Pri kúrení myslite na budúcnosť 1.

Súčasné kvalitne zaizolované domy majú na vykurovanie celkom iné nároky než tie, ktoré sa u nás stavali ešte pred pár rokmi, celkom iné možnosti ponúka aj dnešná technika. Na túto tému sme sa preto porozprávali s Ing. Jaroslavom Prokešom, ktorý má s projektovaním technických zariadení energeticky úsporných budov dostatok skúseností.

Teplo v nízkoenergetickom dome

„Nízkoenergetické domy nie sú len o zateplení,“ upozorňuje Ing. Prokeš. „To, že stavba z hľadiska tepelných strát obvodovými konštrukciami dosahuje také parametre, že by sa mohla zaradiť medzi nízkoenergetické, je síce dôležitý, ale len prvý krok pri riešení problému. Druhou, rovnako dôležitou časťou je aj uplatnenie rôznych technických vymožeností, ktoré nám dnešné úsporné vykurovacie systémy ponúkajú tak, aby konečná spotreba energií bola naozaj taká nízka, ako sa požaduje.“ Ak teda chcete na vykurovanie dobre zaizolovanej novostavby minúť čo najmenej energie, prvé, nad čím by ste sa mali podľa odporúčania Jaroslava Prokeša zamyslieť, je riadené vetranie: Pri dome zateplenom podľa nízkoenergetického štandardu tvorí spotreba energie na vetranie asi 40 %, z toho možno značnú časť ušetriť riadeným vetraním s rekuperáciou. Vetrať totiž musíme, a na ohriatie čerstvého, ale studeného vzduchu po vyvetraní je potrebná istá energia. Až 75 % z nej pritom dokážeme ušetriť rekuperáciou, teda spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu.

Riadené vetranie s rekuperáciou je absolútne nevyhnutné pri energeticky pasívnych domoch, táto technika sa však už uplatňuje aj v kategórii nízkoenergetických domov. Tu však, na rozdiel od pasívnych budov, v ktorých je takýto režim pomerne bežný, projektant neodporúča spájať riadené vetranie s teplovzdušným vykurovaním: „Toto spojenie je vhodné len pre pomerne malé domy s veľmi malou tepelnou stratou. Ak sú totiž dom alebo tepelné straty väčšie, je potrebné vymeniť väčší objem vzduchu alebo musí mať privádzaný vzduch vyššiu teplotu, čo môže mať nepríjemné dôsledky – príliš suchý vzduch, prievan a podobne. Na tepelnú pohodu v interiéri má pritom vplyv nielen teplota, ale aj prúdenie vzduchu, jeho vlhkosť a podobne.“

Aký dom je nízkoenergetický? Nízkoenergetický je jedna z kategórií domov podľa potreby energie na vykurovanie: • priemerná spotreba tepla v bežných novostavbách je v našich podmienkach okolo 165 kWh/m² za rok, • nízkoenergetický dom spotrebuje na vykurovanie 15 až 50 kWh/m2 úžitkovej plochy za rok, • potreba energie na vykurovanie energeticky pasívneho domu nepresiahne 15 kWh/m2 plochy za rok. V nízkoenergetickom dome sa teda  oproti bežnému štandardu ušetrí asi 60 – 70 % nákladov na kúrenie. Toto rozdelenie vychádza zo spôsobu hodnotenia domov minulosti. Ešte nedávno sa totiž domy hodnotili len z hľadiska vykurovania: aké má dom tepelné straty a koľko tepla mu treba dodať, aký sa použije vykurovací systém, aký bude zdroj energie, s akou účinnosťou… Prvoradým hľadiskom bolo splnenie požiadaviek noriem týkajúcich sa teplotechnických parametrov obálky budovy a na základe tepelných strát na m2 sa potom dala pomerne jednoducho zhodnotiť energetická úspornosť. Dnes, vychádzajúc z európskych smerníc, sa už berie do úvahy dom ako na celok a do energetického hodnotenia objektu sa musia zahrnúť všetky energie potrebné na jeho bežnú prevádzku . Už pri príprave stavby treba k domu pristupovať podľa štandardu, ktorý si investor zvolil, a kategória energetickej náročnosti sa musí premietnuť nielen do teplotechnických vlastností stavebných konštrukcií, ale aj to technológie vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania či ďalších. Len koordinovaný prístup všetkých zainteresovaných profesií prinesie úspech v podobe dosiahnutia požadovanej kategórie domu… Budovy skolaudované po 1. 1. 2008 a tie, ktoré sa po tomto dátume predávajú či prenajímajú, musia mať u nás energetický certifikát. Ním sa hodnotí objekt z hľadiska spotreby všetkých druhov energie a zaraďuje do jednej zo siedmich energetických tried (od A po G, čo je znázornené na energetickom štítku podobne ako sme zvyknutí pri domácich spotrebičoch), a to od veľmi úsporných (A) až po mimoriadne nehospodárne (G). Za vyhovujúce sa považujú budovy v kategóriách A – C, pričom klasifikačná trieda A zodpovedá pasívnym domom a trieda B nízkoenergetickým domom. (Zákon o energetickej certifikácii budov, platný od januára 2006, vychádza zo smernice Európskeho parlamentu.)

