Ochrana dreva

Pri uložení v dobrých podmienkach je drevo schopné zachovať si väčšinu svojich vlastností storočia (platí najmä pre stropy a otvorené krovy). Drevo má aj dobré tepelnoizolačné vlastnosti, nie je karcinogénne, je príjemné na pohľad, avšak je náchylné na ťažké poškodenia, až úplnú deštrukciu, najmä vplyvom biologických škodcov.

Zdroje poškodenia

Faktory škodiace drevu sú najmä:

• klimatické vplyvy (dažďové zrážky, slnečné žiarenie, ultrafialové lúče),
  
• organickí škodcovia (drevokazné a drevosfarbujúce huby, drevokazný hmyz),
  
• antropogénne vplyvy (najmä požiare).

Zmenou vlhkosti ovzdušia, zrážkami a zmenou teploty dreva oslnením (nad 40 až 80 ˚C) vznikajú v dreve drobné trhlinky, ktorými sa do konštrukcií ľahšie dostávajú rôzne infekcie. Pôsobením UV žiarenia sa lignín mení do hĺbky asi 2 mm fotochemickou reakciou na látky rozpustné vo vode, ktoré sa z dreva vyplavujú, a povrch dreva mení farbu – stáva sa sivým. Drevo je organickým materiálom, je integrálnou súčasťou prírodného kolobehu, a preto podlieha aj prírodným deštruentom (počasie, škodcovia), zabezpečujúcim rozklad drevnej hmoty. U nás je to predovšetkým drevokazný hmyz a huby (plesne), ktoré sú schopné zničiť drevnú hmotu (v závislosti od prirodzenej odolnosti dreva) v priebehu 1 až 5 rokov.

Drevokazné huby

V našom klimatickom pásme a v našich biotopoch predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre drevnú hmotu drevokazné huby, pretože drevo rozkladajú a spôsobujú hnilobu dreva, ktorá znižuje jeho pevnosť. Iným hubovým ochorením je sfarbenie dreva (modrenie, červenanie, sčernenie, zhnednutie, zosivenie), ktoré zapríčiňuje porušenie bunkových stien dreva hubou, ktorá ich zafarbuje vlastným pigmentom. Toto ochorenie nespôsobuje v prvých fázach deštrukciu dreva, avšak v drevnej hmote zostávajú farebné prejavy. Prítomnosť húb nie je nebezpečná len pre samotné konštrukcie, môže škodiť aj ľudskému zdraviu (napríklad vyvolávaním alergických reakcií).

143761

Drevosfarbujúce huby a plesne

Drevosfarbujúce huby nespôsobujú hnilobu, ani pevnostné zmeny dreva, ale sfarbujú drevo, čím môžu spôsobiť estetické škody. Drevosfarbujúce huby potrebujú pre svoj rozvoj vysokú vlhkosť dreva (25 až 40 %) a teplotu okolo 20 °C. Výskyt sfarbujúcich húb môže pripraviť podmienky na rozvoj drevokazných húb. Zvláštnou skupinou mikroskopických drevokazných húb sú plesne, ktoré spôsobujú predovšetkým defekty povrchovej úpravy drevených konštrukcií a prejavujú sa žltými, zelenými, čiernymi alebo červenými škvrnami a nepríjemným zápachom. Plesne môžu okrem poškodzovania dreva spôsobiť aj alergické ochorenia ľudí. Huby a plesne sa vyskytujú nielen v starých a vlhkých budovách, ale aj v nových budovách, v ktorých sa použilo drevo nakazené zárodkami a kde sú vhodné podmienky na ich rast.

Drevokazný hmyz

Hmyz napáda drevo vo všetkých štádiách jeho existencie a do stavby sa môže preniesť už v infikovanom stavebnom materiále. V našej klimatickej oblasti sú najčastejšími škodcami dreva chrobáky – predovšetkým ich larvy, ktoré si v dreve vytvárajú chodbičky na požieranie drevnej hmoty. Na svoj vývoj potrebujú určitú vlhkosť vzduchu – drevo dlhodobo suché pod 10 % je väčšinou pred napadnutím bezpečné. Chrobáky sú citlivé na vysoké teploty (nad 55 °C), ktoré ich zabíjajú.

