6 + 1 vecí, ktoré by ste mali zvážiť pred výberom okna
Pri stavbe domu môžete výberom okien ovplyvniť mnoho vecí – nielen vzhľad fasády a budúce náklady na vykurovanie, ale aj vašu pohodu, bezpečnosť či zdravie. Tu je sedem najdôležitejších vecí, ktoré by ste mali brať do úvahy.
1. Materiál
Materiál rámov je asi prvé, čo človeku v súvislosti s rozhodovaním sa o oknách napadne. Výrobcovia všetkých typov okien dnes už dokážu splniť vysoké nároky na ich tepelnotechnické parametre, takže toto rozhodnutie je najmä otázkou pocitu, vzhľadu a financií. Pokiaľ ide o vzhľad, nie sú pritom veci také jednoznačné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Plastové okná totiž môžu mať nielen akýkoľvek odtieň vrátane trendového antracitu, ktorý je typický najmä pre hliníkové profily, ale svojím povrchom dokážu bez problémov napodobniť aj akékoľvek drevo.
Drevené okná zas môžu mať z exteriérovej strany hliníkovú časť rámu, ktorá zvyšuje napríklad ich odolnosť proti poveternostným vplyvom (tzv. drevohliníkové okná). Čo je však dôležité, materiál rámu ovplyvňuje masívnosť okenných profilov a veľkosť zasklení. Ak teda hľadáte čo najsubtílnejšie profily, prípadne chcete čo najväčšie sklené plochy, jednoznačným víťazom bude hliník. Tieto okná sú však zároveň najdrahšie. Ak vám záleží na tom, aby ste na dome použili najmä prírodné materiály, určite bez veľkého premýšľania siahnete po dreve, i keď údržbe takýchto rámov treba venovať viac času. Plast je obvykle víťazom v cenovom porovnaní, no pozor, aj tu si za kvalitu a trendový vzhľad priplatíte.
Hliníkové profily sú elegantne subtílne, mimoriadne odolné a zvládnu aj veľké rozmery zasklenia. Pre plastové je typická jednoduchá údržba, široký výber odtieňov a dekorov a priaznivá cena, pri väčších rozmeroch skla však môžete naraziť na limity tohto materiálu.
2. Zasklenie
Keďže tvorí podstatnú časť okna, významne ovplyvňuje jeho vlastnosti. Dnes sa obvykle stretnete buď s izolačným dvojsklom, alebo trojsklom. Podľa čoho sa medzi nimi rozhodnúť? „Tepelné straty cez izolačné trojsklá sú približne o 45 % menšie oproti dvojsklám pri rovnakých okrajových podmienkach,“ vysvetľuje Peter Škvaril zo spoločnosti Schüco. Líšia sa totiž koeficientom prestupu tepla Ug, ktorý sa pri dvojsklách pohybuje okolo 1,0 až 1,1 W/m2.K, pri trojsklách býva táto hodnota 0,5 až 0,8 W/m2.K.
„Trojsklo má teda lepšie izolačné vlastnosti, no je aj o 50 % ťažšie, z čoho vyplývajú vyššie nároky na kvalitu nosných častí kovaní a manipuláciu. Takéto prvky môžu vážiť aj okolo 70 kg,“ upozorňuje Petr Sýs, technický a produktový manažér spoločnosti Deceuninck.
Navyše sa zároveň so zlepšovaním tepelnoizolačných vlastností zhoršuje prestup svetla – cez bežné izolačné dvojsklo ho prejde až 80 %, cez trojsklo približne 70 %.
„Aktuálne sú v centre pozornosti rámy napodobňujúce atraktívne kovové povrchy, najmä hliník. Oproti hliníkovým systémom však majú plastové okná až trojnásobne nižšiu cenu,“ hovorí Petr Sýs.
