Energetický certifikát budovy – cesta k znižovaniu spotreby energie

04. 06. 2009
Zdieľať

Kúpili by ste si pračku alebo chladničku energetickej triedy D? Asi nie. Pravdepodobne by ste ju ani nezohnali. Energetické štítkovanie totiž ovplyvnilo celý trh. Životnosť domov je síce oveľa dlhšia než životnosť elektrospotrebičov, dá sa však očakávať, že štítkovanie bude mať podobný vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Pri kúpe domu alebo bytu sa stane energetický preukaz jedným z pádnych argumentov a cena tých neúsporných klesne. Naopak, nehnuteľnosti s nízkou energetickou náročnosťou sa stanú zárukou dobrej investície.


Energetický certifikát budovy – cesta k znižovaniu spotreby energie

200210
archív vydavateľstva JAGA

V ostatnom čase sa v odbornej aj laickej verejnosti často spomínajú energetické certifikáty budov. V prvom rade ide o snahu znížiť energetickú náročnosť prevádzky našich budov. Na ňu minieme zhruba tretinu našej spotreby energie – ďalšiu tretinu minieme vo výrobe a zvyšok v doprave. Vidíme, že potenciál úspor je tu veľký, no na to, aby sme ho využili, potrebujeme motiváciu pre investorov aj projektantov, ktorí rozhodujú o kvalite novej výstavby či zásadnejších rekonštrukcií jestvujúcich budov. Takýmto nástrojom je práve energetická certifikácia a v oblastiach, kde sa už dlhšie využíva (napríklad pri spotrebnej elektronike), prispieva k tomu, že nekvalitní žrúti energie z trhu zmizli: Nikto si už nekúpi chladničku v triede C (či nebodaj horšej), keď za tie isté peniaze môže dostať prevádzkovo oveľa lacnejšie béčko, alebo dokonca ešte úspornejší výrobok. Dá sa očakávať, že podobným spôsobom zapracujú mechanizmy trhu aj v stavebníctve. Preto po tomto nástroji siahla aj Európska únia: povinnosti jej členských štátov v oblasti zlepšovania energetickej hospodárnosti budov vyplývajú zo smernice č. 2002/91/ES. Slovensko sa (aj vzhľadom na isté naše zaostávanie v energetickej efektívnosti výstavby a nepripravenosť všetkých zainteresovaných subjektov) príliš neponáhľalo: príslušný zákon č. 555/2005 Z. z. nadobudol platnosť 1. januára 2006 (a vykonávacia vyhláška č. 625/2006 bola prijatá a rok neskôr), no posunutím účinnosti tohto zákona o dva roky – na 1.január 2008 – sme získali „oddychový čas“.

Minulý rok bol teda rokom reálneho rozbehu energetickej certifikácie u nás. Máme prvé skúsenosti – aj s tým, čo je ľuďom v tejto oblasti nejasné, na čo sa opakovane pýtajú. Pozrime sa teda najprv na deväť najčastejších otázok k energetickým certifikáciám.


Energetický certifikát budovy – cesta k znižovaniu spotreby energie

200211
archív vydavateľstva JAGA

1.Čo je cieľom preukazu energetickej náročnosti budov?
Preukaz a zvlášť jeho grafické spracovanie vo forme štítku má konečnému užívateľovi vytvoriť podklad, na základe ktorého si môže vytvoriť predstavu o budúcich prevádzkových nákladoch, napríklad za spotrebu energie a podobne. Je to dokument, ktorý hodnotí stavebné konštrukcie, technické zariadenie budovy(vykurovanie, ohrev teplej vody, osvetlenie, chladenie, vetranie a pomocnú energiu). 

2. Koho sa zákon a vyhláška o energetickej certifikácii týka, respektíve netýka?
Energetická certifikácia sa týka budov novopostavených a významne obnovených, predávaných a prenajímaných, ktorých účel využitia je v zhode s kategóriami, akými sú rodinné a bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl a školských zariadení, budovy nemocníc, hotelov a reštaurácií, športové haly a iné budovy určené na šport, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby a ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu (uvedené v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov). Energetická certifikácia sa nevzťahuje na pamiatkovo chránené a historické budovy, kostoly, dočasné stavby, energeticky nenáročné priemyselné a poľnohospodárske budovy, objekty využívané len krátku časť roka a objekty s úžitkovou plochou menej ako 50 m2

3. Odkedy platí zákon č. 555/2005 Z. z. a vyhláška č. 625/2006 Z. z. o energetickej certifikácii?
Zákon č. 555/2005 Z. z. bol schválený 8. novembra 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006 a vyhláška č. 625/2006 bola schválená 22. novembra 2006 s účinnosťou od 1. januára 2007. Povinnosť zabezpečovať energetickú certifikáciu je po 1. januári 2008, presnejšie: vzťahuje sa na novú budovu a významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008, ako aj na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.

