30. 11. 2009
Zdieľať

Architekt Petr Hájek preukázal skutočnú vytrvalosť v presadzovaní nových architektonických konceptov. Byt v strešných partiách domu na pražskej Letnej, v chránenej zóne pamiatkovej rezervácie, síce nemožno nazvať typickým adaptovaným podkrovím, nijako však nenarušuje panorámu Starého Mesta. Napriek tomu trvalo viac než rok, kým sa podarilo presvedčiť pamiatkarov, aby so stavbou súhlasili. Dom sa tak postupne stal manifestom snahy prelomiť neúnavnú, pritom však nie práve koncepčnú tendenciu magistrátu konzervovať mesto v minulosti.


Manifest na streche

230241

S projektom nadstavby na streche domu z roku 1905 prišiel Petr Hájek už pred dlhými štyrmi rokmi. Byt skolaudovali minulú jeseň. Pri prvých rokovaniach s pamiatkarmi ich odmietavé stanovisko znelo: Nepáči sa nám moderná architektúra na tomto mieste. Postupne dospeli obe strany vo vzájomnom dialógu do štádia, že moderná architektúra áno, ale musí ostať čitateľná pôvodná silueta domu. „Sklon strechy smerom do dvora bol taký strmý, že ak by ostala v pôvodnej podobe, malá podchodná výška by znemožnila využiť až tretinu pôdorysu. Navyše, priestor strechy som od začiatku vnímal skôr ako stavebnú parcelu než ako podkrovie na prestavbu, a snažil som sa tento ‚pozemok’ využiť čo najefektívnejšie. Prvý návrh počítal s odstránením väčšiny krovu a na mieste pôvodnej strechy mal stáť rovnobežne s hrebeňom vlastne nový dom. To pamiatkari odmietli a požadovali zachovať čitateľnosť pôvodnej strešnej krajiny. Tak vznikol konečný návrh v podobe kovových kontajnerov vklinených do pôvodnej strechy,“ vysvetľuje Petr Hájek.

Architekt pripúšťa, že obmedzenie, ktoré mu úradníci stanovili, napokon posunulo jeho návrh k lepšiemu riešeniu, než bolo pôvodné. Petrovi Hájkovi však prekážal neúmerne dlhý čas komunikácie s odborom pamiatkovej starostlivosti. Väčšina bežných investorov by sa asi s takouto perspektívou vyjednávania nezmierila, svoje plány by vzdali a prišli tak o veľkú časť podlahovej plochy alebo by podkrovný priestor predali a hľadali iné bývanie. „Ja som si ten čas vyhradil, pretože som mal jasnú víziu, ktorá mi stála za vynaložené peniaze a starosti. Chcel som ukázať, že je reálne využiť v historickej Prahe už zastavený pozemok a postaviť dom na dome. Spojiť kvalitu bývania za mestom a výhody života v centre,“ vysvetľuje architekt.
 


Manifest na streche

230237

Chladný kov, teplé farby

Ako vyzerá dom – manifest? Ide o koncept „kontajnerov“: niekoľkých od seba oddeliteľných a funkčne odlišných priestorov, sčasti v loftovom štýle. Jednotlivé funkčné zóny sa dajú uzatvoriť pomocou kovových skladacích stien, ktoré izolujú aj zvukovo. Znamená to väčšie súkromie pre obyvateľov domácnosti, ktorí tak majú možnosť vybrať si odlišné formy oddychu. Kovové steny zároveň koncepčne nadväzujú na titánzinkové oplechovanie fasády. Kovové kontajnery zmenili priestor podkrovia a vzhľad strechy iba pri pohľade z vnútrobloku, na strane orientovanej do ulice si strecha zachovala pôvodný sklon. Aj konštrukcia krovu tu ostala pôvodná (nahradili sa ba časti, ktoré poškodila vlhkosť) a trámy nechali odhalené. Niektoré zo stien sú nielen z exteriéru, ale aj z interiéru plechové, ostatné sú opláštené sadrokartónom a natreté v duchu myšlienky farebne odlíšených miestností: celý otvorený obytný priestor (nielen obývačka a kuchyňa, ale aj pracovňa na galérii) je v svetlosivej farbe, nevynímajúc ani podlahovú krytinu, v jedálni sa k striedmej jednotnej farebnosti decentne pridáva prírodné drevo, spálne sú sýtomodré a kúpeľňa i toaleta kompletne oranžovožlté, dokonca vrátane umývadiel a hranatej vane. Zreteľne sa tu prejavila dôslednosť autora a jeho cit pre detail, aj keď on sám zdôrazňuje, že primárne mu išlo o architektonický koncept, nie o kreácie na poli dizajnu; aj materiály volil lacné a dostupné.
 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Po rebríku na vyhliadku


