Kožuch pre váš panelák

Kvalitne zateplený dom prispieva k vytvoreniu vhodnej teploty a vlhkosti vzduchu v zimnom období a zároveň zabezpečuje príjemnú vnútornú klímu v horúcich letných dňoch. A v neposlednom rade sa v dôsledku zníženej potreby vykurovania podstatne znížia aj emisie škodlivých látok v ovzduší.

Čo to vlastne je?

Tepelná ochrana budovy je vykonanie všetkých efektívnych stavebných úprav vedúcich k vytvoreniu hygienických podmienok a podmienok tepelnej pohody v užívaných priestoroch, ako aj k zníženiu spotreby energie na vykurovanie.
Zatepľovanie je súbor technických opatrení umožňujúcich zabudovanie prídavných vrstiev stavebnej konštrukcie spravidla na jej vonkajšej strane, ktorých nezameniteľnou súčasťou je tepelnoizolačná vrstva.
Zatepľovací systém je nenosná konštrukcia vytvorená z materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečujú požadovanú tepelnú ochranu budovy bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné vlastnosti stavebnej konštrukcie a budovy.

115794

Kontaktný zatepľovací systém (KZS) je výrobok dodávaný ako systém zostavený z presne určených komponentov, ktorý sa pripevňuje lepením a mechanickým prichytávaním spravidla z vonkajšej strany obvodového plášťa, pričom jeho jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.
Odvetraný zatepľovací systém (OZS) je prídavná zavesená, zväčša montovaná konštrukcia, ktorej povrchová vrstva (obklad) je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy, oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou.

Zmení však zateplenie domov kolísanie a stav vnútorných teplôt, zdravotný stav a pocit pohody obyvateľov domu? Výsledkom novozélandského prieskumu, ktorý inicioval P. Howden-Chapman, je konštatovanie, že zateplenie vedie k tepelne prijateľnejšej, ale aj suchšej klíme vnútri domov, čo spôsobuje, že ľudia chodia menej k lekárovi, znižuje sa počet dní ich pracovnej neschopnosti a tiež počet dní strávených v nemocnici z dôvodu respiračných chorôb. Okrem jedného parametra – návštev všeobecných praktických lekárov – sa všetky sledované parametre zvýšili o významné percento.

Nosný systém je kovová nekorodujúca alebo drevená konštrukcia vytvárajúca vertikálny alebo horizontálny raster. Určená je na uchytenie obkladu a umožňuje prenos zaťaženia od obkladu pomocou kotevných prvkov do pôvodnej stavebnej konštrukcie.

Tepelná izolácia je výrobok zabezpečujúci tepelnoizolačné vlastnosti kontaktného alebo odvetraného zatepľovacieho systému. Podľa rozmerov, podstaty základného materiálu a spôsobu výroby sa tepelná izolácia delí na:

• tepelnoizolačné dosky, napr. expandovaný (penový) polystyrén (EPS-F), extrudovaný (vytlačovaný) polystyrén (XPS-F) a minerálnovláknité dosky (MV-F), ktoré majú vlákna orientované prevažne rovnobežne s plochou zatepľovanej stavebnej konštrukcie a môžu byť povrchovo upravené (kašírované napr. netkanou sklotextíliou, hliníkovou fóliou a podobne),

• tepelnoizolačné lamely, ktoré majú vlákna orientované kolmo na zatepľovanú konštrukciu (MV-L).

115785

Tepelný most je časť stavebnej konštrukcie, kde je v dôsledku porušenia jej plošnej tepelnoizolačnej homogenity teplota vnútorného povrchu v zimnom období nižšia ako teplota v bežnom mieste vnútorného povrchu konštrukcie.
Tepelný odpor R je vlastnosť stavebnej konštrukcie, ktorá určuje schopnosť stavebnej konštrukcie zabezpečovať tepelnú ochranu. Charakterizovaná je hustotou tepelného toku šíriaceho sa stavebnou konštrukciou. Tepelný odpor konštrukcie je tým väčší, čím väčšia je hrúbka konštrukcie d (vrstvy) a čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti l konštrukcie (vrstvy).