Prirodzená ochrana dreva

Odolnosť jednotlivých druhov dreva proti znehodnoteniu biologickými škodcami sa označuje ako prirodzená trvanlivosť dreva. Závisí od konkrétneho druhu dreva, no zvýšenú odolnosť môže mať iba jadro dreva.

Opatrenia na ochranu dreva

Drevo možno vhodnými opatreniami účinne chrániť. Všeobecne možno povedať, že drevo vlhké do 10 % objemovej hmotnosti netreba chrániť. Takúto úroveň vlhkosti v našich zemepisných šírkach možno dosiahnuť len v suchých a temperovaných interiéroch. Drevo vlhké nad 10 % objemovej hmotnosti ohrozuje drevokazný hmyz a drevo s vlhkosťou nad 20 % už podlieha aj ďalším drevokazným organizmom – hubám, plesniam a podobne. Za určitých okolností (pri prechodne zvýšenej vlhkosti vzduchu nad 80 %) môže prísť k napadnutiu hubami a plesňami aj pri nižšej relatívnej vlhkosti dreva. Drevené konštrukcie, nachádzajúce sa v exteriéri, umiestnené v zemi alebo v prechodnej zóne zem – voda, či zem – vzduch, sú riziku poškodenia vystavené najviac. Pri priebežnej údržbe drevených stavieb preto treba:

• zamedziť zatekaniu dažďovej vody do stavby,
  
• zamedziť zvlhčovaniu drevených konštrukcií stavby,
  
• včas zistiť aktivity biologických škodcov,
  
• včas likvidovať škodcov a spevniť poškodené drevené konštrukcie,
  
• neodkladné odstrániť neošetrené drevo, napadnuté biologickými škodcami.

Vlhkosť dreva závisí od vlhkosti prostredia, v ktorom sa uloží. Pri nesprávnom vysychaní sa drevo môže deformovať a krútiť, preto je dôležité, aby sa stavebné drevo vysušovalo riadnym postupom a neobsahovalo pred zabudovaním viac ako 20 % vlhkosti. Výnimku tvoria drevené stavby a konštrukcie, ktoré sa vytvárajú z otesaného dreva. Otesávať je najlepšie čerstvé drevo, čo najskôr po jeho vyťažení. Opracované drevo potom možno buď skladovať tak, aby sa pred zabudovaním dostatočne vysušilo, ale sa nedeformovalo, alebo stavbu či konštrukcie realizovať z vlhkého dreva. V takom prípade treba počítať s deformáciami konštrukcie, čo je pri niektorých typoch stavieb pre vzhľad žiaduce. Drevo skladované dlhodobo vonku nie je vhodné na vnútorné použitie.

Konštrukčné opatrenia na ochranu dreva

Najzákladnejšou a najjednoduchšou prevenciou proti poškodeniu drevených konštrukcií je ich vhodné uloženie v stavbe, čo znižuje riziko navlhnutia, nakazenia či požiaru na minimum. V drevených krovoch pôsobí škodlivo najmä umiestnenie alebo ponechanie trámov v tesnom kontakte so zásobníkom vlhkosti (odpadom, skládkou hygroskopického materiálu a podobne) a dlhodobé opustenie a uzatvorenie priestorov bez priebežného vetrania.

• Rýchle odtekanie vody
  Cieľom je zabrániť zvýšeniu vlhkosti drevených konštrukcií zatekaním dažďovej vody. Preto treba drevené konštrukcie realizovať tak (v takom sklone), aby z nich rýchlo odtekala dažďová voda, alebo ich vybaviť strieškami proti dažďu. Zvýšenie rýchlosti odtoku, resp. zníženie nasiakavosti možno dosiahnuť aj vhodnými povrchovými nátermi.
  