Manifest na streche

230239

Väčšinu prízemia zaberá multifunkčný denný priestor. Tiahne sa naprieč celým podkrovím a po dĺžke je rozčlenený na obývačku, kuchyňu a jedáleň: obývačka je vo vysokom priestore na okraji plechového kontajnera, orientovaného do dvora, kuchyňa je v strednej, dvojpodlažnej časti podkrovia a jedáleň je umiestnená pod šikmou strechou, zachovávajúcou pôvodný tvar domu pri pohľade z ulice. Každú z týchto troch častí možno oddeliť skladacou stenou a podľa potreby si tak vytvárať priestor na komunikáciu alebo pokojnejšie zóny. Relatívne oddelené sú dve spálne, jedna prístupná z jedálne a druhá z obývačky. Aj tu sa však dá vďaka atypicky veľkým dverným otvorom zachovať istá otvorenosť priestoru. Čiastočne otvorené poschodie vo vysokom plechovom kvádri, respektíve akási galéria v strede podkrovia, je vyhradená pre pracovňu, zo strany jedálne rovnako uzatvoriteľnú plechovou stenou. Vystupuje sa na ňu z jedálne po jednoduchom oceľovom schodisku. Z pracovne sa dá vyjsť na malú terasu, zahryznutú v pôvodnej streche, ktorá je akousi vstupnou platformou ďalej do výšin – vedie z nej rebrík na pochôdznu plochú strechu kontejnera, ktorá poskytuje úžasný výhľad na celú Letnú až k Hradčanom.

Pre plechové steny a schodisko pôsobí byt až industriálnym dojmom, ten však narušuje využitie výrazných farieb v zázemí a spálni – rovnako ako odhalené drevené trámy. Byt tak nenavodzuje pocit studeného, strohého miesta. Práve naopak. Svoju úlohu na celkovom dojme bezpochyby zohráva aj dostatok svetla, ktoré preniká otvoreným priestorom vďaka veľkorysým oknám na oboch stranách podkrovia. Vo fasáde kontajnera je nápadné veľké zasklenie vsadené napevno, otvárať sa dá iba jedna úzka časť. Hoci sa v takomto byte dali predpokladať vysoké solárne zisky, ktoré by v lete mohli byť nepríjemné, Petr Hájek odmietol nainštalovať klimatizáciu. A aké sú po pol roku bývania skúsenosti autora a obyvateľa bytu-kontajnera v jednej osobe? „Máme nadštandardnú tepelnú izoláciu a okná kryjú vonkajšie kovové žalúzie, ktoré sa automaticky zatiahnu, keď v lete svieti slnko. Ak by nám aj napriek tomu bolo horúco, dá sa využiť komínový ťah studeného vzduchu z dolných partií domu a vetrať prostredníctvom otvorených dverí. V lete mi nepripadalo, že by tu bola neznesiteľná horúčava. V zime je to naopak: žalúzie sa otvoria a slnko priestor vyhrieva. Naše náklady na vykurovanie dosahujú asi tak tretinovú úroveň v porovnaní s bežnými,“ konštatuje Petr Hájek.

Skanzen pre turistov


Manifest na streche

230243

Architekt je presvedčený, že podobné nadstavby domov na domoch by v centrách miest mohli byť témou aj pre ďalších investorov, podmienkou je stanovenie jasných pravidiel ich povoľovania. Ako je totiž zrejmé napríklad z výstavby na Václavskom námestí či na Námestí Republiky, sila kapitálu dokáže usmerniť pamiatkovú starostlivosť oveľa svižnejším tempom (známe sú prípady historických domov, z ktorých ostala iba uličná fasáda a za ňou vznikla novostavba). „Dokážem si predstaviť aj nadstavby s inými funkciami, napríklad kiná, obchody alebo škôlky,“ naznačuje svoje vízie. Posilnil by sa tak komunitný či spoločenský život v každej štvrti. Využitie takýchto strešných parciel v centrách veľkých miest, kde ceny pozemkov neklesajú ani napriek kríze, považuje architekt za racionálnu cestu urbanistického rozvoja. Ide iba o to, čo umožní statika pôvodných domov. „Nemuselo by potom dochádzať k javu, ktorého sme na mnohých miestach Prahy svedkami už dnes: centrum sa stáva skanzenom pre turistov, plným hotelov a predajní suvenírov, a zároveň miestom nevhodným na bývanie,“ dodáva Petr Hájek k svojmu na výsosť hmotnému manifestu.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Strecha, podkrovie
Tagy: manifest na streche stavba strecha
Zdieľať článok

Diskusia