Máte to naozaj v suchu?: Alebo ako vetrať a nevykurovať dvor

Pátranie po príčinách a dôsledkoch

Notoricky známou príčinou vlhkých kútov a plesnivých prekladov nad oknami bola ešte nedávno nedostatočná tepelná izolácia: zle zaizolované betónové preklady, tenké obvodové múry, nedostatočne izolujúce okná, tepelné mosty… jednoducho studené povrchy obvodových konštrukcií, na ktorých sa vodná para zo vzduchu zrážala, ako keď sa orosí pohár dobre načapovaného piva. V nových domoch sú však steny i okná dobre zaizolované a teplota ich vnútorných povrchov neklesá pod kritickú hodnotu. Kde je teda dôvod vyzrážaných kvapôčok na moderných oknách s K=1,1? Príčina je vo vysokej vlhkosti vzduchu vnútri domu.

V minulosti sa domy stavali z rôznych materiálov a rôznymi technológiami, jedno však mali spoločné: stavby disponovali množstvom otvorov.

Najlepšie „prevetrávali“ netesnosti okien a dverí, ktoré zabezpečili podstatnú časť potrebnej výmeny vzduchu. Účinné vetranie však dokázali zabezpečiť aj drevené konštrukcie stien, strecha alebo podkrovie s nedokonalými obkladmi a izoláciami. Vďaka tomu domy v minulosti spoľahlivo spĺňali podmienky minimálnej hygienickej výmeny vzduchu a ich obyvatelia nemali dôvod sa otázkou vetrania zaoberať. Zároveň však takéto prevetrávanie spôsobovalo veľké tepelné straty.

Rastúce ceny za vykurovanie boli dôvodom na zamyslenie, ako takýmto stratám zabrániť. S každým percentom zvýšenia ceny plynu klesala lehota návratnosti predtým pridrahých a nerentabilných opatrení, a tak mohlo nastať obdobie zatepľovania. To, čo bolo ešte pred desiatimi rokmi pridrahé, sa dnes už oplatí, a tak sa domy hromadne babušia do vrstiev tepelnej izolácie a parozábran, neodmysliteľnou súčasťou kráčania s dobou sú kvalitné, dokonale izolujúce okná. Zateplenie zároveň znamená aj utesnenie všetkých možných aj nemožných škár a otvorov, ktorými v minulosti ľahkovážne unikalo teraz už vzácne teplo a ktorými zároveň domy vtedy tak „zdravo dýchali“.

Dôsledky takýchto zatepľovacích opatrení sa dajú väčšinou pozorovať už po krátkom čase. Vlhkosť, ktorá v dome vzniká činnosťou jeho obyvateľov a nemá možnosť vyvetrať sa cez škáry a netesnosti do vonkajšieho prostredia, nasycuje vzduch a zvlažuje najchladnejšie povrchy, čím sa vytvárajú priaznivé podmienky na rast plesní. Plesne pritom nie sú iba estetickým problémom. Ich spóry (dokážu sa rozšíriť na veľkom území) vznášajúce sa vo vzduchu môžu najmä u detí vyvolávať alergie s astmatickými následkami.

Zdroje vlhkosti v dome
jeden človek v pokoji	40 g/h
jeden človek pri bežnej domácej práci	90 g/h
kvet v kvetináči	10 g/h
varenie a upratovanie namokro	1 000 g/h
práčka	300 g/cyklus
sprcha	2 600 g/h
voľná vodná plocha (napr. akvárium)	200 g/h (m2.h)

Štvorčlenná rodina vyprodukuje priemerne až 14 litrov vzdušnej vlhkosti za deň.
{R1}

