Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

28. 03. 2006
Zdieľať

Návrh plochej strechy je citlivou záležitosťou. Často je oveľa zložitejšie naprojektovať optimálnu skladbu plochej strechy v porovnaní s konštrukciou šikmých a strmých striech. Okrem vytvorenia požadovaného stavu v interiéri treba zvoliť konštrukčné prvky tak, aby umožňovali aj bezpečnú a bezproblémovú prevádzku na streche v prípade jej ďalšieho intenzívneho využívania. Ploché strechy sa v zásade rozdeľujú na niekoľko druhov.

V súčasnosti sa najčastejšie používa jednoplášťová plochá strecha. Oddeľuje exteriér od interiéru len jedným plášťom v zložení: povlaková krytina, prípadne je zaťažená štrkom, expanzná vrstva, tepelnoizolačná vrstva, parozábrana, dilatačná vrstva, vyrovnávajúca a spádová vrstva a nosná strešná konštrukcia. Existujú jej rôzne variácie, napríklad v podobe plochých striech s opačným poradím vrstiev – „obrátené“ strechy, kde sa hydroizolácia kladie až pod tepelnú izoláciu, alebo DUO strechy s dvojitou vrstvou tepelnej izolácie s hydroizoláciou kladenou medzi tepelnú izoláciu. Aj rekonštruovaná plochá strecha má svoje označenie – PLUS, čo znamená revitalizáciu pôvodného plášťa pridaním novej vrstvy tepelnej izolácie a hydroizolácie.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49112

Druhou skupinou sú dvojplášťové strechy. Aj keď je to veľmi účinný variant s ohľadom na hydroizolačné a tepelnoizolačné vlastnosti, finančná náročnosť odrádza investorov od realizácie tohto strešného plášťa. V podstate je to systém dvoch nosných strešných konštrukcií oddelených prevetrávanou medzerou, slúžiacou na odvetranie nežiaduceho kondenzátu vznikajúceho pri vyrovnávaní atmosférických tlakov. Výhodou takej strechy je, že stavebník môže využiť širokú škálu tepelnej izolácie, teda aj nasiakavé materiály (napríklad izoláciu z minerálnych alebo sklených vláken). V klasickej dvojplášťovej plochej streche sú jednotlivé vrstvy zoradené takto: povlaková krytina, expanzná vrstva, nosná konštrukcia horného plášťa, prevetrávaná vzduchová vrstva, tepelnoizolačná vrstva, parozábrana, nosná konštrukcia dolného plášťa, pohľadová vrstva. Špecifickými prípadmi plochých striech sú strechy z vodonepriepustného betónu, ktoré sa využívajú najmä pri priemyselných stavbách.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49119

Plochá strecha ponúka široké možnosti na využitie. To, čo v minulosti nebolo až také bežné, v poslednom období sa stáva trendom a ploché strechy sa využívajú čoraz častejšie. Nielen na parkovanie v obchodných centrách, ale stávajú sa súčasťou oddychových a relaxačných zón administratívnych budov i rodinných či bytových domov. Ponúkajú totiž netradičný priestor, akýsi interiér v exteriéri, ozvláštňujúci architektúru a umožňujúci efektívnejšie a efektnejšie využitie stavby. Ďalším špecifickým prípadom sú vegetačné ploché strechy – tzv. zelené strechy. Ako väčšina technológií a riešení, aj tie k nám prišli zo zahraničia, a napriek tomu, že nejde o revolučný systém, táto technológia je u nás ešte v plienkach. A pritom nejde ani tak o zvládnutie samotného technického riešenia, ktoré dokážu realizovať už aj naši odborníci. Jedným z dôvodov je určite finančná náročnosť a ďalším môže byť aj stále chýbajúce environmentálne cítenie slovenských stavebníkov.

Pomenovali sme základné riešenia konštrukcií plochých striech. Pozrime sa na ne bližšie a rozoberme jednotlivé vrstvy, bez ktorých by nemohli fungovať.

