O globálnych dôvodoch aj lokálnych podmienkach

O globálnych dôvodoch aj lokálnych podmienkach

07. 09. 2007
Zdieľať

Pasívne domy sa vraj neoplatí stavať, pretože sú priveľmi drahé, a hoci sa v nich platí menej za kúrenie, návratnosť vložených investícií je v nedohľadne. A vraj sa v nich nesmú otvárať okná, čo vyvoláva v ľuďoch depresie a klaustrofóbiu... Spolu s tým, ako sa k našincom dostávajú informácie o pasívnych domoch, šíria sa aj dezinformácie. Hľadať na všetkom chyby nie je veľmi pekná vlastnosť, ale je pre nás ľudí typická. Takže ako to vlastne s pasívnymi domami je, prečo ich vôbec stavať a aký je s nimi problém?

Aj na Slovensku sa už konala konferencia o energeticky pasívnych domoch. Bola v júni, bola medzinárodná a u nás (konkrétne v Bratislave) v poradí druhá. Bol o ňu celkom slušný záujem a priniesla mnoho zaujímavých informácií – takých, ktoré prednášajúci priniesť chceli, aj takých, ktoré sa dali vyčítať medzi riadkami. Dá sa predpokladať, že z toho všetkého ďalší Slováci zistili, v čom je podstata pasívnych domov, prečo by sme ich mali stavať a v čom spočíva ich skutočný problém.


Vzdialený blízky dôvod


Tohtoročný siedmy júl (07. 07. 07) bol zaujímavý dátum, ktorý zapríčinil enormný počet sobášov, a bol to aj pekný termín na celosvetový koncert Live Earth – spolu asi 60 hodín koncertov v deviatich mestách na všetkých kontinentoch sveta malo upozorniť ľudí na to, že situácia je vážna a je načase naozaj začať niečo robiť. Asi dve miliardy ľudí sa z úst Leonarda Di Capria dozvedeli, že je koniec srandy, a svetová vedecká komunita sa zhodla na tom, že globálne oteplenie nie je hypotézou, ale skutočnosťou, v ktorej žijeme. A keďže k zástupom prehováral sám sladký Leo, vehementne podporovaný Alom Gorom a desiatkami hviezd hudobného neba, mnohí dúfajú, že to zabralo. Že fanúšikovia prestanú byť pasívnymi divákmi a začnú aktívne šetriť palivom aj energiami.

I keď… pri vystúpeniach sa svietilo ostošesť a minulo sa toľko elektrickej energie, že ťažko povedať, či vôbec úsporné opatrenia, ku ktorým hviezdy vyzývali, prinesú za rok rovnaký efekt. Sú to však speváci, tak spievajú. Robia, čo vedia, aby upozornili na to, že je nás priveľa na to, aby sme sa mohli ďalej správať nezodpovedne a bezohľadne a aby sa nám to len tak prepieklo. Zdá sa vám, že som odbočila od témy? Ani nie. Pôvodný dôvod vzniku pasívnych domov je totiž rovnaký ako dôvod spomínaného koncertu. Otepľuje sa nám. Je to oficiálne potvrdené, odpozorované, namerané, spočítané. Ak sa nezačneme správať inak, uvaríme sa pod pokrievkou zo skleníkových plynov.

Na vykurovanie sa pritom minie podstatná časť fosílnych palív, z ktorých sa vyprodukuje podstatná časť skleníkových plynov, takže je logické, že práve v tejto oblasti by mali byť úspory najúčinnejšie. A energeticky pasívne domy by mohli byť jednou z ciest. Dá sa v nich pohodlne bývať napríklad aj na severe Nemecka alebo v Nórsku, a pritom v nich takmer netreba kúriť. Ak do roku 2030 neznížime emisiu CO2 na polovicu dnešných hodnôt, proces otepľovania naberie také obrátky, že sa stane nezvratným. O tom, aké zmeny nastanú, sa dá diskutovať, ani jeden z variantov nás však nepoteší. Núka sa ešte jedna paralela medzi koncertom Live Earth a pasívnymi domami. Ľudia nie sú veľmi radi, ak im niekto siaha na pohodlie. Takéto pokusy vyvolajú skôr odpor a nedôveru, než ochotu spolupracovať, a nepomôžu ani chŕlenie síry a ohňa, ba ani hrozby pre potomstvo. Preto sa usporiadatelia koncertu rovnako ako otcovia pasívnych domov usilovali vymyslieť spôsob, ako míňať menej energie, a pritom sa nemusieť uskromniť.

