Deväť zásad nízkoenergetického domu

{R1}

Smernica o energetickej hospodárnosti budov je v EÚ platná od roku 2002. O niečo neskôr, v roku 2005, začala platiť aj u nás, takže podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov platného od 1. januára 2005 musia mať aj u nás energetický certifikát všetky budovy skolaudované, predávané alebo prenajímané po 1. januári 2008. Tlak na čo najnižšiu energetickú náročnosť domov teda vzrastá, a preto sa budeme čoraz častejšie stretávať s požiadavkami na výstavbu nízkoenergetických či pasívnych domov.

Včera a dnes

Hodnotenie energetickej náročnosti domov v minulosti vychádzalo predovšetkým zo spôsobu a účinnosti vykurovania, ako aj z tepelných strát. Z tohto hľadiska sa označoval ako nízkoenergetický dom taký,

ktorý ušetrí 60 – 70 % nákladov na vykurovanie oproti bežnému štandardu. V súčasnosti sa berie vždy do úvahy dom ako celok, teda s celkovou spotrebou energie potrebnou na bežnú prevádzku.

Za nízkoenergetický dom sa považuje taký, ktorý potrebuje dodávať teplo na vykurovanie v množstve maximálne 50 kWh/m² úžitkovej plochy za rok a v pasívnom dome neprekročí hranicu 15 kWh/m² za rok, čo je však iba jedna z viacerých náročných požiadaviek. Preto je dôležité myslieť komplexne „nízkoenergeticky“ alebo aj „pasívne“ už pri príprave stavby. Ani na Slovensku už nie sú nízkoenergetické a pasívne domy úplnou novinkou. Ich výstavba však prinášala podstatne vyššie obstarávacie náklady oproti štandardným nákladom na výstavbu bežných rodinných domov. A tak pre investorov, ktorí premýšľajú o tom, ako čo najviac ušetriť nielen pri prevádzke, ale aj pri realizácii, neboli až také zaujímavé, pretože návratnosť vynaložených prostriedkov sa odhadovala na dvadsať a niekedy až na päťdesiat rokov. Dnes sme sa, dúfam, už posunuli o krok bližšie k reálnej výstavbe nízkoenergetických a pasívnych domov, pretože už máme prvé lastovičky v podobe hotových alebo rozostavaných domov, a konkurencia dodávateľov stavebných materiálov urobila svoje aj v tomto segmente.

Dôsledky globálnej zmeny klímy, drancovanie prírodných zdrojov a neustály rast ich cien vyvolávajú tlak na zmenu správania ľudí a väčšiu ohľaduplnosť k prírode. Energetická efektívnosť v stavebníctve sa preto čoraz častejšie spomína aj v súvislosti s individuálnou výstavbou. Nízkoenergetický a pasívny dom by sa mali v blízkej budúcnosti stať samozrejmosťou, ktorá prinesie komfortné bývanie bez štandardného vykurovania a závislosti na dodávke energie od externých dodávateľov. Užívateľ v ňom nebude pociťovať tepelný diskomfort a bude ochránený od škodlivej vnútornej klímy a vysokých účtov za prevádzku.
isifa.com

Ako k tomu všetkému pristupovať?

Zásada č. 1: Komplexný prístup s logikou

Pamätajte si, že teplo, ktoré z domu unikne, treba do domu znova doplniť a nízkoenergetické a pasívne domy fungujú na opačnom princípe – ak z domu nič neunikne, netreba tam nič dopĺňať alebo len minimálne. Ak teda z domu unikne iba zanedbateľná časť tepla a všetko ostatné sa zužitkuje v jeho prospech, bude treba iba túto zanedbateľnú časť energie do domu doplniť a to sa dá zabezpečiť aj alternatívnymi zdrojmi. Ak sa preto chcete dopracovať k domu, ktorý na prevádzku nepotrebuje veľký prísun energie z vonkajších spoločných zdrojov, a chcete ho hrdo nazývať nízkoenergetický či nebodaj pasívny, treba sa nad celým domom zamyslieť komplexne. Iba zateplenie alebo slnečné kolektory na streche zo žiadneho domu nízkoenergetický nespravia. Výrazne síce znížia spotrebu energie na vykurovanie, no nízkoenergetický štandard sa tým nedosiahne. Do úvahy treba vziať rozličné faktory – od správneho výberu pozemku a orientácie domu vzhľadom na svetové strany po dobrý projekt, vhodné stavebné materiály, konštrukcie či technológie s tepelnotechnickými parametrami pre nízkoenergetickú výstavbu a v neposlednom rade aj kvalitnú realizáciu. K tomu všetkému treba ešte pridať koordinovaný prístup všetkých zainteresovaných. 