Možnosti vetrania

Vlhkosti, ktorú v dome vyprodukujeme my sami (či už pri praní, varení, umývaní, ale aj dýchaním), naozaj nie je málo, a ak nám nemá spôsobiť problémy, treba sa jej pravidelne zbavovať, teda vetrať. Pod pojmom vetranie si však nemusíme predstaviť len otváranie okien. V lete síce možno týmto spôsobom odstrániť spomínaný problém pomerne účinne (okná treba otvárať pravidelne, na dostatočne dlhý čas a pri priaznivej vonkajšej teplote), v zime však okná prestávajú byť vhodným riešením – z krátkeho otvorenia okna pri rannom upratovaní môžeme mať dobrý pocit, ale výmena vzduchu je pri ňom malá a na odstránenie problému s nadmernou vlhkosťou nestačí. Na dostatočné vyvetranie by museli byť okná otvorené niekoľkokrát denne na podstatne dlhší čas, čo by však zároveň znamenalo výrazné ochladenie vnútorných priestorov domu, a teda zvýšené náklady na ich opätovné vykúrenie. Takže klasické vetranie v zime z časti zruší priaznivý dôsledok tepelnej izolácie a nových okien a je vlastne v rozpore so základným dôvodom zateplenia.

Ďalšou, v domácnostiach bežne používanou možnosťou, ako vyvetrať, je ventilátor. Toto zariadenie odsáva vzduch z kúpeľne a WC, množstvo vzduchu, ktoré odsaje, je však malé. Bežný výkon je asi 100 – 200 m³/h, čo postačí na odstránenie nepríjemných pachov z WC a aj vlhkosti z kúpeľne, vplyv na vlhkosť vzduchu v celom byte je však minimálny. Podobný je aj účinok kuchynského odsávača. (Zvlášť, keď ide o digestor s recirkuláciou, ktorý znečistený vzduch neodvádza, ale len filtruje a vracia späť do miestnosti a jeho účinok sa teda pohybuje iba v oblasti odstránenia zápachu.) Na to, aby sa dom alebo byt dôkladne vyvetral, treba však nielen odsávať vzduch znečistený, ale aj privádzať čerstvý. A ak nie je zabezpečené jeho ohrievanie, účinok bude v zime podobný ako pri otváraní okien. Logickým riešením problémov s vlhkosťou a vetraním je teda vetracia jednotka s možnosťou ohriať privádzaný vzduch, pričom ekonomickou možnosťou na preohrev je využitie rekuperácie tepla.

Vetranie s rekuperáciou

Dôležité je, aby vetranie neznamenalo odsávanie teplého vzduchu z domu a nasávanie studeného vzduchu z vonkajšieho prostredia. Vhodným spôsobom ohrevu privádzaného vzduchu je rekuperácia (spätné získavanie tepla). Rekuperátor je krížový výmenník tepla, v ktorom sa privádzaný studený vzduch stretáva s odsávaným teplým vzduchom bez toho, aby sa miešali. Sú oddelené membránou, ktorá dobre odovzdáva teplo a zabezpečí, aby odchádzajúci vzduch odovzdal teplo prichádzajúcemu studenému. Nízka rýchlosť prúdenia vzduchu v rekuperátore umožní odovzdanie veľkého množstva tepla, a teda vysokú účinnosť. Aj pri nízkych teplotách možno vetrať bez toho, aby sa dom nadmerne ochladil. Tepelné straty, ktoré predsa len pri vetraní vzniknú, sa nahradia vykurovaním domu alebo dokurovaním privádzaného vzduchu. Tento spôsob vetrania je neodmysliteľnou súčasťou aj takzvaných pasívnych domov, ktoré sa snažia znížiť náklady na vykurovanie kombináciou rôznych opatrení.

82712

Vetracie minimum

Za optimálne sa považuje, ak sa vzduch v priestoroch celého domu úplne vymení raz za hodinu. To znamená, že vetracia jednotka sa dimenzuje na súčet objemov všetkých obytných priestorov a tento objem vzduchu odsaje z priestorov domu za hodinu. Pre bežne využívaný rodinný dom však postačí aj odsatie polovičného objemu vzduchu (takýto objem odsatý za hodinu môžeme považovať za vetracie minimum). Vzduch treba odsávať z priestorov, kde sa najviac tvorí vlhkosť – z kúpeľne, WC, práčovne a kuchyne. Čerstvý upravený vzduch sa privádza do obývacej izby, spální a detských izieb. Rýchlosť prúdenia privádzaného vzduchu je taká, že ju v interiéri necítiť, príjemným prekvapením bude zrejme aj hlučnosť – vetraciu jednotku počujete pri najvyššom výkone, len keď sa na to sústredíte, pri bežnom používaní dobre inštalovanú vetraciu jednotku nepočuť.

