Vášeň pre listnáče

Škála farieb a tvarov rastlín sa v záhrade plynulo strieda v priebehu roka, tu a tam cítiť prílev podnetov a inšpirácií zo záhrad Britských ostrovov, inde sa zase uplatnil postreh z južného Francúzska. To všetko však s citom pre správnu kombináciu rôznych druhov kvetov, pre výsledný efekt bez náznaku akéhokoľvek extrému. Aj vďaka trvalkám, ktoré využívajú zatiaľ voľný priestor, pôsobí záhrada prirodzene a pokojne, aj keď veľmi atraktívne.

Históriu tejto zelenej oázy poznamenalo obdobie socialistického plánovania, pôvodnú záhradu založil pred vyše polstoročím starý otec dnešnej majiteľky ako jabloňový sad. Neskôr, keď sa úradne rozhodovalo o výmere parciel, bol pozemok rozčlenený na dve časti. Časť priliehajúca k domu sa zaplnila rastlinami, ktoré vtedy prevládali na českom trhu a ktoré časom napadli rôzne choroby. Druhá časť zostala ležať ladom. Našťastie sa súčasnej majiteľke podarilo parcelu opäť sceliť a vytvoriť záhradu veľkú dva a pol tisíc štvorcových metrov, s dominantnou trávnatou plochou v strede. Zhruba pred siedmimi rokmi, skôr než sa manželia pustili do pomerne náročnej terénnej úpravy, smerujúcej k prepojeniu obidvoch záhrad, prizvali na spoluprácu skúsenú záhradnú architektku Ing. Vieru Vokálovú. Čoskoro odstránili niekoľko zostarnutých ovocných stromov, technika vymodelovala vo svahu terén na trávnaté ihrisko plánované pre športové hry dorastajúcich synov.

„Musím uznať, že som bola veľmi milo prekvapená, ako bola ich pôvodná záhrada účelne a vkusne usporiadaná a starostlivo udržiavaná. Okrem domu s garážou bol na pozemku aj menší nevykurovaný skleník s úložným priestorom na mechanizáciu, pri dome vydláždená terasa s kozubom a murovanou zástenou proti vetru, priamo prepojená s obývacou izbou. Ďalšie odpočívadlo určené na horúce letné dni vzniklo pod mohutným orechom v rohu pozemku, naopak v blízkosti východného dreveného plota, ktorý bránil prieniku vetrov, práve rekonštruovali bazén na kúpanie. Zaujalo ma, ako dobre využili pôvodné staršie stromy, ktoré doplnili novými výsadbami drevín a kvetín,“ vysvetlila pri našej návšteve Ing. Viera Vokálová.

Oriešok na rozlúsknutie

Ako teda znelo zadanie majiteľov pre odborný projekt premeny zlúčených parciel? Najdôležitejšie bolo vyriešiť prepojenie záhrad, zdôrazniť výhľady do okolitej krajiny, zachovať časť pôvodného ovocného sadu a existujúcich stromov, vyriešiť väčšiu trávnatú plochu na športovanie a zvíťaziť nad podmienkami nepriaznivými pre dreviny – ílovitou zeminou. Navyše toho majiteľka kládla veľký dôraz na odizolovanie záhrady od susedných objektov pomocou zelene. „Pre mňa nastala úžasná práca: manželia vedeli, čo chcú, navyše majiteľka záhrady stačila priebežne študovať odbornú literatúru a celá rodina pomáhala,“ s uspokojením opisovala priebeh prác Ing. Viera Vokálová. „Spoločne sme vo veľkoobchodnej škôlke vybrali prvé stromy. Majiteľka zásadne uprednostňovala listnáče pre ich veľkú premenlivosť počas roka, niekoľko ihličnatých stromov získala v Stivínovom záhradníctve v Černoliciach. A tak sa do záhrady presťahovali vyše štyri desiatky stromov a ešte viac kríkov a trvaliek,“ pokračovala vo svojom rozprávaní architektka.