Počas augustových horúčav v roku 2003 vo Francúzsku zomreli tisíce starých ľudí. Štúdia S. Vandentorrena na vzorke ľudí starších ako 65 rokov, ktorí sa zdržiavali väčšinou doma a v čase od 8. do 13. augusta 2003 zomreli z iných dôvodov, ako sú nehody, chirurgické zákroky a samovraždy, zistila tieto hlavné rizikové faktory: nedostatok mobility, zlá tepelná izolácia budovy (porovnanie pomocou satelitných snímok teplotných profilov bydliska), spanie v poslednom podlaží priamo pod strechou, vysoká teplota vzduchu v okolí budovy. Táto štúdia exaktne potvrdila zdravému rozumu známy záver, že ľudia s určitými zdravotnými rizikami sú v čase teplotných extrémov – najmä horúčav – zraniteľnejší a to súvisí aj s nedostatkom informácií o možnostiach zlepšenia tepelnej pohody v bytoch pomocou zateplenia stien a striech domov.

Systémy zatepľovania

Takmer všetky budovy postavené v minulom storočí majú nevyhovujúce tepelnotechnické vlastnosti. Zvýšenie energetickej hospodárnosti budov možno dosiahnuť zlepšením tepelnej ochrany budov dodatočným zateplením. Z hľadiska princípov skladby, materiálov použitých na vytvorenie jednotlivých vrstiev a uplatnených doplnkových výrobkov sa zatepľovacie systémy obvodového plášťa delia na:

• tepelnoizolačné omietky,

• kontaktné zatepľovacie systémy (KZS),

• odvetrané (montované) zatepľovacie systémy (OZS).

Vzhľadom na realizačné náklady a návratnosť investície sa pri rodinných a bytových domoch v rozhodujúcej miere používa zateplenie kontaktným zatepľovacím systémom (KZS).

Jednotlivé systémy zatepľovania sa zhotovujú podľa technologického predpisu konkrétneho zatepľovacieho systému. Pri zámene komponentov a kombinácii rôznych systémov nie je zaručené dosiahnutie požadovanej kvality a najmä životnosti zateplenia.

115784	115786
Podľa platnej legislatívy projekt zateplenia budovy je oprávnená vypracovať výlučne autorizovaná osoba, pričom projekt zateplenia sa musí riešiť formou stavebného konania.	Kvalitu zatepľovacích prác ovplyvňuje viacero faktorov. Použiť sa musí kvalitný výrobok – zatepľovací systém výrobcu, ktorý musí mať požadovaný doklad preukazovania zhody. Tento systém musí byť pre konkrétnu stavbu správne naprojektovaný a mal by ho realizovať spoľahlivý zhotovovateľ. Vychádzať sa musí z dokonalého poznania fyzického stavu budovy a zo stanovenia priorít obnovy, súčasťou ktorej je i zatepľovanie budov.
115787	115788
Všetky detaily sa musia zhotoviť podľa projektovej dokumentácie. Nenechajte si radiť takzvanými odborníkmi priamo na stavbe, ktorí vás budú presviedčať vetou „však takto je to tiež dobre, vždy to tak robíme“. Oprava vás vyjde drahšie ako kontrola, či sa dodržiava projekt.

Zatepľovanie obvodového plášťa by sa malo vykonávať ako súčasť komplexnej obnovy budovy. Pred zateplením obvodového plášťa by mali byť obnovené všetky vystupujúce konštrukcie (balkóny, lodžie a podobne). Najvhodnejšie je uskutočniť aj výmenu okien, no lodžie by nemali byť zasklené. Vhodné je začať obnovu strešným plášťom. Oplechovanie atiky sa montuje až po zateplení obvodového plášťa rovnako ako oplechovanie parapetu. Dôležité je navrhnúť pri príprave oplechovania parapetu (smaltovaných plechov) šírku so zohľadnením hrúbky dodatočného zateplenia. Pred začatím zatepľovania obvodového plášťa sa musí odmontovať bleskozvod a namontujú sa nové dlhšie kotvy zohľadňujúce hrúbku zatepľovacieho systému.

Čo na to odborníci?

