Mýty a legendy kráľovského materiálu

Pravdivé korene sklenených mýtov

Sklo je drahé, tvrdia stavebníci v snahe ušetriť každú korunu. Tieto slová potvrdzuje aj architekt Stanislav Krčmárik z pražského ateliéru Escadra: „Sklo bežne vychádza na dvoj-, troj- či viacnásobok ceny iného stavebného materiálu pri rovnakej ploche. Aj preto používame sklo najmä ako okennú výplň rozličných rozmerov. Inému využitiu sa však zväčša vyhýbame, najmä preto, aby sme nenarazili na nejaké konštrukčné problémy. Dodávateľov, ktorých si pri rodinných domoch môžeme dovoliť, nie je veľa a tí zvládnu len určitú technológiu.“ Ak však chcete ušetriť, princíp je jasný – neotváravá, na pevno osadená sklenená plocha je lacnejšia než jej variabilnejšia sestra. Ďalším problémom je doprava – veľké sklenené tabule sú náročnejšie na manipuláciu i technológiu dopravy, nehovoriac o skladovaní. Sklenená tabuľa s rozmermi 3,5 × 2,5 m je veľmi ťažká a na rozdiel od palety tehál ju rozhodne nemôžete nechať na stavenisku bez náležitého „ošetrenia“. Preto je dôležitá koordinácia výstavby.

Svetlo v dome

Hlavným motívom využitia tohto materiálu je dostatočné osvetlenie interiéru. Veľké sklenené plochy prepúšťajú veľké množstvo prirodzeného svetla. Slnečné svetlo je pre ľudský organizmus najvhodnejšie a práve veľké stavebné otvory sú jeho zásobárňou nielen z hľadiska zdravotného, ale i psychohygienického – v dobre osvetlenom priestore sa cítime príjemnejšie.

Princíp platí aj naopak: tá istá sklenená plocha zintenzívňuje kontakt obyvateľov domu s exteriérom. Architekti odporúčajú veľké zasklené tabule najmä tam, kde je možnosť prepojiť interiér domu so záhradou. Ak má stavebník šťastie na pozemok či dostatok finančných prostriedkov na kultiváciu svojho bezprostredného okolia, vyplatí sa zeleň „vpustiť“ dovnútra. Skvelý efekt dosiahneme francúzskymi oknami alebo, v najlepšom prípade, otvorením (a potom zasklením) celej fasády smerom do záhrady. Ľudia dnes kontakt s prírodou vyžadujú, preto mnohí stavebníci architektov priam nútia navrhovať veľkoformátové sklenené tabule.

Môj dom – môj hrad

Nevýhodou takéhoto riešenia je pocit straty súkromia. Preto treba zvážiť umiestnenie veľkých sklenených plôch na dome nielen z hľadiska svetových strán, ale aj z hľadiska orientácie domu na pozemku, vzdialenosti od plota či susedov. Pocit, že si vidíte do taniera, môže byť vážnou prekážkou aj najlepších a bezproblémových susedských vzťahov. No a predstava, že sa celý deň schovávate za ťažké závesy, výhody sklenenej steny okamžite neguje. Pre mnohých architektov je však hustota zástavby výzvou: „Pocit straty súkromia môžeme riešiť žalúziami, okenicami či markízami. Takéto tienenie používame radi, pretože esteticky obohatí aj najjednoduchšie stavby. Žiaľ, využitie okeníc znamená ďalšie náklady pre klienta,“ dopĺňa Stanislav Krčmárik. Preto sa dnes často využívajú sklá s protislnečnou úpravou. Najjednoduchšie je farebné tónovanie, ktoré však architekti ani výrobcovia pre rodinné domy neodporúčajú, pretože mení svetelné podmienky v objekte. Vhodnejšia je protislnečná ochrana pomocou pokovovaného skla, ktoré slúži ako štít proti prenikaniu slnečných lúčov, čím zamedzí prehrievanie interiéru, a zároveň zabraňuje nežiaducim pohľadom okoloidúcich.

