Interiérové dvere (2. časť)
Dvere slúžia ako komunikačný uzol. Podľa architektonického zámeru môže pôsobiť ako akcentovaný bod alebo naopak, môže byť výrazovo úplne potlačený. Z výtvarného hľadiska nemôžeme dverné krídlo posudzovať bez vzťahu k zárubni a stene, ktorá ho bezprostredne obklopuje. V druhom rade vnímame kontakt s podlahou a okolitým mobiliárom. Výber vhodného materiálu určujú nielen tieto podmienky, ale aj čitateľný architektonický princíp v priestore s podmienkou, či ide o novostavbu, alebo rekonštrukciu v historicky hodnotnom prostredí.
Výtvarné pôsobenie v interiéri
Pri novostavbe je riešenie asi jednoznačnejšie, pretože autor architektúry zvyčajne určí dizajn dverí do svojho diela s prihliadnutím na ostatný stavebný interiér. Úplne komplexné dizajnové previazanie stavby, stavebného interiéru a mobiliáru sa vyskytuje len zriedkavo.Iná situácia nastáva, keď rekonštruujeme priestory, ktoré majú takú významnú architektonickú hodnotu, že zdôraznené nové zásahy by ju mohli narušiť. Už v úvode spomenutý príklad takéhoto bytu (architektonicky a historicky hodnotné priestory s pôvodnými dvojkrídlovými kazetovými dverami, osadenými v profilovaných drevených zárubniach, ktoré majú ešte aj dverné otvory komponované vzhľadom na osovosť priestoru, radenie za sebou a podobne) neznesie štandardné riešenia a dispozičné zmeny (nové dverné otvory, rušenie starých) už musíme podriadiť tomuto faktu. Výsledkom riešenia nového otvoru môže byť citlivo zladené „neviditeľné“ dverné krídlo s farebnosťou steny, zalícované so zárubňou aj stenou alebo naopak materiálovo kontrastne odlišné dverné krídlo (napríklad celosklenené bez viditeľného kovania).
Ak sa pohybujeme v prostredí s historickým čarom, ale bez čitateľných hodnôt kánonu, stačí aj repasácia pôvodných dverí, nové otvory môžeme doplniť kópiami, prípadne v slohovom náznaku.
Stavebný interiér hromadnej bytovej výstavby si po druhej svetovej vojne zachoval určitý zlomok predchádzajúcej „stavebnej kultúry“, ktorý sa ešte postupne zmenšoval až do obdobia sedemdesiatych rokov, keď úplne vymizol. Väčšina dnešných rekonštrukcií sa týka najmä tohto stavebného fondu s prevahou výrazovo jednoduchých dverných krídel v oceľových zárubniach. Aj oceľová zárubňa môže mať svoju kvalitu, ak je správne remeselne osadená, na vhodnom mieste a má kultivovanú povrchovú úpravu. To isté platí aj o dvernom krídle. V mnohých prípadoch stačí finančne nenáročná repasácia a nový náter. V podmienkach menej hodnotného stavebného interiéru možno uplatniť aj princíp zladenia dverí s budúcim nábytkom. Treba si len uvedomiť, že dvere majú dlhšiu životnosť ako nábytok podliehajúci módnym trendom.
Žiaľ, v období dopytu po pseudoštýlových imitáciách sa civilné riešenia dverných krídel a zárubní ťažko uplatňujú. Prím hrajú neopodstatnené rustikálne profilované dverné krídla (často s farebnou vitrážou) so zbytočne preceňovanou oblôžkovou zárubňou.
Materiály a povrchy
Materiálová báza určuje nielen výtvarné – vzhľadové pôsobenie, ale aj funkčné vlastnosti, ako sú rozmerová stálosť (aj rovinnosť) alebo akustická ochrana. Okrem toho treba z hľadiska častej frekvencie používania venovať pozornosť aj povrchovej úprave a dvernému kovaniu a ich odolnosti proti oderu.
V interiéri prevažujú dverné krídla z aglomerovaného dreva (drevotriesky, MDF, HDF) vo forme plných alebo čiastočne zasklených hladkých dverí s voštinovou konštrukciou s dobrou rovinnosťou. V menšej miere sa používajú dvere z masívneho a preglejovaného dreva (škárovky, preglejky) s rámovou konštrukciou s drevenou alebo so sklenou výplňou. Ich povrch je upravený bezfarebným lakom, farebným náterom alebo dyhovaním. Pri dverných krídlach z masívneho dreva je veľmi dôležité dodržať všetky zásady správneho navrhovania, lebo zle riešená konštrukcia sa zakrátko prejaví deformáciami alebo prasklinami.
Z výtvarného hľadiska sa sklo – či už ako výplň, alebo bezrámová konštrukcia – môže uplatniť ako číre, transparentné alebo farebné, prípadne povrchovo upravené grafikou (vytvorenou leptaním povrchu, farebnou potlačou alebo nalepenou fóliou). Celosklenené bezrámové dvere sa vyhotovujú len z bezpečnostného kaleného skla.
Celokovové dvere (okrem bezpečnostných) sa v interiéri vyskytujú zriedkavo. Ak chceme dosiahnuť kovový vzhľad povrchu, stačí opláštiť štandardné voštinové dvere tenkou doskou, na ktorej je kovová fólia (napríklad HOMAPAL). Farbená oceľ, nehrdzavejúca oceľ alebo hliník (s rozličnými povrchovými úpravami) sa používajú najmä na rámy zasklených krídel.
Plastové dvere sa zatiaľ väčšinou spájajú s fasádou budovy a v interiéri sa objavujú len zriedkavo.
Rámová alebo oblôžková zárubňa môže byť kovová oceľová (upravená farebným náterom) alebo hliníková (s farebným náterom, eloxovaným povrchom s kovovým vzhľadom), z dreveného masívu (s transparentným lakom, farebným náterom), z aglomerovaného dreva (dyhovaná, s farebným náterom), prípadne z plastu (v pôvodnej farebnosti, oblepená dekoračnými fóliami). Skryté kovania posuvných dverí sú uložené v posuvnom prvku z ohýbaného oceľového plechu alebo z hliníkového profilu. Viditeľné typové posuvné prvky sa vyrábajú najmä z nehrdzavejúcej ocele.