbu klasických domov. Predajná cena bola 27 000 Kč/m2, náklady boli, prirodzene, o čosi nižšie, aj keď nie omnoho. Bola to naša prvá realizácia a z toho vyplývali niektoré chyby, ktorých náprava ju predražila.“ Nízke náklady sa podarilo dosiahnuť aj vďaka tomu, že dom je pomerne jednoduchý. Materiály a technológie sa zvolili tak, aby nielen vyhovovali kritériám pasívneho domu, ale aby zároveň stavba nebola pridrahá – stavalo sa z bežných stavebných materiálov postupmi, na ktoré sú miestni stavební robotníci zvyknutí. „Obvodové múry, aj keď sú extrémne tepelne izolované, znamenali relatívne smiešnu položku,“ upresňuje Petr Mareček. „Sú z Ytongu s hrúbkou 20 cm (z tvaroviek na nosné murivo so zvýšenou pevnosťou), plus zvonka je 25 centimetrov polystyrénu. Je to o niečo náročnejšie, ale polystyrén nie je drahý stavebný materiál, takže výsledná cena obvodových stien je rovnaká, ako keby sme stavali klasicky z Ytongu s hrúbkou 40, respektíve 37 centimetrov.“











Zvislé konštrukcie a výplne otvorov


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143602


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143603

Zvislé nosné aj nenosné konštrukcie sú z Ytongu, obvodové murivo je zateplené polystyrénom. Pre pasívne domy je typické osadenie okien v mieste tepelnej izolácie, vďaka čomu sa minimalizuje ochladzovanie vnútorných konštrukcií domu v okolí okenného rámu. Okná s parametrami, ktoré vyhovujú požiadavkám pasívneho domu, sú jedným z prvkov, ktoré robia pasívne domy drahšími oproti klasickej výstavbe. Drevené okná zasklené trojsklom sú od miestneho výrobcu, vďaka čomu sa ich cena dostala na únosnú úroveň. Ušetrilo sa aj na kovaniach – v každej miestnosti sa dá otvoriť jedno okno.



Okná s potrebnými parametrami sú síce drahšie než bežne používané, ušetrilo sa však vďaka tomu, že vo väčšine prípadov sú pevné, teda lacnejšie. Z jednoduchosti domu nevybočuje ani strecha – obyčajné typové škridle sú najlacnejšou možnosťou, nepoužili sa strešné okná, čo zlacnilo nielen materiál, ale aj realizáciu strechy…






„Všetko nie je len o návratnosti investícií. Keď si napríklad niekto kúpi komfortnú Octaviu so spotrebou 5,5 litra na 100 km, a nie Fabiu v základnej výbave, ktorá žerie 6,5 litra, ide mu v prvom rade o rozdiel v komforte, za ktorý je ochotný zaplatiť. Nižšia spotreba je síce fajn, ale vyššia investícia sa mu aj tak nevráti ani za desať rokov. A pri autách to ani nikto nevyžaduje. Pri domoch však pokojne porovnávame veci neporovnateľnej kvality len na základe ekonomických ukazovateľov…“


A aký je pohľad staviteľa s odstupom rokov? „Pôvodne bolo u mňa na prvom mieste ekonomické hľadisko – nízke prevádzkové náklady som považoval za najdôležitejšiu prednosť pasívneho domu. Samozrejme, snažil som sa dosiahnuť aj čo najnižšie investičné náklady. Potom som však v jednom z domov, ktoré sme postavili, istý čas býval, a najmä po tejto skúsenosti sa môj pohľad zmenil. Teraz dávam na prvé miesto pohodu bývania. V dome bol vždy čerstvý vzduch a zároveň príjemná teplota… A nielen v zime. V lete, keď vonku bolo viac ako 30 °C, vnútri bolo 24 °C. Takže v pasívnom dome netrpíte ani letným prehrievaním. Dnes teda zaraďujem ekonomické hľadisko až za pohodu a kvalitu bývania. Zanedbateľný nie je ani ekologický efekt, ktorý je však s pasívnym domom spojený akosi samozrejme. Aj keď som na stavbe použil materiály, ktoré mnohí, najmä ekologickejšie zameraní kolegovia nemajú veľmi radi, dom naozaj funguje tak, ako má, a spotreba energie je tu skutočne veľmi nízka.“