Hydroizolačná vrstva – povlaková krytina


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49114

Už v úvode sme spomínali úhlavného nepriateľa plochých striech – vodu. Preto jedným zo základných prvkov strešnej konštrukcie je hydroizolácia. Na rozdiel od striech so sklonom väčším ako 10 stupňov musí pri plochých strechách dokonale chrániť strešný plášť, teda musí byť vodonepriepustná. Na ploché strechy sa používa najmä hydroizolácia v podobe asfaltov a polymérov z termoplastických a elastických zlúčenín, ale aj vodonepriepustný betón alebo tekuté povlakové minerálne krytiny armované vláknami. Píše sa však rok 2005 a spolu so zdokonaľujúcimi sa technológiami sa zvyšujú nároky aj na hydroizoláciu.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

49111

Ešte pred niekoľkými rokmi hydroizolácia jednoducho izolovala strechu len z exteriéru. No keďže jednotlivé vrstvy strešného plášťa, najmä tepelnú izoláciu, ohrozuje vlhkosť v podobe vodných pár, hydroizolácia musí pôsobiť aj z opačnej strany. Smerom do exteriéru musí disponovať väčšou difúznou schopnosťou, aby sa mohla vysušiť zabudovaná vlhkosť, čo chráni strešný plášť najmä po rekonštrukciách. Hoci sa v niektorých skladbách plochých striech nepoužila parozábrana so silikátovou tepelnou izoláciou, odborníci jednoznačne odporúčajú parozábranu použiť. Zabráni sa vzniku kondenzátu a zníženiu funkčnosti strechy z dôvodu „nefungujúcej“ tepelnej izolácie, korodujúcim konštrukčným materiálom a pod. Slovenský trh sa však prispôsobil a v súčasnosti sú dostupné kvalitné hydroizolačné pásy a parozábrany zabezpečujúce obe funkcie. Prím hrajú asfaltové modifikované pásy, termoplastické fólie z mäkčeného PVC pod označením mPVC, polyolefíny, vinylacetylény a takisto aj fólie na báze EPDM – gumenej pryže.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49115

Odborníci vidia budúcnosť povlakových hydroizolácií plochých striech najmä v termoplastoch, ktoré odolávajú náročným podmienkam a sú vhodné aj na novostavby, aj pri nevyhnutných rekonštrukciách plochých striech panelových domov, ktorých hydroizolácie sú čoraz častejšie zdrojom znehodnocovania týchto stavieb. Výber hydroizolácie je vhodné konzultovať s odborníkmi, rovnako ako samotnú technológiu kladenia na strechu. Plochá strecha si totiž vyžaduje profesionálne vyhotovenie aj najmenších detailov. Ich zanedbanie sa určite nevypláca.

Ochranná vrstva

V minulosti sa ochranná vrstva často podceňovala. S týmto javom sa veľmi často stretávame aj v súčasnosti. Štrkový násyp, vrstva zeminy alebo platňové prefabrikáty však veľmi dobre chránia krytinu, prípadne ďalšie vrstvy strešného plášťa proti nepriaznivým vplyvom. Používa sa pri klasickej jednoplášťovej streche, ale aj pri tzv. „prevrátených“ strechách.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49113

V našich klimatických podmienkach je najdôležitejší štrkový násyp. Treba si však uvedomiť, že táto ochranná vrstva s hrúbkou 50 cm zvyšuje záťaž nosnej konštrukcie, s čím musí statik v projekte rátať. Preto konštrukciu plochej strechy treba dimenzovať tak, aby aj dodatočné rozhodnutie o opodstatnenosti ochrannej vrstvy nespôsobilo viac škody ako osohu. Nepriaznivým dôsledkom zaťažovacej vrstvy je ukladanie náletového materiálu – semien burín a stromov – v štrbinách medzi frakciami štrku a po čase zakorenenie týchto semien. Preto je táto strecha náročná na údržbu.

Tepelnoizolačná vrstva

Nespomenuli sme ešte jeden závažný fakt, ktorý najužšie súvisí práve s tepelnoizolačnou vrstvou a konštrukciou striech všeobecne. A to sú úniky tepla cez strešnú konštrukciu, ktoré nie sú zanedbateľné. Pri bytových a spoločenských budovách je to 20 percent a pri rodinných domoch až 25 percent tepla. Opodstatnenie adekvátnej tepelnej izolácie je teda jednoznačné a týka sa aj plochých striech. Základnou úlohou tepelnoizolačnej vrstvy je spomalenie odovzdávania tepla v čase. Tým sa dosiahne trvalé udržanie teploty vo vykurovanej miestnosti a naopak, zmenšuje sa postup tepla do chladného exteriéru. Tepelnoizolačná vrstva musí zabraňovať aj tvorbe kondenzácie a tepelných mostov. Prioritne však znižuje straty energií pri vykurovaní.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49105

Ako sme už spomenuli, poradie jednotlivých vrstiev plášťa plochej strechy sa líši podľa zvolenej technológie. V „základnom tvare“ jednoplášťovej strechy sa nachádza pod ochrannou, hydroizolačnou a expanznou vrstvou, ale v prípade striech s opačným poradím vrstiev ju chráni len ochranná a separačná vrstva. Už pri projektovaní strechy by odborníci mali stavebníkovi vedieť odporučiť vhodnú tepelnú izoláciu. Podľa projektu a typu strešného plášťa potom bude môcť plochú strechu izolovať vlnou z minerálnych alebo sklených vláken, expandovaným a extrudovaným polystyrénom, prípadne ľahkým pórobetónom.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49106