Koncept rozmiestnenia listnáčov

Z pôvodného jabloňového sadu sa zachoval statný exemplár druhu Boskoop, niekoľko jabloní a hrušky. Preto aj časť záhrady za bazénom evokuje pôvodný ovocný sad: sú tu okrasné jablone, čerešne a sakury. Väčšina nových stromov po obvode záhrady bola rozmiestnená tak, aby v budúcnosti zakrývali susedné stavebné objekty, niektoré dreviny svojou hmotou zase prepoja záhradu vo výhľadoch s okolitými kopcami nad Berounkou. Najatraktívnejšie stromy sú použité ako solitéry, ktoré sú využité pri odpočívadlách, vo voľnom trávniku a v priehľadoch cez záhradu, kde sa uplatňuje ich kontrastný vzhľad. Sortiment drevín, čo do tvaru aj farebnosti, je veľmi široký. Sú tu zastúpené stromy s úzkymi korunami (bresty, duby, brezy, borovice, smreky, čerešne), pyramidálne (dub, buk, hrab), vrúbľované guľovité a previsnuté tvary (javor, čerešňa, katalpa, brest, sofora), s farebnou kôrou či pokrútenými vetvami (breza, vŕba, lieska). Iné sa zasa vyznačujú nádhernými kvetmi či vôňami (lipa, čremcha) a tiež letným alebo jesenným sfarbením (brest, jablone, agát, dub, buk, myrobalan, ginko a ďalšie). Majiteľka si veľmi obľúbila kríky, z jednotlivých rodov drevín má viacero druhov, napr. svíby, hamamely, kaliny, hortenzie, budleje a predovšetkým ruže, ktoré sú skombinované aj s trvalkami. „Aj napriek odbornej výsadbe drevín do priestranných jám s upravenou zeminou sa niekoľko stromov počas teplej a vlhkej zimy poškodilo, pravdepodobne v dôsledku ílu,“ pokračovala Ing. Viera Vokálová.

Pôsobivé trvalkové záhony

„Trvalky sa snažím preferovať v každej záhrade. Rozhodujúcim kritériom výberu je ich farba, ktorá ladí s ostatnými rastlinami, variabilita textúry ich listov. Napriek oveľa zložitejšej údržbe má ich použitie v kombinácii s drevinami niekoľko výhod. Rýchlejšie a efektnejšie farebné pôsobenie, prispôsobenie extrémnym pôdnym podmienkam, výplň plôch medzi drevinami v prvých rokoch. Odkvitnuté trvalky sú nádherné aj v zimných mesiacoch, v detaile ako nosiče námrazy alebo ako jarné podsadbové partie pod ešte neolistenými stromami. Mnoho trvaliek možno využiť aj ako bylinky na varenie čajov, v kuchyni a pod. V poslednom období uprednostňujem pôdopokryvné trvalky, drobné cibuľoviny a papraďovce, všetko však závisí od miestnych pôdno-klimatických podmienok, od veku záhrady, od expozície vzhľadom na svetové strany atď. V tejto záhrade som vycítila, že majiteľka už má istú predstavu o svojom kvetinovom kráľovstve, a tak sme sa viac-menej dohodli len na riešení hlavných plôch s tým, že ďalšie záhony vznikajú podľa nových potrieb už v réžii majiteľky, niektoré trvalky sa samy vysemeňujú a uchytia sa v priaznivých podmienkach jednotlivých partií záhrady. Najviac trvaliek sa použilo v okolí terasy, ciest, bazéna, na okraji kríkových skupín. Medzi obľúbené kvetiny majiteľky patria určite funkie, plamienky, šalvie, ostrôžky, kosatce a rebríčky, teda vcelku menej náročné, prevažne domáce rastliny. Ďalšie občas krotí rýľom – láskavec, rimbabu, slez, nechtíky, rebríček, ľan, alchemilku a náprstník,“ zdôraznila Ing. Vokálová.

Uplatnenie nezvyčajných druhov drevín

„Veľkosť vzniknutej dvojzáhrady umožnila vysadiť viac druhov rastlín. V staršej časti záhrady rastú zriedkavo sa vyskytujúci žltolistý agát (Robinia pseudoacacia ‚Frisia‘), dub červený (Quercus rubra), gledíčia s veľkými pokrútenými strukmi (Gleditsia), ďalej popínavé bielo kvitnúce liany hortenzie (Hydrangea) a pestrá aktinídia (Actinidia kolomikta). Medzi novými drevinami v druhej časti záhrady určite kraľuje ambrovník (Liquidambar), ktorý sa na jeseň sfarbuje dočervena, rovnako ako buk (Fagus sylvatica f. Purpurea). Výrazne žlté listy má na jeseň ginko dvojlaločné (Ginkgo),“ uzavrela architektka Viera Vokálová.

Pestré použitie drevín si želali majitelia záhrady. Vo svojom súkromnom arboréte trávia naozaj veľa času. Môžu vychutnať variabilitu farieb, tvarov a vôní rastlín. V záhrade napočudovanie len nepracujú, ale aj naozaj bývajú. Spojením dvoch častí záhrady, ktoré spolu historicky súviseli, sa opäť dosiahol jednotný celok, dom získal okolo seba väčší a voľnejší priestor.