Na otázky k problematike zateplenia panelových domov nám odpovedali Ing. Ján Ďuriš, spoločnosť Saint-Gobain Weber Terranova, a Ing. Marián Knut, divízia Isover, spoločnosť Saint-Gobain Construction Products, s. r. o. Na rovnaké otázky nám odpovedal aj Ing. Anton Novotný, výkonný riaditeľ OZ ZPZ (Združenie pre zatepľovanie budov).

Viete odporučiť konkrétny systém vhodný na zateplenie panelových domov, ktorý je u nás dostupný?

Marián Knut a Ján Ďuriš: Systémov na zateplenie panelových domov je veľa. Kontaktné zatepľovacie systémy sú zložené z jednotlivých komponentov, ktoré vzájomným pôsobením vytvárajú jednotný systém. V súčasnosti pri zvyšujúcom sa tlaku na investície sme často svedkami kombinácií rôznych komponentov od viacerých výrobcov (takzvaný mix), kde výsledné vlastnosti systémov nie sú nijako zaručené a overené. Pri nesprávnej kombinácii jednotlivých komponentov môže dôjsť až k deštrukcii celého kontaktného zatepľovacieho systému. Odporúčame preto použitie iba certifikovaných systémov, ktorých komponenty navzájom spolupôsobia a systémy sú overené časom

Anton Novotný: Vhodných kontaktných zatepľovacích systémov dostupných na slovenskom trhu je viac. Prvým kritériom pre výber toho správneho systému je európske technické osvedčenie na príslušný systém zatepľovania, ktoré oprávňuje jeho výrobcu označovať výrobok značkou CE. Takéto označenie zatepľovacích systémov majú napríklad všetci výrobcovia zatepľovacích systémov, ktorí sú členmi nášho združenia. Je to dokonca podmienka prijatia do združenia. Pre vlastníka bytového domu je však dôležitý výber zhotovovateľa KZS a tu je vhodným odporúčaním pre spoločenstvo vlastníkov alebo správcovské organizácie výber takého zhotovovateľa, ktorý má licenciu na zhotovenie zatepľovacích prác, čím si vlastník vyberá aj systém zatepľovania. Kvalita prác zhotovovateľa je kontrolovaná treťou nezávislou stranou a realizuje sa systém zatepľovania s dokladom o preukázaní zhody podľa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

115797	115798
Pred zateplením obvodového plášťa sa musí uskutočniť statická sanácia objektu, ak sa na ňom vyskytujú statické nedostatky, a obnova vystupujúcich konštrukcií balkónov a lodžií.	Na Slovensku už existujú rôzne programy, ktoré vznikli spoluprácou realizačných firiem a bánk, podporujúce obnovu bytového fondu. Tieto programy pomáhajú investorom technicky a finančne zabezpečiť celú realizáciu zateplenia bytových domov.

Ak sa spoločenstvo vlastníkov bytov nevie dohodnúť na zateplení celého objektu, má zmysel zatepliť konkrétny byt z interiérovej strany? Sú parametre zateplenia z interiérovej strany porovnateľné so zateplením z exteriéru?

MK a JD: Zateplenie bytu v panelovom dome z interiérovej strany je možné, avšak je veľmi komplikované a prináša so sebou veľa rizík. Týmto spôsobom sa rieši zateplenie v starých budovách, kde nemôže dôjsť k zásahu do fasády alebo k jej zmene. Zateplenie z interiéru možno použiť lokálne na odstránenie havarijných stavov a studených rohov, kde dochádza k tvorbe plesní.

AN: Pri zatepľovaní bytových domov (bytu) zvnútra dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní tepelnej izolácie a pôvodnej konštrukcie obvodového plášťa. Pri zatepľovaní zvonka na obvodový plášť panelového domu celoročne pôsobia kladné teploty. Tým sa zníži teplotné namáhanie nosných konštrukcií a okrem toho sa zvonka odstránia tepelné mosty, prekryjú sa trhliny a zabráni sa tak zatekaniu do stavby. V našich klimatických podmienkach preto treba zatepľovať zvonka.

Na aké najčastejšie chyby by si majitelia bytov mali dať pozor pri realizácii zatepľovacieho systému a akú životnosť majú súčasné systémy?