Ako si zachovať komfort, na aký sme zvyknutí, a pritom neprodukovať skleníkové plyny – jedni radia nezohrievať si na kávu viac vody, než je nutné, nenechávať spotrebiče zapnuté v režime stand-by, necestovať na dovolenku priďaleko… Takéto drobnosti môže robiť naozaj každý, a ak sa takéto štipky vynásobia miliardami fanúšikov, iste to zaváži. Veď tisíckrát nič umorilo osla. Druhí radia postaviť dom tak, aby ste v ňom mohli bývať zdravo, veľmi pohodlne, a pritom takmer nemuseli kúriť (ani používať elektrinu na chladenie!). A ponúkajú aj presný návod ako. Zrejme tak v dohľadnom čase nebude môcť urobiť každý, ale každý, kto tak urobí, zníži svoj podiel na emisii skleníkových plynov naozaj dramaticky.








Ako funguje energeticky pasívny dom


Pre tých, ktorí o pasívnych domoch nepočuli alebo o nich počuli len málo, ponúkam krátke zhrnutie: Pri pasívnom dome je v zásade jedno, z čoho je postavený, a do istej miery je jedno aj to, ako vyzerá – ak sa dodrží zopár logických zásad (napríklad kompaktnosť stavby, pri ktorej sa optimalizuje pomer medzi ochladzovaným povrchom a vykurovaným objemom či preslnenie miestností, pretože práve zo slnka plynie podstatná časť bezpracných tepelných ziskov). Základným kameňom pasívneho domu je teplovzdušné vykurovanie spojené s núteným vetraním. Prichádzajúci čerstvý vzduch pritom časť tepla získava od odchádzajúceho. Z toho, aká minimálna výmena vzduchu je v interiéri potrebná z hygienického hľadiska, pri akej výmene vzduchu je účinné spätné získavanie tepla a pri akej rýchlosti prúdenia vzduchu necítite prievan, potom vyplynulo, že 15 kWh/(m2 . a) je optimálne množstvo tepelnej energie, ktorú možno domu dodať prostredníctvom vzduchu. Možným tepelným ziskom treba potom prispôsobiť tepelné straty domu – súčasné technológie dovoľujú takéto podmienky dosiahnuť pri dostatočne hrubej tepelnej izolácii (asi 30 až 40 cm bežných tepelnoizolačných materiálov), dostatočne izolujúcich oknách (celkový súčiniteľ prechodu tepla okna, teda zasklenia plus rámu, Uw by mal byť menší ako 0,85 W/(m2 . K) a minimalizácii tepelných mostov v obvodových konštrukciách. Aby bolo teplovzdušné vykurovanie čo najúčinnejšie, musí byť stavba tesná – to znamená konštrukcie, spoje, prechody a okná bez škár, aby cez ne neunikal (alebo nevnikal) vzduch ani pri silnom vetre. Na vykúrenie pasívneho domu potom postačí len veľmi malý zdroj tepla.


Ak by sme chceli ísť v obmedzovaní produkcie CO2 ešte ďalej, môžeme aj pri výbere stavebných materiálov zohľadniť, koľko energie sa minulo pri ich výrobe a preprave. Ako vidno, v pasívnom dome všetko so všetkým súvisí. Všetko je tu premyslené do podrobností, na určenie a potvrdenie všetkých parametrov sú vypracované výpočtové modely aj metódy meraní… Jednoducho, mnohoročnú prácu vedeckých tímov len tak nevyvrátite prvou (ani druhou) pochybnosťou. Tí prešibanci majú na všetko odpovede podložené teoreticky výpočtami aj prakticky meraniami.