Základné údaje o stavbe
Architektonický návrh a projekt stavebnej časti: HRMA, s. r. o. (Ing. Petr Mareček), Olomouc, Česká republika
Projekt vykurovania a vzduchotechniky: Ökoluft – Ing. Harald Peppert, Rakúsko
Projekt energetickej náročnosti a PHPP: HRMA, s. r. o., Olomouc, Česká republika
Realizácia stavebnej časti: HRMA, s. r. o., Olomouc, Česká republika
Realizácia vzduchotechniky: Ökoluft – Ing. Harald Peppert, Rakúsko
Výplne otvorov: Stolařství Jiří Vašíček, Skalice nad Svitavou, Česká republika



Ako a z čoho

Na nízkych investičných nákladoch, ktoré boli v prípade pasívnej „radovky“ dôležité aj preto, aby boli domy predajné, sa podieľala jednoduchosť domu spolu s výberom stavebných materiálov. „Voľba základných konštrukčných materiálov a výrobkov bola súčasťou prípravnej fázy, ktorá sa ukázala ako veľmi pestrá a tvorivá, ale zároveň aj veľmi, veľmi obsiahla,“ hovorí Petr Mareček. „Okrem bežných technických požiadaviek a vlastností, ako sú napríklad zdravotná neškodnosť či požiarna bezpečnosť, sme zohľadňovali najmä prepracovanosť systému a kompletnosť ponuky, ako aj skúsenosti s používaním. Z toho totiž vyplýva náročnosť realizácie, a teda aj cena stavebných prác. Okrem toho na stavebné materiály, na ktoré sú zvyknuté stavebné firmy, sú zvyknutí aj potenciálni záujemcovia o kúpu domu.














Spodná stavba


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143589

Ukladanie zemného výmenníka a vedenia tepelného čerpadla. Pri založení domov sa vyhĺbila rozsiahla stavebná jama – do hĺbky založenia (1,1 m) v oblasti stavby a do hĺbky uloženia zemného výmenníka (predhrievača)vzduchu a tepelného čerpadla (2,5 m) na celom zvyšnom pozemku.


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143590


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143591

Zateplenie základu perimetrickým polystyrénom do hĺbky 90 cm. Deliaca škára medzi domami je na zlepšenie zvukovoizolačných vlastností súvislo vyplnená Nobasilom od základov až po strechu.

Väčšina ľudí lepšie prijíma rodinné domy postavené klasickými, overenými technológiami.“ Po zvážení rôznych možností a ich kombinácií, ktoré pre pasívny dom pripadali do úvahy, nakoniec padla voľba na klasický masívny dom. Dôvodom bola najmä nižšia remeselná náročnosť, lepšia ochrana pred letným prehrievaním a tiež vyššia pravdepodobnosť komerčného uplatnenia. „Na hrubú stavbu sme vybrali Ytong – najmä pre komplexnosť ponuky (ako jediný ponúkal aj strešný systém). Zároveň je to materiál, ktorý má vo všetkých smeroch rovnaké izolačné vlastnosti, takže murivo možno založiť priamo na betónovej doske. Iné stavebné materiály treba založiť na pás práve z Ytongu, prípadne na penovom skle, ktoré je však podstatne drahšie. Vodorovné konštrukcie tvorí systémový strop YTONG – biely strop, strechu obdobná konštrukcia YTONG – biela strecha. Zvolili sme koncepciu ťažkej strechy hlavne pre jej schopnosť zabrániť prehrievaniu – pri prvej výstavbe sme použili Ytong, v nových domoch je strešná konštrukcia z betónových tvárnic.












Vodorovné konštrukcie


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143592


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143594

Pri prvej výstavbe sa použili skladané stropy Ytong, z rovnakého stavebného materiálu je aj konštrukcia strechy. V druhej fáze sa použili na konštrukciu stropov aj zastrešenia betónové dielce, pretože v tom čase nebol tento sortiment v ponuke českého dodávateľa pórobetónu.