MK a JD: Možných nedostatkov a chýb pri realizácii kontaktného zatepľovacieho systému je viacero: vznik tepelných mostov pri nedodržaní väzby izolantu, dodatočné dokladanie izolantu, používanie iného druhu izolantu, napríklad iného druhu polystyrénu ako fasádneho, priesak lepiacej stierky (malty) cez škáry (styky) jednotlivých platní izolantu a tvorba tepelných mostov, použitie nesprávnych materiálov v oblasti odstrekujúcej vody (do výšky 30 cm), kde sa odporúča použiť izolant XPS Styrodur, nedodržanie mechanickej ochrany polystyrénových platní pri zakladaní a ukončení systému v nárožiach, parapete, atike a podobne bez použitia ochranných profilov. Životnosť certifikovaného systému je pri správnom užívaní a ošetrovaní až 25 rokov.

AN: Chyby a nedostatky sa vyskytujú nielen pri zatepľovacích prácach, ale už pri ich príprave. Východisko na dosiahnutie kvality zatepľovacích prác je v kvalitnej projektovej dokumentácii. V dokumentácii často chýba tepelnotechnický posudok a tým sa neplní energetické a hygienické kritérium, nerobí sa dokumentácia požiarnej bezpečnosti, chýbajú rozhodujúce detaily zatepľovania budovy. Hrúbka tepelnej izolácie sa musí navrhnúť podľa tepelnotechnickej kvality detailov a s ohľadom na požadované zníženie potreby tepla na vykurovanie. Nestačí určiť hrúbku tepelnej izolácie podľa tepelného odporu výseku pôvodného obvodového plášťa a nebrať pri tom do úvahy tepelné mosty pôvodných stavebných konštrukcií.

V realizácii sa potom tieto detaily zatepľovania vykonávajú nesprávne, náhodne, zamieňajú sa lacnejšie materiály v zatepľovacom systéme a niektoré materiály sa i vynechávajú. Zhotovovateľa treba kontrolovať pri založení zatepľovacieho systému, pri lepení a kotvení tepelnej izolácie, pri prekrývaní a zakladaní výstužnej mriežky, pri kladení lepiacej, výstužnej a povrchovej malty. Je to odborná, kvalifikovaná práca, a preto by ju mal vykonávať odborný stavebný dozor. Životnosť osvedčených zatepľovacích systémov by mala byť najmenej 25 rokov.

115795	115796
Zateplením obvodového plášťa dosiahneme zvýšenie vnútornej povrchovej teploty steny, čo má za následok nielen zlepšenie tepelnej pohody v miestnosti (v blízkosti steny necítime v zime chlad, respektíve v lete sálajúce teplo), ale taktiež eliminovanie rizika možného výskytu zdraviu škodlivých húb a plesní na studených povrchoch stien.	Nezanedbateľným efektom zateplenia je aj nový šat, nový výzor, ktorý budova získava. Z fádnych šedých panelových domov tak možno vyčariť veselé a živé stavby, sídliská sa premenia na architektonicky zaujímavé celky.

115793

Všade sa hovorí o úsporách energií. Viete odpovedať čitateľovi, prečo má zmysel zatepľovať budovy, aké konkrétne výhody mu z toho plynú, čo zateplením získa?

MK a JD: Význam a benefity zatepľovania sú minimálne v troch úrovniach – ekonomickej, ekologickej a zdravotnej. Pri dnešnom výraznom zvyšovaní cien energií je zatepľovanie budov aktuálne najmä z dôvodu finančných úspor pri užívaní budov. Možná úspora energie sa pohybuje v rozpätí 30 až 50 %. Aktuálne trendy v západnej Európe smerujú k výstavbe budov v takzvanom pasívnom štandarde. Potreba energie na vykurovanie v takomto dome je ohraničená na 15 kWh na m² a rok. Pre bližšie informácie o pasívnych domov odporúčame navštíviť stránku www.iepd.sk. Pri výrobe tepla, respektíve energie, ktorá sa na výrobu tepla využíva, vznikajú externality škodlivé pre životné prostredie.

