Vykurovať peletami či drevom?
Pre všetkých, ktorí či už z ekologických, alebo ekonomických dôvodov uprednostňujú vykurovanie drevom, ale chceli by si dopriať komfort, aký ponúka vykurovanie plynovým kotlom, teda minimálne nároky na obsluhu, je vhodnou alternatívou kotol na pelety.
{R1}
Pred kúpou kotla na pelety
1 Výkon kotla
Základným kritériom, ktoré ovplyvňuje určenie správneho výkonu kotla na pelety, sú tepelné straty objektu. V zásade by mal byť výkon kotla o trošku väčší, ako sú tepelné straty objektu. V prípade bežného rodinného domu s plochou 150 m2 možno počítať s tepelnými stratami 7,5 kW (pri novostavbe). Na pokrytie týchto strát je potom vhodný kotol s výkonom napr. 12 kW. Pri starších objektoch treba počítať s vyššími tepelnými stratami.
2 Akumulačná nádoba
Aj keď kotol v určitom momente nepotrebuje kúriť, je stále „naložený palivom“, ktoré dohára, a do systému sa tak dodáva minimálny výkon ešte ďalších 10 až 20 minút. Nie je to ako v prípade plynového kotla, ktorý sa dokáže hneď vypnúť. Ak sa nenainštaluje malá akumulačná nádoba na vykurovaciu vodu, vďaka ktorej z kotla odchádza zvyškové teplo, môže sa z kotla v extrémnom prípade stať až parný kotol, čo zapríčiní striekanie poistného ventilu a spustenie ďalších bezpečnostných prvkov. Ďalším súvisiacim problémom je nekvalitné horenie, pričom sa zhoršuje odvod tepla z kotla a priestor, kde sa pelety spaľujú, sa viac znečisťuje.
3 Zmiešavač
Vo všeobecnosti možno povedať, že v prípade kotlov na biomasu je potrebné vo vykurovacích okruhoch vždy použiť zmiešavač. Je v nich totiž optimálna (pracovná) teplota vykurovacej vody, ktorá je mnohokrát vyššia, ako treba na vykurovanie. Môže mať 80 až 85 °C.
4 Napojenie zásobníka teplej vody
Na kotol možno napojiť aj zásobník teplej vody. Z hľadiska prevádzky sa odporúča voliť väčší objem zásobníka ako pri plynovom kotle (100 až 120 l), optimálne 160 až 200 l, aby sa dosiahla dostatočná dĺžka prevádzky. Vďaka veľkému vodnému objemu má kotol nižšie straty, resp. v systéme menej kolíše teplota.
5 Zásobník paliva
Väčšina peletových kotlov sa dodáva s medzizásobníkom paliva. Podľa vonkajšej teploty vydrží naplnený jeden až tri dni. Pelety sa vkladajú ručne alebo automaticky. Ak je zásobovanie plnoautomatické – pomocou tzv. flexibilného šneku (závitovka) alebo vákuového sacieho systému – sú potrebné drobné stavebné úpravy. Pri závitovke postačuje zabudovať rúru s priemerom do 100 mm. Maximálna vzdialenosť prepravy peliet je 3 až 4 m. Pri vákuovom sacom systéme treba zabudovať dve rúry s priemerom 100 mm. Maximálna prepravná dĺžka je 10 až 15 m.
6 Požiadavky na priestor
Technologická miestnosť by mala mať aspoň 12 až 15 m2 a zabezpečený prívod čerstvého vzduchu. Priestor na skladovanie by v rodinnom dome s bežnou pôdorysnou plochou mal mať minimálne 15 m2. Táto plocha postačuje na uskladnenie 4,5 t peliet, čo je približný objem paliva potrebný na jednu vykurovaciu sezónu pri vzorovom rodinnom dome s rozlohou 150 m2. Priestory by mali priamo susediť a byť stavebne oddelené. Deliace konštrukcie a dvere by mali spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť.
7 Palivo
V peletových kotloch možno vykurovať len peletami. Treba používať pelety vyrobené z čistej drevnej hmoty, bez obsahu kôry a ostatných nečistôt z drevárskej výroby. Čisté pelety majú bielu farbu a nedrobia sa. Nekvalitné pelety kotol viac znečisťujú a poškodzujú automatické prvky čistenia teplovýmenných plôch, ako aj ostatné komponenty. Pelety musia byť suché rovnako, ako boli dodané z výroby. Úsporu 20 % paliva možno dosiahnuť nainštalovaním už spomínanej akumulačnej nádoby. Od kvality peliet závisí aj frekvencia vysýpania nádržky na popol – raz za dva až šesť týždňov.
Andrea radí
Prevádzka kotla na pelety je v podstate autonómna. Zakurovanie si kotol na pelety reguluje sám.
8 Komínový systém
Môžete použiť systémové komínové tvarovky so spojovacím materiálom odolným proti vlhkosti alebo antikorový komín. Antikorový komín by mal byť dvojplášťový s tepelnou izoláciou, aby teplota povrchu nebola vyššia ako 50 °C. Ak len vložkujete starý komín, postačuje aj jednoplášťový antikorový.
• Úspora v porovnaní s plynom je 20 %.
• Inštaláciu kotla je dobré zveriť skúsenému kúrenárovi.
• Raz za rok by mal kotol vyčistiť servisný technik.
Základné rozdiely medzi kotlom na pelety a drevo
Kotol na pelety
+ zakurovanie a prevádzka kotla sú plnoautomatické
+ pelety sú dodávané už vysušené s optimálnym obsahom vlhkosti
+ komfort zásobovania palivom je vyšší, porovnateľný s plynovým kotlom
+ čistenie popola raz za dva až šesť týždňov
+ ekologické vykurovanie
– minimálna rozloha technologickej miestnosti a priestoru na skladovanie je 30 m2
– vyššie obstarávacie náklady od 7 000 €, resp. 10 000 € s akumulačnou nádržou a automatickým zásobovaním; nižšia ekonomická návratnosť
Kotol na drevo
+ požiadavky na skladovanie metrovíc dreva sú nižšie a finančne menej náročné
+ nižšie obstarávacie náklady, rýchlejšia návratnosť
+ nižšie náklady na vykurovacie drevo
+ ekologické vykurovanie
– zakurovanie je klasické ručné (noviny…)
– drevo musí byť vysušené; 12 až 15 mesiacov
– väčšia akumulačná nádrž
– každodenné prikladanie, čistenie
|