Energetický certifikát. Ním sa hodnotí objekt z hľadiska spotreby všetkých druhov energie. Sedem energetických tried, od A (veľmi úsporný) po G (mimoriadne nehospodárny) ako sme zvyknutí aj pri domácich spotrebičoch, znázorňuje jednoduchou formou energetickú náročnosť domu. Klasifikačná trieda A zodpovedá pasívnym domom a trieda B nízkoenergetickým.

Všetko treba vopred detailne naplánovať, pretože ak začnete počas realizácie niečo pridávať a meniť, zbytočne sa stavba predraží a skomplikuje, čo vo výsledku predlžuje čas návratnosti investície a môže znížiť efekt, ktorý sa snažíte dosiahnuť. Už koncepcia domu v podstate určuje jeho výslednú kvalitu. Bez dobrej koncepcie sa môže dom premeniť na zbierku energeticky efektívnych a inovatívnych prvkov, ale bez súvislostí a logickej previazanosti, a môže sa stať, že jednotlivé prvky budú svojimi vlastnosťami dokonca nekompatibilné.

Zásada č. 2: Rešpektujte lokálne klimatické podmienky a orientáciu

Inak treba pristupovať k výstavbe energeticky úsporného domu v severných lokalitách s menším počtom slnečných dní a nižšími vonkajšími teplotami a inak v južnej časti krajiny, kde možno počítať s výraznými pasívnymi slnečnými ziskami.

Okrem správneho posúdenia klimatických podmienok nezabúdajte ani na samotné osadenie domu na konkrétnom pozemku. Správnou orientáciou na svetové strany sa dá výrazne ovplyvniť energetická bilancia domu. Obytné priestory je vhodné orientovať na juh, juhovýchod a juhozápad, aby sa v nich využilo čo najviac tepla zo slnečných lúčov, či už priamym svetlom cez transparentné konštrukcie, alebo akumuláciou v konštrukciách. Obslužné priestory je vhodné zasa orientovať na sever a vytvoriť tak prirodzenú bariéru proti chladu v obytnej časti. Dôležité je tiež pri energetických výpočtoch vziať do úvahy aj vplyv okolitej zástavby a vysokej zelene.

Tepelné čerpadlo je zariadenie, ktoré umožňuje odoberať energiu z okolitého prostredia, prevádzať ju na vyššiu tepelnú hladinu a odovzdávať ju zariadeniam – vykurovacím telesám, výmenníkom a podobne – s cieľom vykurovania a ohrevu teplej vody. Využíva tie isté fyzikálne zákony ako chladnička alebo klimatizačná jednotka s tým, že dokáže nielen vyrábať teplo, ale aj chladiť.
Tepelné čerpadlá tým, že využívajú nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia (vzduch, voda, zem a pod.) a premieňajú ho na využiteľné teplo, predstavujú klasický protiprúdový výmenník. V priemere je u nás za rok okolo 100 daždivých a zamračených dní, počas ktorých nemožno využívať ekologické služby slnečných kolektorov, tepelné čerpadlá však pracujú aj v takýchto podmienkach a dokážu zabezpečovať potrebné teplo kedykoľvek. Zaručujú o 15 % viac ušetrenej energie ako ostatné dostupné nevyčerpateľné zdroje energie a vykurovací systém s ich použitím zaručuje až 50–percentnú využiteľnosť získanej energie.

