„Energetické štítky“ už aj pre domy

Energetická certifikácia čiže povinné vydávanie certifikátov o energetickej hospodárnosti budov má chvályhodný cieľ zlepšiť energetickú hospodárnosť budov a znížiť emisie oxidu uhličitého spojené s ich prevádzkou. Upravuje ju zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý jasne definuje postupy a opatrenia na dosiahnutie stanoveného cieľa aj dotknuté budovy.

Opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov

Zákon č. 555/2005 Z. z. stanovuje tri postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, pričom prvé dve – určenie výpočtu energetickej hospodárnosti budovy a minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov – sú už v platnosti. Tretím opatrením je povinnosť vydávať certifikáty o energetickej hospodárnosti budov (energetická certifikácia), ktorá začne platiť 1. januára 2008.
{R1}
Už teraz stanovujú naše technické normy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktoré musia spĺňať nové budovy, a ak je to technicky, funkčne a ekonomicky možné, mali by ich spĺňať aj existujúce budovy po významnej obnove. Treba vedieť, že projektant je povinný určené minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.

Užitočné stránky www.zbierka.sk www.economy.gov.sk www.build.gov.sk www.sksi.sk

111437

Energetická certifikácia sa bude týkať budov…

Všetky tri spomínané postupy a opatrenia zo zákona č. 555/2005 Z. z. sa týkajú rovnakých budov. Budova je podľa uvedeného zákona zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa na úpravu vnútorného prostredia využíva energia. Budovou sa pritom rozumie nielen stavba ako celok, ale aj jej časť, ktorá sa projektovala alebo upravila na samostatné používanie. V praxi to napríklad znamená, že zákon sa týka nielen rodinných či bytových domov, ale aj jednotlivých bytov. Pri nových budovách sa pritom má energetická hospodárnosť určiť a ovplyvňovať už v štádiu projektu a počas výstavby. Pri existujúcich, už používaných budovách sa energetická hospodárnosť vypočíta z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním.

Zákon definuje aj pojem významná obnova budovy, pod ktorým sa rozumejú také stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne používanej časti, ktoré zasiahnu do jej tepelnej ochrany (napríklad zateplenie obvodového a strešného plášťa či výmena okien) alebo energetického vybavenia (napríklad výmena kotla či iný zásah do vykurovacieho systému, zapojenie slnečných kolektorov a pod.) spôsobom, ktorý ovplyvní jej energetickú hospodárnosť. Významnú obnovu budovy možno spraviť jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.

Energetická certifikácia v SR v číslach (stav ku koncu roka 2003) 826 577 existujúcich rodinných domov 21 717 existujúcich bytových domov 15 171 nebytových nevýrobných budov

Na ktoré budovy sa vzťahuje povinnosť energetickej certifikácie a na ktoré sa nevzťahuje

Energetická certifikácia sa okrem iného týka rodinných a bytových domov, ale aj ďalších budov, pri ktorých prevádzke sa spotrebúva energia. Energetická certifikácia bude povinná pre všetky nové a významne obnovené budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začne po 1. januári 2008, a aj pre budovy predávané alebo prenajímané po tomto termíne. Ak by ste však chceli len tak vedieť, ako hospodári s energiou vaša budova, aj keď sa na ňu povinnosť certifikácie nevzťahuje, iniciatíve sa v tomto smere medze nekladú.

Vlastníkom bytov môže situáciu zjednodušiť skutočnosť, že ak má bytový dom spoločný vykurovací systém, možno z energetickej certifikácie celej budovy odvodiť aj energetickú certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne používanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno urobiť aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove. Energetická certifikácia sa nebude vzťahovať na obytné budovy, ktoré sa využívajú kratšie než 4 mesiace v roku, na samostatne stojace budovy s úžitkovou plochou menšou než 50 m² a na dočasné stavby, ktoré sa budú používať menej než dva roky. Z certifikácie sú vyňaté tiež objekty chránené pre svoju architektonickú alebo historickú hodnotu, ako aj priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie.