Konštrukcie
Obvodové steny: YTONG P5-600 200 mm, EPS 250 mm
Zastrešenie (šikmá strecha): YTONG – biela strecha, krokvy, EPS 140 mm, Termodach 140 mm
Výplne otvorov: sendvičová konštrukcia – borovicové drevo s PUR jadrom, zasklenie trojsklom 4/10/4/10/4 s kryptónovou výplňou,
Uw = 0,72, g = 0,51


V zrealizovaných domoch sa ukázalo, že to naozaj funguje. Zatepľovací systém je od firmy Alsecco, zateplenie strechy je kombináciou polystyrénu firmy Bachl s hrúbkou 14 cm a strešného zatepľovacieho systému Thermodach, takisto s hrúbkou 14 cm. Krytina je obyčajná pálená škridla. Okná sú drevené s PUR jadrom a zasklené trojsklom. Hodnota svetelnej priepustnosti g = 0,51 pri súčiniteli tepelnej vodivosti λ = 0,60. Celé okno aj s rámom má prechod tepla U = 0,76 W/(m2 . K). Aby sme znížili náklady, v každej miestnosti je len jedno okno otváravé a výklopné, ostatné sú pevné. Dodal ich moravský výrobca – firma Jiří Vašíček. Táto firma vyrobila aj špeciálne vstupné dvere – tvorí ich 12-centimetrový sendvič s PUR jadrom a povrchovou úpravu z morenej smrekovej dyhy.“














Strecha
Priaznivý efekt masívnej strešnej konštrukcie (tzv. ťažkej strechy) sa v domoch prejavil najmä v lete, keď masívna hmota s veľkou tepelnou kapacitou účinne chránila pred prehrievaním. Prehrievanie interiéru (vnútorná teplota nad 25 °C) sa zohľadňuje aj vo výpočtových programoch a dokladuje sa v certifikáte pasívneho domu. (Nemala by prekročiť 10 %.)


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143595

Na bielu strechu z Ytongu sa namontovala pomocná konštrukcia (akési krokvy). Medzi ne sa nalepili izolačné dosky z EPS s hrúbkou 140 mm, ktoré tvoria prvú fázu zateplenia strechy.


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143596


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143597

Ukladanie druhej vrstvy izolácie – Thermodach na latovanie a strešnej krytiny. Skladba izolácie strešnej konštrukcie – 140 mm EPS + 140 mm Thermodach






„Drevené konštrukcie sú problematické z hľadiska tesnosti a majú problémy s prehrievaním, so zvukovoizolačnou schopnosťou stropov… Sú síce ekologické a majú aj ďalšie prednosti, ale je zároveň veľmi ťažké urobiť ich kvalitne. Navyše, u nás s nimi nemáme dostatok skúseností. Takže keď sú urobené dostatočne kvalitne, sú drahšie ako masívne domy. Sú to často veľmi zaujímavé a sofistikované konštrukcie, ale na komerčnú výstavbu som zvolil radšej materiály, ktoré sa u nás bežne používajú a umožnili nám postaviť takmer obyčajný dom.“



Zdroj pohody – technika

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré v Židlochoviciach rozhodli o stavbe energeticky pasívneho domu, bola vnútorná klíma a hygienické prostredie v interiéri. „Viaceré európske štúdie poukazujú na nebezpečenstvo plesní, ktoré ohrozujú viac než 90 % novostavieb rodinných domov. Ide napríklad o neviditeľné plesne v konštrukcii striech a podobne. Verejnosť o tomto probléme len málo vie, ale tí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, sú si vedomí, že situácia je vážna a zodpovednosť týchto mikroorganizmov za mnohé problémy a ochorenia je preukázateľná.“ Petr Mareček považuje českú aj slovenskú legislatívu v tomto smere za nedostatočnú: „Na stavebnom úrade sa zaujímajú maximálne o to, či je v projekte vetranie kúpeľne a WC, ale nikoho netrápi, ako sa vetrá spálňa. Pritom dnešné okná sú také tesné, že s infiltráciou nemožno počítať, a rôzne štúdie dokazujú, že v našich domoch a bytoch je štvor- a viacnásobne horší vzduch než na rušnej ulici. Podľa mňa by dnes malo byť nútené vetranie štandardom v každom dome, nielen v energeticky pasívnom.“

