25. 03. 2009
Zdieľať

Štítkovanie budov sa dotýka každého z nás, pretože od začiatku roka musia preukázať energetickú úspornosť okrem výnimiek nielen všetky nové a významne obnovené budovy, ale aj budovy určené na prenájom a predaj. Zo zákona musia mať certifikát, ktorý ich zaradí do jednej z energetických tried podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého.

Zaraďte sa do triedy


Máte oštítkovanú budovu?

186932

Pri energetickej certifikácii budov sa certifikovaná budova zaradí do jednej zo siedmich energetických tried od A po G. Podobne ako v prípade elektrických spotrebičov, aj pri prevádzke budov platí, že tá, ktorá dostane ohodnotenie A, je na tom z hľadiska energetickej hospodárnosti najlepšie. Budova, ktorá dostane ohodnotenie G, je zasa veľmi nehospodárna. Záujemca o kúpu alebo prenájom certifikovanej budovy sa zo štítka dozvie, aká je náročnosť budovy na dodávku energie, a čo tvorí najvýznamnejšiu položku z rozpočtu prevádzky budovy. Z energetického certifikátu sa dá zistiť potreba energie v kilowatthodinách na štvorcový meter za rok na vykurovanie, prípravu ohriatej vody, vetranie a klimatizáciu, elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budovy. Táto energetická náročnosť sa potom môže prejaviť napríklad na cene za nehnuteľnosti v jednej lokalite, ktoré budú mať odlišnú energetickú náročnosť.


Máte oštítkovanú budovu?

186928
Peter Kaštíl

Certifikovať musí takmer každý

Povinnosť podrobiť sa hodnoteniu energetickej hospodárnosti budov majú od januára všetky novostavby vrátane rodinných domov a budovy, ktoré idú ich majitelia predať či prenajať. Aj budovy obnovené vo väčšom rozsahu potrebujú ku kolaudácii energetický certifikát. Zákon však hovorí o budovách, no nie napríklad o jednotlivých bytoch. Takže ak chce vlastník predať byt v bytovom dome, certifikovať ho môže, ale nemusí. Pri budovách zákon pripúšťa výnimky len pri kostoloch či iných budovách, kde sa konajú náboženské podujatia, pri dočasných stavbách a bytových budovách, ktoré sa využívajú menej ako štyri mesiace v roku, alebo pri samostatne stojacich budovách, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2. Certifikát nemusia mať priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie. Úľava sa vzťahuje aj na kultúrne pamiatky a historické budovy alebo na budovy a nebytové priestory uvedené do užívania pred rokom 1947.

Na viditeľnom mieste


Máte oštítkovanú budovu?

186934

Energetický štítok by mal byť umiestnený na mieste prístupnom všetkým užívateľom budovy. Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti, pričom platnosť certifikátu je maximálne desať rokov. Pri predaji budovy treba odovzdať platný certifikát novému vlastníkovi a pri prenájme osvedčenú kópiu platného certifikátu nájomcovi. Ak ide o veľkú existujúcu budovu, kde sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí byť energetický štítok umiestnený na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí budovu navštevujú.


Máte oštítkovanú budovu?

186927
Peter Kaštíl

Ako to prebieha

Na spracovaní energetického certifikátu sa podieľajú štyria špecialisti, v prípade rodinných a bytových domov dvaja. Slovensko by podľa odhadov výskumno-vývojového ústavu potrebovalo aspoň 500 odborne spôsobilých osôb, z toho približne 250 na posudzovanie tepelnej ochrany budov a najmenej sto na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Aktuálne zoznamy odborníkov z vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v príslušnej oblasti, ktorí okrem odbornej spôsobilosti musia zložiť aj odborné skúšky, zverejňuje na webovej stránke Slovenská komora stavebných inžinierov. Na certifikácii sa však môžu na podieľať len tí, ktorí majú živnosť.

Majiteľom rodinných domov niet čo závidieť


Máte oštítkovanú budovu?

186930

Majiteľom rodinných domov síce stačí posudok len od dvoch špecialistov – na tepelnú ochranu a na vykurovanie a prípravu teplej vody – bojujú však s nezáujmom a nedostatkom odborníkov na certifikáciu. Navyše, po certifikovaní sa často cítia oklamaní. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že ani moderné rodinné domy projektované s dôrazom na nižšiu spotrebu energie sa nedokázali dostať do triedy lepšej ako D, nieto ešte do vyhláškou predpísanej kategórie A alebo B. Príčinou môžu byť aj necitlivo nastavené kategórie. Navyše si odporujú dva platné predpisy: tepelno-technické normy a legislatíva o energetickej hospodárnosti budov.

Vyhláška stanovuje, že novopostavané budovy by mali prinajmenšom spĺňať požiadavky hornej hranice energetickej triedy B. Keď však túto podmienku nespĺňa, zákon nestanovuje ďalší postup. Energetická certifikácia sa tak neoprávnene posúva do roviny administratívneho cvičenia a finančného zaťažovania investora.

 

 

Prečo šetriť

Radou Európskej únie bol v roku 2000 schválený Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva, nakoľko sa zistilo, že sektor bytových budov a terciárny sektor, ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách, a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí práve spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, ktoré zároveň vytvárajú obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého.

Na Slovensku je situácia obdobná, rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého. Pritom viac ako 70 % celkovej energie sa spotrebuje na vykurovanie, asi 20 % na prípravu ohriatej vody a len zostávajúcich 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov.

 

 

 

Energetická hospodárnosť budov

Pojem energetická hospodárnosť budov označuje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s užívaním budov. Energetická hospodárnosť budov sa určuje výpočtom a vyjadruje sa okrem iného v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie. Podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried A až G. Každá energetická trieda je vyjadrená číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov z jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove, vyjadrených čiastkovými energetickými triedami. Zatriedením budovy do energetickej triedy sa uplatňuje tzv. energetická certifikácia budov, ktorej základom je výpočet a kategorizácia budov.

Energetická certifikácia je povinná pri predaji a prenájme budovy, ako aj pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. V ostatných prípadoch je dobrovoľná. Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy.

Výsledkom procesu energetickej certifikácie je energetický certifikát, ktorého platnosť je maximálne 10 rokov. Avšak vykonaním stavebných úprav budovy s vplyvom na jej energetickú hospodárnosť stráca energetický certifikát budovy platnosť aj pred uplynutím zákonom určenej lehoty.

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008, a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.

Všetko o vykurovaní a úspore energií

 

Kategória: Legislatíva a financovanie
Zdieľať článok

Diskusia