4. V ktorých prípadoch je certifikácia povinná?
Energetická certifikácia je povinná pri predaji budovy, pri prenájme budovy a pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy – inak je dobrovoľná.

5. Týka sa povinnosť energetickej certifikácie aj bytov, respektíve jednotlivých nebytových priestorov?
Výpočet energetickej hospodárnosti budov a spracovanie energetického certifikátu sa týka budov ako celku. Povinnosť energetickej certifikácie bytov nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu v SR.

6. Aká je platnosť energetického certifikátu?
Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.

7. Kto vypracováva energetický certifikát?
Energetický certifikát spracováva a vystavuje odborne spôsobilá osoba, ktorá musí mať osvedčenie energetického audítora alebo to musí byť autorizovaný architekt či inžinier činný v tejto oblasti (odborne spôsobilé osoby sú ustanovené podľa miest spotreby energie, t. j. tepelná ochrana, vykurovanie a príprava teplej vody, pri iných budovách ako na bývanie aj vetranie a chladenie, osvetlenie), Spôsob vypracovania energetického certifikátu, jeho obsah a forma sú dané vyhláškou č. 625/2006 Z. z. Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.

8. Aké sú povinnosti vlastníka budovy s energetickým certifikátom?
Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti, pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi a pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi.

9. Aká je cena energetického certifikátu?
Cena energetického certifikátu budovy nie je stanovená pevne a vzhľadom na rozdielnosť riešenia budov a ich veľkosť nebude môcť byť jednotná. Cenu energetického certifikátu ovplyvnia strata času a cestovné náklady súvisiace s cestovaním odborne spôsobilých osôb k budove. Okrem uvedených vplyvov cenu najviac ovplyvňujú aj kvalita poskytnutej technickej dokumentácie budovy a jej technické vybavenie.


Energetický certifikát budovy – cesta k znižovaniu spotreby energie

200209
archív vydavateľstva JAGA

S energetickou certifikáciou súvisí aj niekoľko problémov. Mnohých investorov trápia náklady navyše – vzhľadom na ich výšku v porovnaní so stavebnými nákladmi je to však smiešna námietka, no odpadla by, keby štát podporil aspoň tie dobré domy (v kategórii A a v menšej miere aj domy v B-kategórii); investorom „dobrých“ domov by sa tak náklady mnohonásobne vrátili. Nezabúdajme, že hlavným cieľom certifikácie je motivovať k stavaniu energeticky hospodárnych domov, a kým to „neustráži“ trh, mal by pomôcť štát. Technickým problémom je nejednotnosť výpočtových postupov. Dom, ktorý bol naprojektovaný tak, že spĺňa požiadavky normy, môže skončiť v céčku alebo aj horšie. Preto by bolo dobré, keby už pri projekte bola spracovaná certifikácia: investor by už v štádiu prípravy stavby vedel, aká bude jej energetická náročnosť, a mohol by sa rozhodnúť, že dom postaví lepšie. Akýkoľvek výsledok certifikácie pri kolaudácii stavby už jej parametre nezmení (ak nie je taký katastrofálny, že sa majiteľ rozhodne novostavbu radšej zrekonštruovať).

Energetická certifikácia neprinesie ovocie hneď. Keď si však investori začnú uvedomovať, o koľko môže byť ich zle (aj keď možno lacno) postavený dom drahší (v každoročných prevádzkových nákladoch) a o koľko bude nižšia jeho hodnota pri prípadnom predaji či prenájme, začnú určite viac rozmýšľať aj o energetickej hospodárnosti. A práve to je cieľom štítkovania budov…

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.

Kategória: Nezaradené
Tagy: energetický certifikát
Zdieľať článok

Diskusia