Zasklievanie lodžií a balkónov

Zasklenie balkónov a lodžií v nijakom prípade nie je vecou jednotlivca, lebo významne mení vzhľad bytového domu. A ten je domovom viacerých obyvateľov, jeho nepriaznivá zmena vzhľadu sa odzrkadlí v nepriaznivom pôsobení celého bytového súboru.

Práve tento negatívny efekt môžeme, žiaľ, vo veľkej miere sledovať na našich dnešných sídliskách. Na jednom bytovom dome zvyčajne nájdeme veľkú škálu rôznych druhov zasklenia lodžií a balkónov tesne pod sebou, nehovoriac o rôznej farbe použitého skla, rôznom členení rámov a rôznom mechanizme otvárania zasklenia. Výsledný efekt tohto nekontrolovaného použitia zasklenia lodžií našich sídlisk, ktorý je umocnený chaotickým striedaním s lodžiami bez zasklenia vidíme a hlavne cítime sami. Vlastnou snahou o spríjemnenie svojho vnútorného prostredia, svojho bytu sme vytvorili vonkajší priestor, ktorý na nás bezpodmienečne musí pôsobiť chaoticky, nedokončene a provizórne. Práve provizórnosť, nedokončenosť a neupravenosť prostredia vyvolávajú pocit neistoty a destabilizujú život v obytných súboroch. Sami si tak znehodnocujeme obytné prostredie miesto toho, aby sme sa spoločne podieľali na jeho zveľaďovaní a komplexnej humanizácii.

A riešenie je pritom také jednoduché! Stačí, aby sme sa ako vlastníci bytov a nebytových priestorov pred zásahmi do fasády domu dohodli na vypracovaní riešenia celej fasády a na základe projektu zhotoveného odborníkom požiadali stavebný úrad o stavebné povolenie. Predídeme tak pokute, ktorá nám hrozí za neoprávnené zasklenie a tiež negatívnemu pôsobeniu chaotického zasklievania lodžií a balkónov. Práve naopak, svojim postojom a komunikáciou s odborníkmi sa môžeme podieľať na projekte, ktorý v konečnom dôsledku skvalitní naše obytné prostredie, zvýši jeho príťažlivosť a estetický dojem. A keď budeme mať v obytnom súbore viac takýchto projektov, z ktorých každý bude riešiť bytový dom iným špecifickým spôsobom, máme v rukách záruku bohatosti a mnohotvárnosti priestorového pôsobenia.

Predpoklady, požiadavky a rady na efektívne zasklenie lodžií a balkónov

• Zasklenie balkónu alebo lodžie prinesie energetický úžitok vždy, bez ohľadu na to, či je na južnej alebo severnej fasáde. Účinok tepelne vyrovnávajúceho priestoru sa prejaví aj vtedy, keď je fasáda zatienená. S rastúcim slnečným žiarením však stúpa teplota a tým aj počet dní kedy možno zasklený balkón a lodžiu používať na pobyt.

• Ak sú steny, okná i balkónové dvere v dobrom stave, vznikajú zvlášť výhodné podmienky na zasklenie balkónov či lodžie. Ak sa však musí fasáda obytného domu v dôsledku rôznych stavebných porúch rekonštruovať, zostáva otázkou, či bežná vonkajšia tepelná izolácia a odstránenie tepelných mostov nebude hospodárnejším riešením.

• Zasklenie balkónov sťažuje vetranie priliehajúcich obytných miestností, ktorých okná sú orientované na balkón alebo lodžiu. Aby sa zabezpečila dostatočná výmena vzduchu, musí sa súčasne so zasklením riešiť aj otázka vetrania, ktorej najjednoduchším spôsobom je mechanické vetranie bytu.

• Ak je miestnosť priliehajúca k balkónu alebo lodžii osvetlená denným svetlom len na prípustnú hodnotu, je zasklenie balkónu problémom, pretože dopad svetla do interiéru miestnosti sa zasklením balkónu značne zníži. Ak sa aj napriek tomu balkón alebo lodžia zasklí, musí sa urobiť špeciálne opatrenie úplného zasklenia steny oddeľujúcej balkón od vnútorného priestoru.