Ani ryba, ani rak

Sú však aj iné materiály, ktoré tento problém do určitej miery riešia. Kopilit či sklobetón prepúšťajú dostatok svetla, ale okoloidúci vidí len náznaky toho, čo sa deje vnútri. Napriek tomu, že nepovolaní obyvateľom nepozerajú priamo „do kuchyne“, nie je jednoduché zmieriť sa s tým, že vašu siluetu – predovšetkým v noci pri zapnutom osvetlení – vidno takpovediac na kilometre ďaleko. Kopilit či sklobetón preto nachádzajú väčšie uplatnenie vo verejných priestoroch – napríklad v architektúre bytových domov, kde sa sklenenými tvárnicami presvetľujú spoločné priestory: schodištia, haly a pod.

So zaujímavým nápadom nedávno prišiel architekt Luděk Rýzner, ktorý využil kopilit ako plot rodinného domu. Podľa Stanislava Krčmárika plot je presne to miesto, kde možno tento materiál široko uplatniť. Neriešia sa tu prípadné tepelné straty a od plota sa ani zväčša neočakáva, že nás od okolia absolútne vizuálne či zvukovo odizoluje. Okrem toho je to výrazný estetický prvok, preto mu je podobné riešenie veľmi blízke. Treba však zvážiť, či takýto plot tvarovo a materiálovo korešponduje so samotným domom. Obohnať kopilitovým plotom podhorskú drevenicu by nebolo najšťastnejším riešením.

Kopilit je však v súčasnosti pomerne ťažko dostupný materiál, na Slovensku sa nevyrába a treba ho dovážať. Preto sa používa menej nielen v architektúre rodinných domov.

Technické minimum

Zatiaľ sme hovorili predovšetkým o subjektívnom vnímaní skla ako ušľachtilého materiálu. Pre každého investora je však často dôležitá najmä finančná stránka použitia tohto materiálu. Proti väčšiemu využívaniu skla v architektúre rodinných domov sa najčastejšie argumentuje jeho tepelnou priepustnosťou. Každá vykurovaná miestnosť stráca určité množstvo tepla jeho prestupom cez obvodové steny a okná. Mieru priepustnosti udáva hodnota U: čím je menšia, tým lepšia je tepelná izolácia stavebného materiálu. Donedávna každé sklo či okno boli akousi čiernou dierou, ktorá pohlcovala tisíce zbytočne prekúrených korún ročne. Ako väčšina z nás, ani výrobcovia izolačných skiel neodlietajú na zimu do teplých krajín, ale pracujú na tom, aby sa tieto hodnoty znížili. Predčasom sa bežné hodnoty priepustnosti U pohybovali okolo 3,0 W/m²K, pri jednoduchom zasklení boli dokonca len 5,8 W/m²K. Dnes dokážu výrobcovia dosiahnuť hodnoty U = 1,4 až 1,1 W/m²K. Tie sa podľa údajov výrobcov (napríklad podľa výrobcu plastových okien Ri – okná) približujú k 30 cm hrubej tehlovej stene.

Izolačné dvojsklo je zložené z dvoch tabúľ plaveného skla s odlišnými hrúbkami. Ich vzdialenosť vymedzuje rôzne široký, dutý dištančný hliníkový rám plnený prostriedkom, ktorý zabraňuje kondenzácii vodných pár medzi sklami. Obvodové spojenie tabúľ a dištančných rámov tvorí adhézny, trvalo plastický tmel, ktorý zabraňuje prenikaniu vlhkosti do medzipriestoru izolačného dvojskla. Princíp izolačného skla je podobný ako princíp spomínanej protislnečnej ochrany, len s opačným zameraním. Pokovovaná sklenená plocha je obrátená dovnútra objektu a vytvára tepelný štít, ktorý zabraňuje unikaniu tepla von. Cena za štvorcový meter takého dvojskla zo systému Climaplus s hodnotou U = 1,1 W/m²K sa pohybuje okolo 800 Sk/m². Ak sa rozhodneme pre ešte dokonalejšiu izoláciu, výrobcovia sú schopní dodať izolačné trojsklo vyplnené argónom či kryptónom s hodnotou U rovnajúcou sa iba 0,5 W/m²K, podľa odborníkov sa však podobná investícia predraží (až na viac ako 3 000 Sk/m²) a jej návratnosť pri rodinnom dome treba vidieť vo veľmi vzdialenom časovom horizonte.