Základom technického zabezpečenia domov v Židlochoviciach je centrálna vetracia jednotka PAUL Santos F 250 DC, ktorá umožňuje spätné získavanie vzdušnej vlhkosti. „Ako jediný mne známy systém dokáže takýmto spôsobom zlepšiť mikroklímu domov v zimných mesiacoch. Je vybavený vymeniteľnou vložkou na zimnú prevádzku, ktorá je schopná až 60 % odvetrávanej vlhkosti vrátiť späť do interiéru – špeciálny materiál prepustí vzduch, ale neprepustí vlhkosť, a prichádzajúci vzduch ju potom strháva so sebou. Vďaka tomu nie je v dome v zime priveľmi suchý vzduch. Po takom krátkom čase užívania domu, ako je to v Židlochoviciach, sa však ešte nedá zhodnotiť účinok tohto vylepšenia. Ytong má totiž pomerne veľký podiel zabudovanej vlhkosti – v domoch bola zo začiatku vzdušná vlhkosť až 60 %, takže sme zatiaľ využívali výhodu toho, že sa odvetrávala.“ Centrálnu vetraciu jednotku dopĺňa tepelné čerpadlo s vykurovacím faktorom 3,6, výkonom 2,5 kW a 300-litrovým zásobníkom teplej vody, ktoré má prevádzkovú teplotu 54 °C. Rozvody teplého vzduchu sú v podlahe 1. nadzemného podlažia a v strope nad 1. nadzemným podlažím.



















Technické zariadenia


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143599

„Chalúpky“ s filtrom a revíznou šachtou slúžia na prívod vzduchu do zemného predhrievača a ďalej do domu. V pôvodnej výstavbe sú na okraji pozemku, v novej tesne pri dome – najmä z estetických dôvodov. Revízne šachty Rehau (Avadukt) majú znížené dno na zber kondenzátu, filtre sa menia raz za pol roka.

Srdcom technického zabezpečenia budovy je centrálna vetracia jednotka PAUL Santos F 250 DC so schopnosťou spätného získavania vzdušnej vlhkosti, čo v zime zlepšuje mikroklímu v interiéri. V interiéri sa riadené vetranie, ktorým sa zároveň priestory domu vykurujú, prejavuje najmä vyústeniami na prívod a odvod vzduchu (rozvody teplého vzduchu sú v podlahe prízemia a strope nad ním).


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143600


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143601


Technické zariadenia
Vetranie: centrálna vetracia jednotka PAUL Santos F 250 DC so schopnosťou spätného získavania vzdušnej vlhkosti
Zemný výmenník tepla
Vykurovanie: elektrický dohrev vzduchu v zimnom období
Ohrev vody: tepelné čerpadlo s vykurovací faktorom 3,6 a výkonom 2,5 kW, doplnené zásobníkom teplej vody na 296 litrov, s prevádzkovou teplotou 52 °C
Energetické médium: elektrina
Zdroj energie: tepelné čerpadlo, vykurovací register



… a technika v praxi

V radových domoch v Židlochoviciach sa býva od septembra 2006 a skúsenosti sú pozitívne. Všetko fungovalo tak, ako malo. „Treba však počítať s tým, že pasívne domy sa správajú trochu inak, než sme zvyknutí. Majú akýsi svoj vlastný režim,“ upozorňuje Petr Mareček. „V zime v nich napríklad neklesne teplota pod 15 °C, ani keď sa v nich nekúri, ak sa v nich však dlhšie nebýva, na začiatku potrebujú „naštartovať“. Treba im trochu pomôcť, aby sa rýchlejšie rozohriali – napríklad bežným elektrickým ohrievačom. Okrem toho je ťažké dosiahnuť v jednotlivých miestnostiach väčší rozdiel teplôt – maximálny rozdiel bol asi 3 °C. Ja som to občas riešil tak, že som vypol centrálne vykurovanie, aby som mal v spálni 19°, a v obývačke som zapol ohrievač. Alebo som si urobil hrianky a úplne som cítil, ako sa v miestnosti oteplilo. Na to však človek časom príde. Nepoužíval som napríklad úsporné žiarovky, ale klasické, ktoré mi v dome zároveň príjemne zakúrili. Keďže dom je takto zateplený, nemusel som uvažovať o tepelných stratách, pretože teplo z domu neunikalo. Dve-tri žiarovky stovky spolu s ostatnými spotrebičmi dom celkom pekne vykúrili. V lete sa to trochu reguluje samo, pretože sa začína svietiť neskôr. Uvažoval som však aj o tom, že by sa mohli meniť žiarovky podľa vykurovacej sezóny – teoreticky (smiech).“