• Účinná izolácia proti vlhkosti
  Izoláciou drevených konštrukcií možno znížiť vzlínanie vody v konštrukciách, avšak izolácia proti vlhkosti nesmie byť prekážkou odvetrávania konštrukčných prvkov alebo miestom zhromažďovania vody. Pôsobeniu zemnej vlhkosti sa vystavujú konštrukcie zapustené do zeme (koly), ktoré treba impregnovať nevylúhovateľnými chemickými látkami. Trvalo zabrániť rozkladu dreva podporovaného zemnou vlhkosťou nie je možné, možno tento proces iba spomaliť. Účinným opatrením je napríklad výber takého druhu dreva na zapustenie do zeme, ktoré je viac odolné proti rozkladu (napr. dubové alebo agátové drevo).
  
• Zamedzenie priamemu kontaktu
  Najúčinnejšiu „izoláciou“ proti vzlínajúcej vode možno dosiahnuť zamedzením priameho kontaktu dreva so zemou alebo s okolitou konštrukciou. Drevené konštrukcie stavebných objektov by sa mali umiestniť minimálne 5 až 10 cm nad zemou (resp. nad vlhkou plochou) a pod nimi by sa mala zabezpečiť primeraná vzdušná odvetrávacia medzera.
  
• Účinné odvetrávanie
  Pri zavlhnutí drevenej konštrukcie zatečením alebo kondenzáciou vodnej pary treba zabezpečiť rýchle vysušenie, aby vlhkosť pôsobila na drevnú hmotu krátky čas. Počas krátkeho pôsobenia vlhkosti (od niekoľko dní po 2 až 3 mesiace) sa v našich zemepisných šírkach zvyčajne nestihne žiadna nákaza hubami rozvinúť. Veľmi negatívne vplývajú na drevené konštrukcie nepriedušné vrstvy (napr. v zateplenom podkroví), pod ktorými sa môže hromadiť neodvetraná vlhkosť.

143765

Chemické opatrenia na ochranu dreva

Životnosť neošetrených drevených konštrukcií sa v interiéri odhaduje na 120 až 200 rokov, v exteriéri na 8 až 15 rokov, avšak v priaznivých podmienkach, vhodnými konštrukčnými, prípadne chemickými opatreniami sa môže predĺžiť aj na niekoľkonásobok. Chemické opatrenia zvyšujú odolnosť drevených konštrukcií nielen proti hmyzu, hubám a plesniam, ale aj UV žiareniu, a to nielen povrchovo, ale pri vhodnej aplikácii aj hĺbkovo. Používať by sa však mali až ako doplnok vhodných konštrukčných opatrení. Medzi chemické opatrenia patria natieranie dreva, nástrek dreva (pri ťažko dostupných konštrukciách), napúšťanie dreva ochrannou látkou, injektáž a infúzia dreva, bandážovanie dreva a fumigácia dreva (zaplynovanie).

Protipožiarna ochrana drevených konštrukcií Protipožiarne nátery zvyšujú požiarnu odolnosť dreva o 3 až 20 minút (výnimočne až o 30 minút). Na drevo sa nanášajú valčekom (pre stieravosť vrstiev náteru nie štetcom) alebo striekaním a musia obsahovať aj prísady proti stekaniu čerstvého nástreku, aby vytvárali rovnomerné protipožiarne vrstvy. Protipožiarne nátery sú pomerne málo odolné proti mechanickému poškodeniu a vode a ich životnosť sa udáva v rozpätí 3 až 5 rokov, prípadne až 15 rokov. Rizikové drevené konštrukcie možno obložiť protipožiarnymi obkladmi, ktoré sa ku konštrukciám prikladajú, pribíjajú alebo prilepujú. Protipožiarnymi obkladmi môžu byť rozličné dosky či fólie, niekedy dodávané aj ako samolepiace.

Fyzikálne opatrenia na ochranu dreva

Ochrana dreva fyzikálnymi opatreniami je len krátkodobá a jednorázová – zničí škodcov, neposkytuje však dreveným konštrukciám dlhodobú ochranu. Patria sem sterilizácia dreva teplom, rádioaktívnym žiarením, UV žiarením, vlnová sterilizácia dreva, vákuovanie a zmrazenie dreva.