Ide najmä o plyny CO₂. Nižšia spotreba energie na vykurovanie pomáha znižovať emisie CO₂ plynov do ovzdušia a prispieva k zlepšovaniu životného prostredia. Znižovanie emisií CO₂ plynov je aj jednou z priorít Európskej únie premietnutej do novej legislatívy. Energetická certifikácia budov vstúpi na Slovensku do platnosti od budúceho roka. V dobre zateplenej budove nevznikajú studené a teplé miesta s výraznými teplotnými rozdielmi, nevytvárajú sa vplyvom týchto rozdielov plesne. Zatepľovacie systémy z minerálnej vlny majú navyše aj dobré akustické vlastnosti a pomáhajú znižovať zaťaženie hlukom prenikajúcim do interiéru z vonkajšieho prostredia.

AN: Treba poznať vývoj tepelnotechnických požiadaviek na budovy, ktoré sa za posledných 40 rokov štvor- až päťnásobne sprísnili, a tak všetky pôvodné panelové bytové budovy postavené do roku 1992 už z hľadiska týchto kritérií nevyhovujú. Tepelná ochrana budov, konkrétne obvodových stien, zatepľovaním patrí medzi najúčinnejšie opatrenia v úsporách energie. Správne navrhnuté a zhotovené zatepľovanie prináša nielen zníženie spotreby na vykurovanie aspoň o 30 %, ale odstraňuje aj hygienické nedostatky (plesne), vytvára vhodné podmienky tepelnej pohody v bytoch zvýšením vnútornej povrchovej teploty, eliminuje zatekanie v obvodových plášťoch, ale aj v styku so strešnými a okennými konštrukciami, zamedzuje korózii výstuže v stykoch stien a stropov, znižuje teplotné namáhanie stavebných konštrukcií budovy. Bez zatepľovania nemôže pôvodný panelový dom dosiahnuť parametre súčasnosti.

Existujú aj nejaké alternatívne systémy, napríklad systémy citlivejšie k životnému prostrediu?

MK a JD: Zatepľovanie budov, samozrejme, nie je jedinou cestou k zlepšeniu nášho životného prostredia a znižovaniu emisie CO₂ do ovzdušia. Najlacnejšia energia je totiž ušetrená energia alebo energia získaná z alternatívnych prírodných zdrojov. Bohužiaľ, túto skutočnosť naši zákonodarcovia ešte dostatočne nepochopili. Najmä využitie alternatívnych zdrojov energie je zo strany štátu málo podporované alebo je ešte len v plienkach. Pozitívne príklady ponúkajú susedné krajiny – napríklad Rakúsko so svojou podporou výstavby pasívnych domov a systémov na získavanie energie z alternatívnych zdrojov.

AN: Okrem KZS možno zatepľovať aj tepelnoizolačnými odvetranými systémami a tiež omietkovými tepelnoizolačnými systémami. Tepelnoizolačné omietky sú limitované svojou hrúbkou a sprísňovanie tepelnotechnických požiadaviek obmedzuje ich hromadnejšie využitie. Odvetrané zatepľovacie systémy sú zatiaľ výrazne drahšie, preto sa uplatňujú väčšinou na nebytových budovách, najmä na reprezentačných budovách a budovách s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou (napríklad plavárne).

Tlak na výstavbu podnikateľských centier, centier obchodných a oddychových služieb, polyfunkčných budov v Bratislave a postupne aj v ďalších mestách SR však rozsah ich uplatnenia nepochybne zväčší. Treba si uvedomiť, že na Slovensku nás perspektívne čaká obnova aspoň 600-tisíc panelových bytov a 700-tisíc rodinných domov. Ďalšie alternatívne systémy síce prinesú úspory energie, ale čo sa týka komplexnosti riešenia, nie sú alternatívou zatepľovacích systémov. Z hľadiska splnenia platných tepelnotechnických požiadaviek také systémy na európskom stavebnom trhu zatiaľ nie sú, a preto bude zatepľovanie ešte dlho prispievať k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a súčasne k vytváraniu vnútornej pohody v budovách.

Použité materiály: z firiem Baumit, Knauf Insulation, IDMZ, Saint-Gobain Weber Terranova, Združenia pre zatepľovanie budov, Združenia EPS.SR a z materiálov prof. Ing. Zuzany Sternovej, PhD., VVÚPS-NOVA, z kníh Obnova bytových domov – Hromadná bytová výstavba do roku 1970 a Obnova bytových domov – Hromadná bytová výstavba po roku 1970, autor Z. Sternová a kol.