Inštalácia vetrania

Najlepšie je uvažovať o vetraní už počas projekčnej prípravy. Vtedy možno vybrať najvhodnejšie trasy pre vzduchotechnické potrubia a umiestniť ich tak, aby nenarúšali vzhľad interiérov. Vetracie potrubia nie sú pri stavbe veľkou komplikáciou. Väčšina má priemer 100, najviac 160 mm, a dajú sa zabudovať do stropov, podhľadov alebo do stien. V interiéri vidno z celého vetracieho zariadenia len tzv. vzduchové ventily umiestnené na strope alebo na stene blízko pod stropom. Cez ne sa nasáva vzduch interiéru a privádza do vnútorných priestorov čerstvý vzduch.

Ak ste s vetraním nerátali v štádiu projektovania a dom už je hotový, dá sa problém riešiť aj dodatočne. Nástenná vetracia jednotka sa dá nainštalovať do problémových miestností tak, že prívod vzduchu sa zabezpečí cez stenu – nasávacia a vyfukovacia mriežka je na fasáde priamo za vetracou jednotkou. Takáto vetracia jednotka zabezpečuje aj rekuperáciu a elektrický dohrev nasávaného vzduchu.

82708

Ďalšie možnosti

Existujú vetracie jednotky, ktoré dokážu šetriť náklady na vykurovanie nielen rekuperáciou, ale aj ďalším využitím odsávaného teplého vzduchu. Ich súčasťou je tepelné čerpadlo, ktoré ako zdroj nízkoúrovňového tepla využíva odsávaný vzduch. Tepelné čerpadlo dokáže z odsávaného vzduchu vyrobiť teplo, ktoré sa využíva napríklad na dohrievanie privádzaného vzduchu alebo na ohrev teplej vody v zásobníku. Ohrev teplej vody sa môže podporiť aj slnečnými kolektormi (toto riešenie je výhodné, najmä ak je v dome bazén).

Náklady a zisky

Budúci stavebníci si často problémy s vlhkosťou a plesňami neuvedomujú a od inštalácie núteného vetrania ich odrádza aj obava z vysokej ceny. Realita ich pritom môže prekvapiť – nielen tých, ktorí sa pre nútené vetranie nerozhodli a po čase sa začne ich boj s vysokou vlhkosťou, ale aj tých, ktorí sa nútené vetranie rozhodnú realizovať. Tých často prekvapí, že cena realizácie nie je taká vysoká, ako sa obávali. Napríklad vetracia jednotka s rekuperáciou Stiebel Eltron LWZ 170 s maximálnym prietokom vzduchu 250 m³/h, ktorá svojím vetracím výkonom stačí pre bežný rodinný dom, stojí približne 60 000 Sk.

Na potrubia s potrebnými prvkami na nasávanie a vyfukovanie vzduchu spolu s inštaláciou treba pripočítať asi 10 000 Sk. Touto investíciou sa pritom vyrieši nielen problém vetrania a predíde sa problémom s vlhkosťou, zároveň sa tiež znížia náklady na vykurovanie domu. Vetracia jednotka s tepelným čerpadlom Stiebel Eltron LWZ 403 Sol, ktorá je vlastne univerzálnym riešením – spája v sebe vetraciu jednotku s rekuperáciou so zdrojom tepla na vykurovanie a ohrev vody a umožňuje aj využitie solárnych kolektorov –, stojí asi 380 000 Sk. Ekonomicky zaujímavou sa stáva, ak zvážime nízke prevádzkové náklady. Ak sú náklady na vykúrenie domu plynom 50 000 Sk ročne, pri využití LWZ 403 Sol na vetranie a vykurovanie nepresiahnu 20 000 Sk za rok.

Moderne riešené nútené vetranie nie je pri nízkoenergetickom rodinnom dome luxusom, ale treba s ním počítať ako s jeho nevyhnutnou súčasťou. Len tak sa podarí zabezpečiť v zimnom období nízke tepelné straty a zdravé obytné prostredie. Finančne zaujímavým riešením môže byť vhodné zakomponovanie vetrania s rekuperáciou do celkovej koncepcie vykurovania domu – napríklad kombinácia s tepelným čerpadlom a so solárnymi kolektormi môže byť atraktívna najmä vďaka nízkym prevádzkovým nákladom.