„Zaujímavé je aj kombinovanie rozličných fólií z vonkajšej a vnútornej strany okenného profilu, prípadne jednostranné farebné vyhotovenie, keď je farebná fólia iba z vonkajšej strany. Zvnútra je okno biele, čo je z hľadiska dizajnu interiéru praktické univerzálne riešenie.“
Dôležité je teda zvážiť nielen koeficient prestupu tepla (Ug), ktorý hovorí o tepelnoizolačnej schopnosti skla (čím je nižší, tým menej tepla okno prepustí), ale aj svetelnú priepustnosť, ktorá hovorí o tom, koľko svetla prejde do interiéru, a solárny faktor (g), ktorý udáva, koľko % energie zo slnečného žiarenia dokážeme využiť na ohriatie interiéru.
Voľba zasklenia by pritom mala závisieť od veľkosti a orientácie okna. Ak chcete napríklad v zime využiť čo najviac pasívnych solárnych ziskov na vyhriatie interiéru, zvoľte na veľké zasklené plochy orientované na juh alebo na západ dvojsklo, ktoré prepustí viac slnečného tepla. V lete však bude nutné takéto okná účinne zatieniť, aby sa priestor neprehrieval.
Druhou možnosťou je zvoliť na južnú a západnú stranu trojsklo s čo najnižším prestupom tepla, a teda aj menším letným prehrievaním. Pri severnej orientácii je jednoznačne najlepšou voľbou sklo, respektíve okno s čo najlepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami.
3. Veľkosť
Slnko je silné prírodné antidepresívum a prirodzený zdroj vitamínu D, posilňuje imunitu, priaznivo vplýva na krvný tlak, svalovú silu aj mozgovú aktivitu. Pre naše psychické a fyzické zdravie je teda prirodzené denné svetlo zásadné – čím viac sa ho do interiéru dostáva, tým lepšie. Veľké zasklené plochy sú teda nielen príjemným, ale aj zdravým trendom.
Cez okná sa však spolu so svetlom dostáva do interiéru aj teplo, ktoré nám pomôže v zime ušetriť za kúrenie, no v lete dokáže život v dome poriadne znepríjemniť. Okná sú zároveň „slabým článkom“ v tepelnom obale domu – aj tie najkvalitnejšie určite izolujú horšie než okolité múry. Voľba veľkosti okien a zasklených plôch teda priamo súvisí s ich orientáciou na svetové strany a ich tienením.
Pri oknách obrátených na sever sa odborníci zhodujú v tom, že by nemali byť väčšie než je nevyhnutné, keďže sú najmä príčinou vyšších tepelných strát. Pri ostatných svetových stranách to však také jednoznačné nie je.
Juh a západ síce prinášajú najvyššie solárne zisky, no nielen v zime, ale aj v lete, takže najmä v južných oblastiach a pri dobre zaizolovaných novostavbách nie je isté, či je to viac pozitívum, alebo negatívum. Preto mnohí architekti odporúčajú orientovať najväčšie zasklené plochy na východ, prípadne juhovýchod, čo býva príjemné ako v zime, tak aj v lete, a pozitíva tu (najmä na juhu) prevažujú nad negatívami.
„V prípade okien by bezbariérovosť mala zahŕňať aj dostupnosť a komfort ovládania, najmä pri veľkých elementoch je dôležitá tiež jednoduchá manipulácia,“ upozorňuje Peter Škvaril zo spoločnosti Schüco. „Schüco napríklad ponúka skryté mechatronické kovanie TipTronic, s ktorým sa dajú okná otvárať a zatvárať dotykovým tlačidlom na kľučke, pomocou ovládača alebo aplikácie v smartfóne.“
V súvislosti s veľkými, a teda aj ťažkými zasklenými plochami treba tiež spomenúť, že každý z materiálov okenných profilov má iné limity – najväčšie plochy skla si môžete dovoliť pri hliníku, pri dreve a plaste je nutné počítať s väčším obmedzením maximálnych rozmerov a masívnejšími profilmi.