A ešte k fámam o zákaze otvárania okien – v pasívnom dome okná otvárať môžete, ale nemusíte (nie nemôžete). Samozrejme, aj v pasívnom dome je dovolené otvárať okná, ak na to máte akýkoľvek dôvod, napríklad ak je vonku príjemne a chcete si posedieť na terase. Vďaka nútenému vetraniu je však v izbách stále čerstvý vzduch, takže ak vonku chumelí, ani vám nenapadne okno otvoriť, pretože to nepotrebujete. Ak je vonku nevľúdne, nemáte predsa chuť otvárať okná v nijakom dome. Základ tejto fáme dala zrejme nielen skutočnosť, že v pasívnom dome okná nemusia slúžiť na vetranie, ale aj to, že okná tu musia byť kvalitné a tesné. Lacnejšie pritom vychádza pevné zasklenie než otváravé, pričom práve tu možno ušetriť – stačí, ak budú otváravé len tie okná, pri ktorých sa predpokladá, že sa naozaj otvárať budú (pri tých ostatných ale netreba zabúdať na možnosť umyť ich z oboch strán). Konkrétne rozhodnutie je však len na vás.



O globálnych dôvodoch aj lokálnych podmienkach

108110

Znížiť si účty alebo ratovať planétu?


Ako inak, problém nie je v technike, ale v ľuďoch. Ľudia sa totiž len tak ľahko nezmenia. Veľmi ťažkopádni sú v menení zvykov, stereotypov aj názorov. Neuskromnia sa, kým im neprihára tesne za pätami (budúcnosť detí je síce srdcervúci, ale trochu vzdialený dôvod), a neuveria vám len tak ľahko, ani keď máte do detailov premyslenú teóriu, ani keď máte rukolapné dôkazy…

Preto zástancovia pasívnych domov radšej než nekonkrétnou záchranou planéty dôvodia úsporou peňazí za kúrenie, i keď tá je vlastne len príjemným bonusom. Ušetrené peniaze sú však dôvod reálny a dostatočne blízky, a teda omnoho účinnejší. Je preukázané, že v pasívnom dome môžu byť vaše výdavky na kúrenie a ohrev vody až o 85 percent nižšie než v dome zo staršej výstavby, zároveň je však pravda aj to, že stavba pasívneho domu vás vyjde drahšie. Priplatíte si za detailný projekt, presne vypracovaný do najmenších detailov, za hrubšiu tepelnú izoláciu, za vetrací systém s rekuperáciou tepla, za lepšie okná aj za kvalitnejšie vyhotovenie stavby (ktoré síce zároveň zvýši hodnotu domu, avšak investora bude najmä na Slovensku stáť nielen viac peňazí, ale aj viac času a nervov).

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


O globálnych dôvodoch aj lokálnych podmienkach

108109

Odborníci predpokladajú 10- až 20-percentné zvýšenie ceny za stavbu domu. Výpočet návratnosti šetrením na prevádzkových nákladoch na základe predpokladov zvyšovania cien energií v budúcnosti je pritom veľmi vágny. Iste, rast cien je v tejto oblasti veľmi pravdepodobný, ale čo ak… Našinec neuverí ani vlastným ušiam, nieto ešte cudzím prognózam. V podstatne lepšej pozícii sú napríklad stavebníci v Dolnom Rakúsku, kde je hnacím motorom rozvoja nízkoenergetických a pasívnych domov podpora zo strany spolkovej krajiny Dolné Rakúsko.