Klimatické podmienky v našich zemepisných šírkach sú vhodné pre nízkoenergetickú a pasívnu výstavbu. Zimy nie sú až také tuhé ako v severných častiach Európy, takže vykurovanie nemusí byť také intenzívne, a letá nie sú zasa prihorúce ako v južnejších oblastiach Európy, takže v dobre izolovaných domoch nie je potrebné ani aktívne chladenie. Čiže prevádzka domu nepotrebuje veľké zdroje energie.
Starex

Zásada č. 3: Faktor tvaru je dôležitý, zbytočne ho nekomplikujte

Všimnite si, že nízkoenergetické a pasívne domy sú tvarovo veľmi jednoduché, bez zbytočných výklenkov a zalomení, balkónov, arkierov, vikierov a ník. Tvar domu predstavuje dôležitý činiteľ v posudzovaní energetickej náročnosti domu. Jednoducho povedané, čím je tvar domu zložitejší, tým je ochladzovaná plocha v pomere k obstavanému priestoru väčšia a tým je aj vyššia spotreba energie na vykurovanie. Je tu aj väčšie riziko vzniku tepelných mostov v stykoch konštrukcií a zvyšujú sa obstarávacie náklady. Nepodceňujte teda faktor tvaru, definovaný pomerom obstavaného priestoru k plochám obvodových ochladzovaných konštrukcií. Ak chcete dostať potrebu energie na vykurovanie v dome pod hranicu
50 kWh/m², je dôležité dostať sa s faktorom tvaru pod hodnotu 0,7, pretože napriek nízkym hodnotám U, to znamená prechodu tepla všetkými použitými stavebnými materiálmi a konštrukciami môže byť energetická náročnosť domu vyššia práve z dôvodu veľkých ochladzovaných plôch obvodových konštrukcií. Faktor tvaru stráca vplyv na energetickú bilanciu domu iba pri masívne zaizolovaných konštrukciách, keď je podiel tepelných strát prechodom obvodovými konštrukciami minimálny.

Zásada č. 4: Bez teplého kabáta to nepôjde – zvýšená tepelná ochrana stavebných konštrukcií znižuje potrebu tepla

Vhodná tepelná izolácia na vonkajšej strane hydroizolácie suterénu okrem svojej primárnej funkcie tepelnej ochrany spodnej stavby vytvára aj ochranu hydroizolácie proti mechanickému poškodeniu. Na zateplenie suterénu treba použiť nenasiakavú tepelnú izoláciu odolnú proti mrazu.
Isover

Obvodový plášť domu, čiže steny, strecha, okná, dvere aj podlahy, by mali mať vynikajúce tepelnotechnické vlastnosti, ktoré zabezpečia zanedbateľné tepelné straty. Nezateplenou fasádou môže z domu unikať až 35?% tepla a kvalitným zateplením domu sa dá znížiť spotreba energie na jeho vykurovanie asi o 50 %.

Ponuka stavebných systémov určených na výstavbu energeticky nenáročných domov je rozmanitá, napríklad murovaná stavba s kontaktným zateplením, masívna nosná konštrukcia v kombinácii s ľahkými obvodovými prvkami alebo samotné ľahké stavebné systémy obsahujúce hrubú tepelnú izoláciu.

Najpoužívanejším kabátom obvodových stien je u nás kontaktné zateplenie, dôležité je pritom vyberať výhradne z certifikovaných systémov. Ak v snahe ušetriť skombinujete rôzne komponenty od viacerých výrobcov, výsledkom môžu byť už po prvej zime praskliny, navlhnutá odpadávajúca omietka a iné závažné nedostatky.

Najexponovanejším prvkom obvodového plášťa je strecha, ktorá musí odolávať priamym klimatickým vplyvom a okrem toho musí dosiahnuť požadované tepelnotechnické parametre. Pri dimenzovaní hrúbky izolácie v strešnej konštrukcii sa odporúča pamätať na to, že čím menší je sklon strešnej roviny, tým hrubšia by mala byť tepelná izolácia, napríklad pri pultovej streche so sklonom 10° by nemala byť izolácia tenšia ako 30?cm a pri pasívnych domoch by mala mať hrúbku minimálne 40 cm.

Ak chcete dosiahnuť parametre pasívneho domu, je nutné v ňom zabezpečiť aj vzduchotesný obal – tesnosť obvodového plášťa znižuje tepelné straty a vytvára podmienky na využívanie systému teplovzdušného vykurovania s núteným vetraním a rekuperáciou. Tesnosť by mala odolať podmienkam, ktoré vznikajú aj pri silnej víchrici, čo sa meria tzv. blower-door testom. Ani za extrémnych podmienok by výmena vzduchu netesnosťami domu nemala prekročiť šesť desatín objemu domu za hodinu.

Pokračovanie v druhej časti