Aj pri plastových oknách sa však môžete stretnúť s lepšími pevnostnými parametrami. Dosahujú sa pri tzv. kompozitných materiáloch na báze PVC a sklenených vlákien, ktoré dodávajú profilom vyššiu tuhosť a únosnosť, takže ich možno použiť na zasklené plochy väčších formátov.
4. Parametre
Pri otvorových výplniach sú, rovnako ako pri všetkých obvodových konštrukciách, podstatné ich tepelnoizolačné vlastnosti – čím sú totiž lepšie, tým menej tepla postačí na vykúrenie domu. O schopnosti tepelne izolovať hovorí koeficient prestupu tepla, teda známe „účko“. Platí pritom, že čím je hodnota U nižšia, tým lepšie sú tepelnoizolačné vlastnosti prvku. Od januára budúceho roku by okná v novostavbách mali mať koeficient prestupu tepla celým oknom Uw ≤ 0,85 W/m2.K, čo je tzv. požadovaná hodnota, odporúčaná hodnota je dokonca len 0,65 W/m2.K. Rovnaké hodnoty platia aj pre balkónové a terasové dvere.
Rozhodne to však nie je jediná schopnosť okna, ktorá by vás mohla zaujímať. Okrem priepustnosti svetla, ktoré sme už spomínali pri zasklení, je to aj schopnosť okna chrániť pred hlukom – tá môže byť dôležitá, ak napríklad žijete pri frekventovanej ceste. V oknách so zvýšenou schopnosťou izolovať proti hluku sa používajú špeciálne lepené sklá s fóliou integrovanou medzi sklenenými tabuľami.
„Projektantovi či dodávateľovi okien je potrebné povedať, o aký typ hlukovej záťaže ide. Podľa toho sa dá zvoliť vhodný typ skla, resp. jeho hrúbka, prípadne materiál medzisklenej fólie,“ vysvetľuje Petr Sýs.
Štandardný zvukový útlm bežného okna je asi 35 dB. Ak chcete ochranu pred hlukom zvýšiť, môžete sa dostať až na hodnotu Rw = 46 dB, no pripravte sa na to, že za takéto okná si priplatíte.
Nie je „účko“ ako „účko“!
Pri koeficiente prestupu tepla U si všímajte aj malý index dolu. Ug (g ako glass, teda sklo) totiž hovorí o parametroch skla, Uf (f ako frame, teda rám) o parametroch rámu a Uw (w ako window, teda okno) o parametroch celého okna. Tieto hodnoty sa môžu výrazne líšiť!
Kombinácia vonkajšieho a vnútorného tienenia je ideálnym riešením. Vonkajšie predstavuje najefektívnejšiu ochranu proti prehrievaniu interiéru, pretože slnečné žiarenie zachytí skôr, než dopadne na zasklenú plochu a prejde do miestnosti. Vnútorné tienenie chráni najmä súkromie, zlepšuje zatemnenie a slúži ako dekoratívny prvok interiéru.
5. Tienenie
Najmä na slnečnej strane domu je podstatné na zníženie letného prehrievania interiéru, no má aj ďalšie užitočné funkcie – môže napríklad zvýšiť bezpečnosť okien, znížiť tepelné úniky či prestup hluku do miestnosti. A netreba zabúdať ani na jeho ďalšiu „nočnú úlohu“. Rovnako ako zdravé svetlo je pre nás totiž dôležitý aj jeho protipól, teda zdravá tma. V tme sa zvyšuje hladina spánkového hormónu melatonínu, ktorý zaisťuje našu regeneráciu – zachytáva voľné radikály a odstraňuje poškodené bunky. Pôsobenie svetelného smogu zvonka je teda pre zdravie rovnako nepriaznivé ako nedostatok slnečného svitu.
Najlepším riešením je kombinácia vonkajšieho a vnútorného tienenia. Vonkajšie žalúzie, hliníkové rolety alebo zvislé fasádne clony sú najefektívnejšou ochranou proti prehrievaniu interiéru – slnečné žiarenie zachytia skôr, než dopadne na zasklenú plochu a prejde do miestnosti.