Čo bude výsledkom energetickej certifikácie

Pri energetickej certifikácii sa budova zaradí podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého do konkrétnej energetickej triedy od A až po G, pričom do triedy A budú patriť (podobne ako pri domácich spotrebičoch) tie najúspornejšie budovy. Výsledkom energetickej certifikácie bude osvedčenie energetickým certifikátom, ktorý bude platiť najviac 10 rokov. Certifikát však môže stratiť platnosť aj pred uplynutím určeného obdobia – napríklad stavebnými úpravami, ktoré ovplyvnia energetickú hospodárnosť budovy. Výňatok z energetického certifikátu s náležitosťami podľa zákona č. 55/2005 Z. z. bude tvoriť tzv. energetický štítok. Na oba tieto dokumenty sa viažu ďalšie povinnosti vlastníka budovy.

Aké budú povinnosti vlastníka budovy

Vlastník bude povinný nielen v duchu zákona zabezpečiť energetickú certifikáciu budovy, ale aj uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti. Pri predaji budovy bude musieť odovzdať platný certifikát novému vlastníkovi a pri prenájme jeho overenú kópiu nájomcovi. Vlastník budovy bude povinný umiestniť energetický štítok (čiže výňatok z energetického certifikátu) v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým používateľom. Pre úplnosť treba dodať, že už teraz je vlastník existujúcej budovy povinný zabezpečiť po jej významnej obnove reguláciu zásobovania teplom a po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy.

Kto bude energetickú certifikáciu vykonávať

Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie bude živnosťou, ale s podmienkou odbornej spôsobilosti, ktorá sa bude preukazovať skúškou. Odborne spôsobilé osoby budú hodnotiť budovy v štyroch samostatných oblastiach (podľa miesta spotreby energie): tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, elektroinštalácia a zabudované osvetlenie budov. V týchto oblastiach budú musieť mať aj príslušné vzdelanie.

111438

Čo nás zrejme čaká

Skutočnosť, že niektoré budovy využívajú energiu hospodárne, a niektoré s ňou nehospodária vôbec, mala by sa v každom prípade odzrkadliť najmä na trhu s realitami. Pre niekoho lepšie, pre iného horšie, tlak na znižovanie energetickej náročnosti budov by však mal v konečnom dôsledku priniesť zníženie emisií skleníkového CO₂, a teda globálny prospech. Pre stavebníkov (investorov) nových budov a vlastníkov existujúcich budov, ktorí ich budú chcieť predať, prenajať, dokončiť či významne obnoviť, bude povinnosť energetickej certifikácie znamenať od 1. januára 2008 náklady navyše a veľmi pravdepodobne najmä spočiatku aj problémy. Už teraz sa totiž objavujú vážne obavy, ako sa podarí uviesť túto agendu do praxe v stanovenom termíne.

Najväčšie problémy sa očakávajú v spojitosti s odborne spôsobilými osobami a s pripravenosťou stavebných úradov. V súčasnosti ešte nikto nevie, kto bude energetickú certifikáciu vykonávať, pretože odborne spôsobilé osoby zatiaľ jednoducho nie sú. Skúška odbornej spôsobilosti sa bude robiť pred komisiou vymenovanou Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré ešte len dokončuje metodiku a najbližší termín skúšok stanovilo na september až október tohto roka. Zoznam odborne spôsobilých osôb by sa potom mal v aktuálnom čase objaviť na stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Takisto nikto nevie, či sú stavebné úrady dostatočne metodicky usmernené a čo majú vlastne v súvislosti s energetickou certifikáciou požadovať pri vydávaní stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí. Na druhej strane sa očakáva, že na dosiahnutie svojho cieľa – zlepšiť energetickú hospodárnosť budov – vyvinie úsilie aj vláda. V októbri tohto roka by mal minister hospodárstva SR predložiť vláde akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010, ktorého súčasťou budú aj podporné finančné opatrenia a dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu. Realizáciu konkrétnych krokov už avizovalo aj Ministerstvo výstavby a rozvoja SR, ktoré by malo v tejto veci s ministerstvom hospodárstva spolupracovať.