Čo sa deje vonku

Sklo by malo vzhľadom na rozmanité nároky, ktoré naň kladieme, plniť okrem funkcie tepelnoizolačnej aj zvukovoizolačnú a bezpečnostnú. Nákladná doprava u nás rastie geometrickým radom, a tak nečudo, že aj z kedysi pokojných štvrtí či obcí sú dnes frekventované križovatky. Brániť sa proti hluku je veľmi dôležité a priam nevyhnutné pre zachovanie nielen fyzického, ale aj duševného zdravia. Protihlukové izolačné vlastnosti majú najmä dvojsklá s rozdielnou hrúbkou jednotlivých tabúľ, s variabilnou vzdialenosťou medzi nimi alebo so živičnou výplňou. Hodnota zvukovej izolácie sklenenej tabule sa však nedá vypočítať ako hodnota U tepelnej izolácie. Veľkú úlohu majú aj podiel zasklenej plochy v obvodovej stene a materiál, do ktorého sklo osádzame. Bežne sa však uvádza hodnota klasického izolačného akustického dvojskla do 32 dB. Hluk tak môžeme do určitej miery eliminovať. Pri každej protihlukovej izolácii by sa však malo počítať s konkrétnymi hodnotami, najmä so zdrojom hluku. Niektoré frekvencie hluku sú totiž rušivejšie než iné, hoci stredná hladina hluku môže byť iná. Ak bývate napríklad pri letisku či požiarnej stanici, pri výbere izolačného akustického skla nezabudnite túto skutočnosť spomenúť. Na to by mal pamätať architekt už pri návrhu vášho domu.

(Ne)bezpečnosť sklenených stien

Bezpečnostné sklo má dvojakú úlohu: jednak nás a náš majetok vďaka svojim špeciálnym vlastnostiam chráni pred vniknutím zvonku a jednak sa nemusíme báť, že sa rozbije a naše deti sa porania. Z hľadiska vlastností skla je v zásade jedno, či si vašu zasklenú fasádu vyberie za cieľ chamtivá ruka vlamača, alebo ju vaše dieťa využíva ako efektnú bránu pri bytovom futbale – sklo by malo odolať. Z hľadiska pasívnej bezpečnosti treba dbať na to, aby sklo pri poškodení nevypadlo a nespôsobilo ďalšiu ujmu. Vhodné sú typy bezpečnostného skla ako napríklad ESG.

Tvrdené bezpečnostné sklo je vďaka špeciálnemu tepelnému spracovaniu pri výrobe mimoriadne odolné proti prasknutiu. Ak sa však napriek tomu poškodí, rozpadne sa na malé tupé črepy, ktoré nemôžu spôsobiť poranenia. V priestoroch, kde je riziko poškodenia veľké (napríklad na schodiskách, na zábradlia), bežne sa používa drôtosklo. Drôtené pletivo vnútri drží sklo aj po rozbití pohromade.

Často sa používa aj lepené bezpečnostné sklo VSG či CONNEX, ktoré je spojené z dvoch alebo viacerých sklenených tabúľ pomocou fólií, takže sklo drží v ráme stále pokope.

Z hľadiska ochrany pred násilným vniknutím nás zase zaujímajú sklá, ktoré sú odolné proti poškodeniu. Tu platí: čím viac vrstiev a medzipriestorov má sklo, tým je jeho odolnosť väčšia. Touto technológiou možno vyrobiť aj sklo, ktoré odolá explózii.

Rozdelenie do štyroch bezpečnostných tried podľa noriem DIN
Trieda A	Odolnosť proti hodu. Skúšobná metóda spočíva vo voľnom páde gule (4 kg).
Trieda B	Odolnosť proti rozbitiu. Skúšobná metóda spočíva v úderoch sekerou (2 kg) a ich počte potrebnom na vytvorenie otvoru veľkosti 40 × 40 cm.
Trieda C	Odolnosť proti priestrelu.
Trieda D	Odolnosť proti účinkom explózie.