Ak si tu postavíte nízkoenergetický dom, máte nárok na úver s úrokom len jedno percento. Potom je jasné, že zvýšenie investícií vyzerá celkom inak a návratnosť nie je v nedohľadne. Samozrejme, pre našinca je nespravodlivé starať sa o budúcnosť ľudstva z vlastného vrecka, bez podpory štátu. Lenže pravda je, že spravodlivosť ako taká je diskutabilná. O tom by vedeli hovoriť menej pekné kamarátky, menej úspešní sokovia, obete havárií… a radšej nepokračujem. A fakt je, že každý by mal urobiť, čo môže, inak skončíme všetci úplne nespravodlivo, ale rovnako. Slovensko na podporu vlády pre EPD len čaká. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR na konferencii garantovalo snahu o riešenie tohto problému a realizáciu prvých krokov spolu s Ministerstvom hospodárstva SR, rakúska strana ponúkla spoluprácu a možnosť poskytnúť kvalitné know-how.


O globálnych dôvodoch aj lokálnych podmienkach

108108

Hlavný štátny radca z ministerstva hospodárstva SR Ing. Ján Magyar má o energeticky pasívnych domoch dostatok informácií a uvedomuje si aj všetky vplyvy podpory štátu v tejto oblasti. Na otázku o predpokladaných časových horizontoch konkrétnych krokov však krčí ramenami a nesľubuje nič konkrétne. Vláda si stanovila iné priority. Slovensko sa však zaviazalo znížiť produkciu CO2 a materiál o „vzťahu energetickej hospodárnosti budov k energetickej efektívnosti v rámci koncepcie Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky“ je už pripravený na prerokovanie vo vládnom kabinete, takže uvidíme, ako sa to skončí. Začnú sa rozhovory ministerstva hospodárstva s ministerstvom výstavby, prerokujú sa stratégie a vytýčia úlohy… no, reálna podpora štátu pre nízkoenergetické a energeticky pasívne domy veľmi aktuálne nevyzerá.



Chce to začať


Okrem chýbajúcej podpory štátu a dezinformovanej časti verejnosti je ďalším problémom pasívnych domov na Slovensku nedostatok skúseností. Teória existuje, je prepracovaná a podložená stovkami zrealizovaných domov. V Nemecku a Rakúsku majú s ich výstavbou skúsenosti relatívne bohaté (len v Rakúsku bolo do konca roka 2006 postavených približne 1700 pasívnych domov), v Česku ich zbierajú a záujem ľudí o pasívne domy rastie s každou novou realizáciou.

Architekt Henrich Pifko, predseda Inštitútu pre energeticky pasívne domy, musel v rámci svojej prednášky prezentovať zahraničné pasívne domy. Slovenské totiž zatiaľ neexistujú. Ako ukázala aj tohtoročná konferencia EPD, najväčší nedostatok pasívnych domov na Slovensku je, že sa tu nestavajú. Nepríjemný nedostatok skúseností – či sa jedná o architektov, projektantov, alebo realizačné firmy – sa však nedá odstrániť inak než tým, že sa pasívne domy začnú stavať. Neostáva iné, než aby tí prví prešliapali cestu.








Pre tých, ktorí čakali na tomto mieste ďalšie pokračovanie seriálu o stavbe pasívneho domu v slovenskej realite, mám zlú správu – tesne pred dokončením domu spôsobil elektrický skrat nemalé škody na rozvodoch aj interiéri, čo spomínanú realizáciu vrátilo o niekoľko mesiacov dozadu. Všetkých v redakcii nás táto správa zarmútila o to viac, že sme investorovi v jeho priekopníckom snažení veľmi držali palce. Dúfame však, že nájde dostatok síl a prostriedkov na pokračovanie v stavbe – veď pasívnych domov sa u nás stavia ako maku a skúsenosti s ich výstavbou sú to, čo na Slovensku chýba asi najviac. O ďalších praktických poznatkoch z tejto stavby vás budeme informovať hneď, ako to bude možné.

Kategória: Energia
Tagy: energia pasívny dom vykurovanie
Zdieľať článok

Diskusia