„Predokenné žalúzie a rolety sú dva- až trikrát účinnejšie než vnútorné žalúzie a dokážu znížiť teplotu v miestnosti až o 10 °C,“ hovorí Filip Šimara, obchodný riaditeľ českého výrobcu tienenia Climax.
Vnútorné tienenie chráni najmä súkromie, zlepšuje zatemnenie a slúži ako dekoratívny prvok interiéru.
Vnútorné tienenie môžete namontovať kedykoľvek, no vonkajšie je lepšie plánovať už pri projektovaní domu, aby sa dalo elegantne skryť pod fasádu. S montážou tieniacej techniky je ideálne počítať vo fáze hrubej stavby, no dá sa nainštalovať aj dodatočne.
6. Bezpečnosť
Podľa policajných štatistík sa pri viac než 80 % vlámaní dostane zlodej do domu či bytu cez okno, prípadne cez balkónové dvere. Je teda rozumné pamätať na vyššiu bezpečnosť najmä pri oknách a zasklených plochách, ktoré sú dobre dostupné a chránené pred zrakmi okoloidúcich. Podobne ako vstupné dvere, aj okná sa radia do bezpečnostných tried (RC1 až RC4), pričom vyššie číslo znamená vyššiu bezpečnosť (najčastejšou voľbou je trieda RC2, prípadne RC3).
Samozrejme, žiadne okno nie je neprekonateľné, vyššia bezpečnostná trieda však predstavuje väčšiu prekážku, čo môže zlodeja od pokusu o vlámanie odradiť. Odolnosť proti neželanému vniknutiu sa zabezpečuje kombináciou kvalitného rámu, kovania, vďaka ktorému sa okenné krídlo pevne spojí s rámom, a zasklenia.
Dôležitý je aj zodpovedajúci spôsob zabudovania prvku do ostenia. Ak požadujete vysokú ochranu, používajú sa lepené bezpečnostné sklá s fóliou medzi sklenými tabuľami podobne ako pri autách. Takéto sklo zvyšuje nielen ochranu pred zlodejmi, ale je bezpečnejšie aj pre obyvateľov domu, najmä pre deti, keďže sa nedá len tak ľahko rozbiť.
+Osadenie okien
Dnes sú v ponuke okná s naozaj špičkovými parametrami, aj to najkvalitnejšie okno však dokáže znehodnotiť nekvalitná montáž. Aké sú v tomto smere vhodné postupy? Prvou možnosťou je „klasika“, pri ktorej sa škára okolo okna vyplní montážnou PUR penou a tá sa postará o tepelnú izoláciu.
PUR pena je však náchylná na degradáciu vplyvom slnečného žiarenia a na prenikanie vlhkosti a v takých prípadoch prestane plniť svoju funkciu. Preto je dôležité chrániť ju špeciálnymi páskami (membránami) – z exteriérovej strany hydroizolačnou, z interiérovej parotesnou (nesmú sa zameniť!).
Druhú možnosť predstavuje montáž s použitím komprimačných pások. Využíva sa najmä v novostavbách, kde je škára medzi oknom a otvorom rovnomerná.
Pri hi-tech páskach all-in-one, ktoré plnia funkciu tepelnej izolácie, exteriérovej hydroizolácie aj interiérovej parozábrany, je montáž rýchla a jednoduchá a výsledok veľmi elegantný. Na okenný rám sa nalepí komprimačná páska, okno sa osadí, za niekoľko minút páska zväčší svoj objem a hotovo. Vďaka špeciálnej impregnácii sú komprimačné pásky trvale UV stabilné a vodotesné, takže ich v podstate netreba prekrývať. To otvára architektom možnosti nechať napríklad okennú škáru priznanú ako estetický detail.
Pripravila: Erika Kuhnová
Foto: archív firiem
Zdroj: časopis Môj dom