Ďalšou, nielen Židlochovickou skúsenosťou je, že sme trochu rozmaznaní – doma sme zvyknutí na vyššie teploty než Nemci alebo Rakúšania. „Výpočtový program pre pasívne domy predpokladá teplotu v interiéri 20 až 21 °C. U nás sú mnohí zvyknutí na 23 °C a viac. To môže byť v pasívnom dome problém,“ vysvetľuje autor energeticky pasívnych radových rodinných domov. „Vyššia teplota sa v dome bez aktívneho vykurovacieho systému dosiahne len ťažko. Pre takýchto ľudí odporúčam napríklad elektrický ohrievač, vyrábajú sa aj špeciálne výustky na rozvody vzduchotechniky, ktoré majú vlastný zdroj tepla – sú tam elektrické špirály, pomocou ktorých sa dá regulovať teplota v jednotlivých miestnostiach. Sú to výdavky na vykurovanie navyše, ale stále je to menej než v klasickom dome, pretože straty sú tu podstatne nižšie.“ Tesnosť na jednotku Základným predpokladom na splnenie kritérií energeticky pasívneho domu je okrem tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií aj ich tesnosť. Pri meraní tesnosti – Blower-door teste –, dosiahla prvá realizovaná „radovka“ hneď pri prvom meraní hodnotu 0,4 objemu domu za hodinu čím nielen splnila, ale aj prekročila požiadavku na tesnosť. Pri druhom meraní to bolo len 0,38 h–1 a je reálny predpoklad, že podobne dopadne aj meranie novej výstavby. Podľa Ing. Marečka má úspech na svedomí predovšetkým masívna konštrukcia stien a striech.






Energetické vlastnosti (výpočet podľa PHPP, blower-door test)
merná potreba tepla na vykurovanie: 15,0 kWh/(m2 . a)
celková potreba primárnej energie: 69,0 kWh/(m2 . a)
merný príkon tepla: 12,2 W/m2
celková neprievzdušnosť n50: 0,38 h–1


„Nepoužívali sme žiadne fólie, pri ktorých je dosiahnutie tesnosti problematické a náročné na technologickú disciplínu. Murovaná stena sa omietne a je tesná. Navyše, všetko je viditeľné – keby sa vyskytla trhlinka, dá sa ľahko a kedykoľvek opraviť. Ani škáry v murive neprekážajú. Tesnosť zabezpečujú kvalitné sadrové omietky, ktoré však musia byť všade – pod schodmi, v každom kúte… Musia sa dotiahnuť až na konštrukciu stropu, nesmie sa vynechať ani len kúsok pod stropom, ako sa to bežne robí. Najväčšie úniky pri skúškach tesnosti boli cez takzvané husie krky, ktoré boli v murive pripravené na elektrické rozvody. Museli sme ich teda utesniť. A nejaké problémy boli aj okolo okien. Na utesnenie sme síce použili odporúčanú butylkaučukovú pásku, ale nie všade dobre držala.“











Certifikát (preukaz pasívneho domu).
Na overenie parametrov pasívnych radových domov sa použil výpočtový program (PHPP), ktorý v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a ďalších krajinách slúži ako certifikát pre pasívne domy. Je to akýsi preukaz, ktorý oprávňuje stavebníka čerpať štátne dotácie na pasívnu výstavbu.