U nás sa uplatňujú tradiční výrobcovia , preto sa na ploché strechy používajú prevažne dosky z minerálnych a sklených vláken, v menšom množstve extrudovaný a expandovaný polystyrén. Druh a hrúbka izolácie závisia od konkrétnych požiadaviek užívateľa a od konkrétnej realizácie. Dôležitými ukazovateľmi sú okrem tepelnoizolačných vlastností aj pórovitosť materiálov, nasiakavosť, schopnosť akumulácie tepla a pod. Problémy a zníženie funkčnosti tepelnej izolácie môžu spôsobovať najmä vodné pary prenikajúce do strešného plášťa, . Preto pri výbere tepelnoizolačného materiálu treba prihliadať nielen na jeho vlastnosti v čase výroby, ale najmä na jeho schopnosť zabezpečiť tepelnú ochranu pri rozličných vplyvoch a počas mnohých rokov využívania.

Ďalšie dôležité detaily


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49109

Aj keď by realizácia plochej strechy mala byť doménou odborných firiem, ktoré vám budú vedieť garantovať jej spoľahlivosť, radi by sme sa ešte zmienili o niektorých detailoch, ktoré sú takisto dôležité. Práve odborníci by mali v rámci svojich systémov aplikovať aj kvalitné strešné kotviace prvky, zabezpečujúce stabilitu jednotlivých vrstiev plášťa, ako i konštrukčných detailov. Prítlačné tanierové podložky a skrutky kotvia tepelnú izoláciu k nosnej strešnej konštrukcii alebo hydroizoláciu k tepelnej izolácii, prípadne až k nosnej strešnej konštrukcii. Ich opodstatnenosť sa ukáže najmä počas nárazového vetra, ktorý by mohol poškodiť plochú strechu.

Nemalo by sa zabúdať ani na dôležité zložky jednotlivých typov striech, ako sú parozábrana, zabraňujúca prechodu nežiaducich vodných pár z interiérovej strany do strešného plášťa, separačná vrstva v prípade striech s opačným poradím vrstiev, oddeľujúca ochrannú vrstvu od tepelnej izolácie, alebo dilatácie – teda škáry umožňujúce potrebný pohyb konštrukcie budovy a jednotlivých vrstiev strešného plášťa pri meniacich sa poveternostných podmienkach.

Nie mýty, ale kvalitné technológie

Ploché strechy sú možno ešte pre niektorých stavebníkov stále zdrojom mýtov o problémovosti podobných riešení. Podobne ako v minulosti, aj dnes ešte stále vidia v plochých strechách ťažkosti s odvodnením a obavy z poškodenia.


Dnešné menu: strecha „na plocho“ (2. časť)

49116

Súčasná produkcia zahraničných, ale i slovenských firiem však jednoznačne dokazuje životaschopnosť jednotlivých materiálov, a teda aj životaschopnosť a opodstatnenie plochých striech. Na trhu sú kvalitné hydroizolačné materiály, tepelné izolácie, konštrukčné prvky i doplnky. Teda sa predpokladá, že ploché strechy sa budú čoraz častejšie využívať nielen ako piata fasáda, ale aj ako úžitková plocha. Mnohých investorov možno odrádzali problémy s vyriešením odvodnenia vrstvy medzi pochôdznou vrstvou a hydroizoláciou. Aj tieto detaily už riešia dnešné technológie, ak sa obrátite na odborníkov.

Problém vegetačných striech je skôr vo finančnej náročnosti a tu je skutočne namieste tvrdenie, že ak štát nebude dotovať podobné projekty tak ako v zahraničí, stále budeme v tejto oblasti zaostávať. Pritom najmä väčšie mestá a aglomerácie by určite privítali „pomocný kyslíkový agregát“ v podobe „zelenej“ strechy.

Plochých striech sa teda netreba báť. Dokazujú to stále sa množiace stavby využívajúce takýto architektonický prvok. Tým stavebníkom naše dnešné „menu“ zachutilo už asi skôr.

* V texte sa použili informácie z publikácie Jozef Oláh a kol.: KONŠTRUKCIE PLOCHÝCH STRIECH (vydavateľstvo JAGA, 1997, Bratislava)

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Strecha, podkrovie
Tagy: plochá strecha
Zdieľať článok

Diskusia