Zelené bláznovstvo

Napriek obrovskej rôznorodosti pestovaných rastlín, množstvu príručiek, umeniu a skúsenostiam školených záhradných architektov sa na záhradnícky svet ako obrovský mrak valí nuda. Odborníci pripomínajú veľkých záhradníkov minulých storočí a zdôrazňujú ich vzdelanosť, scestovanosť, a v neposlednom rade aj ich excentrickosť. Práve tá totiž vytvára štýl.

Výstrední umelci – záhradníci

Vita Sackville-Westová, ktorá sa v 19. storočí postarala o znovuzrodenie tradičnej anglickej vidieckej záhrady, sa preslávila svojimi škandálmi. Nosila jazdecké nohavice, a navyše písala prekrásnu poéziu. E. A. Bowles, známy botanik, chytal slimáky ihlicou z klobúka, Russell Page si zase holil hlavu. Boli však aj takí excentrici, ktorí pobláznili iných. Fenoménu zvanému tulipománia prepadlo vďaka čudnému botanikovi Clusiovi v 17. storočí celé Holandsko. Za jedinú cibuľku istý kupec dokonca vymenil celý dom.

Nájdu sa takíto blázni aj medzi dnešnými záhradníkmi? A čo je vlastne na excentrikoch, ktorí zakladali záhrady v predchádzajúcich storočiach, také čudné? Možno práve to, čomu verili. To, čo spôsobovala moc rastlín, pre ktoré merali tisíce kilometrov a vydávali sa na pochybné výpravy s neistým koncom.

Tajomná moc rastlín

Staré knihy tvrdia, že pre renesančného človeka sú všetky rastliny od Boha a ako také majú slúžiť človeku. Delia sa na liečivé, užitočné a jedovaté, aj keď hranica medzi nimi je veľmi malá. Ich užitočnosť však pre človeka nemusí byť zjavná, a preto musia lekár či botanik zistiť, na čo sa ktorá rastlina pre človeka hodí. Jeden i druhý veria, že byliny sa mu prihovárajú rozličnými znameniami a odhaľujú mu svoju moc. Orechy s vínom sú vraj dobré na bolesti hlavy, rozlúpnutý plod totiž vyzerá ako ľudský mozog. Prilbica lieči očné choroby, jej semená v podobe malých tmavých guliek v bielych šupkách vraj pripomínajú ľudské oko. Práve záujem o mágiu, ako aj užitočnosť rastlín priviedli lekárov a lekárnikov k tomu, že začali zakladať záhrady známe pod názvom botanické. Prvé vznikali v blízkosti univerzít, najstaršia pochádza z roku 1543 a nachádza sa v Pise.

56970
Ivana Komanická

Lekárska záhrada v Chelsea

Botanická záhrada v Londýne, založená v roku 1673, patrí tiež medzi najstaršie, aj keď v Anglicku si drží prvenstvo Oxford. Londýnska botanická záhrada si však ako jediná zachovala pôvodný názov – Lekárska záhrada v Chelsea. Podobne ako mnohé iné, aj ju založili s jediným účelom, a to pomôcť lekárom a lekárnikom pri spoznávaní liečivých rastlín. Aj v tejto záhrade pôsobilo niekoľko extravagantných záhradníkov. William Forsyth, podľa ktorého je pomenovaný zlatovka (Forsythia). Robert Fortune, známy svojimi botanickými výpravami do Číny, ale ešte viac tým, že je považovaný za vynálezcu skleníka. Pri prevoze rastlín z ďalekej Ázie náhodou zistil, že rastliny prikryté sklom prežili cestu bez ujmy. Odvtedy sa v Európe chúlostivé druhy pestovali v sklenených teráriách a neskôr v skleníkoch.

Lekárska záhrada v Chelsea leží na brehu rieky Temže a pôvodne susedila s pozemkami a palácmi vtedajších prominentov. Člení sa na jednotlivé oddelenia s rastlinami ľudového liečiteľstva, z ktorých neskôr moderná veda získala látky pre výrobu liečív. Catharanthus roseus dnes pomáha pri liečbe rakoviny, výťažok z listov náprstníka zase pri srdcovej arytmii. Z Filipendula ulmaria sa v roku 1835 získala kyselina salicylová, ktorá je základnou zložkou aspirínu. V záhrade tiež nájdeme záhony s nezvyčajnými a exotickými druhmi, jedlými kvetmi, jedovatými rastlinami či starými kultivarmi zeleniny. Osobitná časť je vyhradená rastlinám využívaným v aromaterapii a parfumérii. Doďaleka na ňu upozorňuje vôňa ruží, kosatcov, levandule, rozmarínu či alojzie citrónovej. V neposlednom rade si v záhrade našli svoje miesto najpoužívanejšie bylinky a rastliny využívané na farbenie látok.

56977
Ivana Komanická

Magická záhrada

Táto bizarná zbierka spôsobuje, že si človek v tejto záhrade pripadá ako v krajine zázrakov. Rastliny z rozličných kútov sveta sa delia o priestor. Exotické kvety kričia, akoby túžili po rozhovore, bodliaky dosahujú nečakané rozmery. Močiarne rastliny človeka vťahujú do tajomných hlbín, úzke štrkové cestičky sa stávajú ešte užšími pod prehýbajúcou sa zeleňou.

Rastliny v londýnske Lekárskej záhrade majú skrátka magickú moc. Sú obťažkané príbehmi, kvôli ktorým sa oplatí vybrať na ďaleké výpravy. Ten, ktorý o nich vie, má právo pasovať sa za pravého záhradníckeho blázna. Tuším som v tej záhrade hneď na niekoľkých natrafila.