Certifikát pasívneho domu zo Židlochovíc


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143605

Toľkoto tepla sa priemerne ročne spotrebuje na vykúrenie jedného štvorcového metra úžitkovej plochy domu v židlochovickej radovke. Hraničná hodnota, pri ktorej ešte možno dom považovať za energeticky pasívny, je 15 kWh/(m2 . a)

* Energieeinsparverordnung (EnEV) je nariadenie na úsporu energie platné v Nemecku od 1. 2. 2002




Skúsenosti priniesli zmeny

Mnoho vecí sa v prvej várke židlochovických pasívnych domov osvedčilo, niekde sa však ukázal aj priestor na vylepšenia. Napríklad v pôvodnej koncepcii slúžilo tepelné čerpadlo len na ohrev vody na umývanie, v novej sa využíva aj na dohrev vykurovacieho vzduchu. Teplá voda z bojleru sa pomocou čerpadielka riadeného termostatom dostáva do vykurovacieho telesa nainštalovaného v prívode čerstvého vzduchu do domu (podobný princíp ako napríklad v aute). Voda z bojlerov slúži aj na ohrev klasických kúpeľňových rebríkov. „V pôvodnej koncepcii radiátory neboli, ale zistili sme, že je dobré mať v dome zdroj tepla, na ktorom sa môže v prípade potreby vysušiť bielizeň,“ vysvetľuje Ing. Mareček.

Ďalším vylepšením sú solárne kolektory na streche nových domčekov, pričom každý by mal postačiť na ohrev vody v 300-litrovom bojleri. Pre účinné vákuové trubicové kolektory stačí slnečný svit pri polooblačnom počasí. Novinkou sú aj vonkajšie žalúzie s elektrickou reguláciou, ktoré sú zabudované v podomietkových schránkach nad všetkými oknami. „Predtým sme nechali na rozhodnutí zákazníka, či si žalúzie dokúpi. Nie všetci ich doplnili a domy bez žalúzií sa v lete prehrievali. Preto sú v novej výstavbe už žalúzie integrované. Chránia nielen pred letným prehrievaním, ale aj v zime pomáhajú v noci ešte viac znížiť tepelné straty.“ „Chalúpky“ na prívod vzduchu s filtrom a revíznou šachtou už nie sú v záhrade na okraji pozemku, ale tesne pri fasáde – túto zmenu podmienili najmä estetické dôvody.

Ďalšie detaily nasávacieho potrubia (zemného kolektora) sa však nemenili. Použilo sa rovnaké potrubie (Rehau) s antibakteriálnou vrstvou s podielom striebra na vnútornom povrchu, ktorá bráni rastu mikroorganizmov. Podľa slov Ing. Marečka sú takéto rúry síce drahšie, ale stoja za to. „Rozdiel je asi 10 000 Kč, čo je v porovnaní s cenou domu veľmi nízka suma na to, aby rozhodla o takej závažnej otázke, ako je zdravie. Ja osobne by som chcel mať istotu, že vo vzduchu, ktorý dýcham, nie sú plesne. Aj keď viacerí dodávatelia, ktorí majú so vzduchotechnikou skúsenosti, hovoria, že ak sa dodržiava odporúčaný režim, niet sa čoho obávať – ak sa vzduch nasáva cez zemný kolektor neustále, rast plesní v ňom nehrozí. Rúra by však nemala ostať bez „prievanu“, a nasávanie cez kolektor sa teda nesmie vypínať ani v prechodnom období. Takže aj systém dvojakého nasávania – jedno na zimu a leto, cez zemný register, a druhé na prechodné obdobie, napríklad cez fasádu – je z tohto pohľadu riskantný. Keďže domy sú určené na predaj, nechceli sme sa spoliehať na disciplínu majiteľov a pre istotu sme zvolili bezpečnejšie postriebrené rúry.“











Južná fasáda Severná fasáda


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143585


Pasívny dom nemusí byť sci-fi

143586


Po overení praktickosti prvých radových domčekov a drobných zmenách v projekte nasledovala na jeseň v roku 2007 druhá fáza – takmer rovnaká radovka sa zopakuje o pár metrov južnejšie od svojej staršej sestry.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: pasívny dom tepelná izolácia
Zdieľať článok

Diskusia