{R1}

220600

Potenciál nízkoteplotných systémov

Na vykurovanie nízkoenergetických a energeticky úsporných domov sú najvhodnejšie nízkoteplotné sústavy – na pokrytie potreby tepla, ktorá je v takýchto domoch nízka, totiž postačí teplonosné médium ohriate na nižšiu teplotu (čo je, pochopiteľne, energeticky menej náročné), navyše sa v nich s úspechom dajú využiť obnoviteľné zdroje energie. Problematiku vykurovania pritom možno rozdeliť na dve časti – zdroj tepla a jeho distribúciu.

„Nízkoteplotné vykurovacie sústavy sú podľa mňa cestou, perspektívnou aj do budúcnosti,“ hovorí Jaroslav Prokeš. „Úsporné zariadenia, využívajúce obnoviteľné zdroje energie ako  napríklad tepelné čerpadlá, sú totiž efektívne práve v nízkoteplotných vykurovacích sústavách,“ vysvetľuje. „V oblasti tepelných čerpadiel dnes vývoj napreduje naozaj rýchlo, citeľný je aj tlak na znižovanie ich ceny, takže si myslím, že za 15 – 20 rokov budú v domácnostiach bežným štandardom. Samozrejme, všetko je otázkou peňazí – rodinný rozpočet stavebníka musí počítať nielen s budúcimi prevádzkovými, ale aj s dnešnými obstarávacími nákladmi. Aj keď momentálne nemáte na najnovšie technológie, je rozumné pripraviť si na ne priestor a celú vykurovaciu sústavu navrhnúť tak, aby ste ju mohli v budúcnosti jednoducho zmodernizovať.  Kvalitný kondenzačný kotol s reguláciou dnes stojí zlomok ceny tepelného čerpadla a je aj vhodným zdrojom pre nízkoteplotnú vykurovaciu sústavu. O 20 rokov, keď bude na konci svojej životnosti, určite oceníte, ak ho budete môcť bez problémov vymeniť za zariadenie s neporovnateľne úspornejšou prevádzkou bez toho, aby ste museli zasahovať do zabudovaných rozvodov, vykurovacej plochy v podlahe a podobne. Tie môžu pri dnešných materiáloch spoľahlivo a bezo zmeny fungovať aj 100 rokov. Dôležité však je, aby systém bol nízkoteplotný a umožňoval jednoduchú výmenu zdroja.“

Vetranie  Výmena vzduchu je potrebná napríklad na odvod vodných pár či CO2, ktoré sa v dome alebo byte vyprodukujú. Dnešné okná – či už plastové alebo drevené eurookná – sú však natoľko tesné, že, na rozdiel od minulosti, už nedochádza k výmene vzduchu škárami. A ak vonku nie je dostatočný rozdiel tlakov (napríklad ak nefúka a vietor nespôsobuje rozdiel medzi náveternou a záveternou stranou), nepomôže ani otvorená mikroventilácia. Ak nebudete dostatočne vetrať, očakávajte problémy spôsobené zvýšenou vzdušnou vlhkosťou, ktorá sa určite niekde prejaví – napríklad v podobe orosených okien či plesnivých kútov. Pri klasickom vetraní však z domu odchádza spolu so vzduchom aj teplo, a tak sa riadeným vetraním s rekuperáciou vyrieši hneď niekoľko problémov naraz – budete mať v interiéri čerstvý vzduch, predídete problémom s vlhkosťou a ušetríte veľké množstvo energie. S riadeným vetraním treba počítať už pri projektovaní domu – sú tu totiž potrebné rozvody vzduchotechniky, ktoré by mali byť skryté napríklad v podlahách alebo pod stropom. Čerstvý vzduch sa obvykle privádza do obytných miestností, kde sa ľudia najviac zdržiavajú, odsáva sa z kúpeľne, kuchyne, toalety…, teda z miest, kde sa vzduch najviac znečisťuje.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.