• Pri zasklievaní balkónov a lodžií treba brať do úvahy aj statické zaťaženie. Okrem zaťaženia vlastnou hmotnosťou zasklenej konštrukcie je nutné zobrať do úvahy i zaťaženie vetrom, ktoré pôsobí na sklený plášť. Prejaví sa to hlavne na vyšších obytných domoch, kde vznik nového zaťaženia nie je zanedbateľný. V tom prípade je potrebné posilniť nosnú konštrukciu patričným spôsobom.

• Zasklením balkónov a lodžií sa často mení ich využitie. Preto je treba si uvedomiť, že pôvodné železobetónové konštrukcie nie sú navrhnuté ani vyhotovené tak, aby odolávali napríklad vysokej vlhkosti vzduchu, ktorá môže vzniknúť, ak je na lodžie vytvorená zimná záhrada s množstvom hydropónnych rastlín. V tom prípade je potrebné lodžiu často vetrať a o prípadných experimentoch v jej priestore či na balkóne sa treba poradiť s odborníkom.

• Častým problémom, na ktorý sa pri zasklievaní lodžií a balkónov v bytovom dome zabúda, je protihluková izolácia medzi susednými balkónmi. Zasklenie síce zníži hladinu hluku prichádzajúceho z vonku, tým viac však vynikne hluk zo susedného balkóna. Preto je nutné v prípade potreby obložiť podlahu a strop balkóna zvukovou izoláciou.

• Či sa majú pôvodné zábradlia balkónov nahradiť sklom alebo ponechať a tepelne izolovať, je už iba otázkou ochrany súkromia a otázkou celkového riešenia fasády. Na využitie denného svetla v susedných miestnostiach to má len veľmi malý vplyv. Svetelné pomery však možno zlepšiť svetlým náterom stropu a bočných stien balkóna a tiež použitím tenkých rámových profilov.

• Najviac tepla v zimnom období uniká na panelových bytových domoch cez balkónové dvere a zasklenými plochami na balkónoch a lodžiách. Z toho dôvodu sú práve tie zdrojmi veľkých tepelných strát a tepelných mostov. Navyše sú však aj jedným z prvkov, ktoré výrazne urýchľujú eróziu pôvodného obvodového plášťa zatekaním dažďovej vody. Preto môžeme ich zasklenie považovať aj za preventívnu ochranu proti zatekaniu do obvodového plášťa.

• Pri zasklených lodžiách a balkónoch musí byť zabezpečené dostatočné vetranie, respektíve prúdenie vzduchu. V opačnom prípade sa priestory zaparia, okná sa začnú zarosovať a v konečnom dôsledku môže vzniknúť i pleseň. Všetky certifikované systémy zasklenia však majú potrebnú infiltráciu dostatočne zabezpečenú.

Pri bezrámových systémoch je medzi jednotlivými sklami niekoľkomilimetrová medzera, ktorá infiltráciu zabezpečuje. Niektoré firmy však ponúkajú ako doplnok krycie lišty, ktoré tieto medzery utesnia. Ale pozor, pokiaľ nie je vetranie zabezpečené iným spôsobom, sú práve tieto tesniace lišty prvým krokom k vzniku plesní.

Rámové systémy majú zase medzi sklenými tabuľami tesniace štetinky. Pri úplnom zavretí sa vetranie len čiastočne obmedzí, pretože vzduch prúdi priestorom medzi krídlom a koľajnicami cez odvodňovací kanálik. V letnom období však takéto vetranie nestačí a potrebné je otvoriť nie len okno ale i lodžiu. V opačnom prípade môže vzniknúť skleníkový efekt, pri ktorom je v byte väčšia teplota ako vonku, čo je predpokladom pre vznik nežiaducich plesní.