Oprava základov
Pred rozhodnutím o spôsobe opravy základov treba najprv vykonať dôkladné prieskumy, pri ktorých je potrebné identifikovať prvotné príčiny vzniku porúch a stanoviť ich akútnosť – aktivitu alebo pasivitu. Zistiť konkrétne príčiny vzniku porúch základov a navrhnúť vhodný spôsob ich odstránenia je však často zložité a vyžaduje si posudok skúseného odborníka.
Zo skúsenosti však možno povedať, že základnými opatreniami na vyriešenie väčšiny príčin porúch základov sú:
- podrobná revízia kanalizácie a rozvodu vody s následným odstránením zistených nedostatkov,
- dôsledné odvedenie spodnej, zrážkovej a odkvapovej vody od budovy,
- vyspádovanie okolitého terénu a vytvorenie odvodňovacieho chodníka okolo budovy,
- zateplenie základov založených v zamŕzajúcom podloží.
Dlhodobý monitoring
Ak sa ukáže, že je potrebný zložitejší zásah – povedzme z dôvodu zásadnej zmeny užívania budovy (napr. pri prestavbe stodoly na obytnú chalupu), čo sprevádza vyššie zaťaženie základovej škáry, je dôležité vopred sa u odborníkov uistiť, že úpravy základov, prípadne podložia opravovanej budovy negatívne neovplyvnia aj základové pomery susedných budov. Aj tak je však veľmi dobré zabezpečiť si dlhodobý presný monitoring pohybu prestavovanej chalupy a okolitých budov špecialistami, ktorí ho budú vykonávať nielen pred začatím stavebných prác, počas nich, ale aj po nich. Môže to veľmi pomôcť napríklad pri riešení sťažností susedov na poškodenie ich majetku našou stavebnou činnosťou, čo pritom vôbec nemusí byť pravda.
Tradičné a progresívne renovácie
Technológie renovácií základov možno rozdeliť najmä na tradičné (premurovanie základov, prehĺbenie základov podmurovaním alebo podbetónovaním, rozšírenie základov príložkami, prehĺbenie a rozšírenie základov, spriahnutie základov) a progresívne (injektáž, mikropilotáž, prúdová injektáž). Pre opravy základov menších budov – chalúp a chát – budú asi vo väčšine prípadov postačujúce tradičné spôsoby. Progresívne spôsoby by mohli prichádzať do úvahy najmä pri väčších budovách a na svahoch, ktoré sú ohrozené zosúvaním.
Pod dohľadom skúseného statika
Pri odkopávaní základovej konštrukcie treba priebežne kontrolovať či je jej stav natoľko dobrý, aby sme odkopaním nespôsobili jej deštrukciu. Tento problém je aktuálny najmä pri starých vidieckych budovách, ktorých základy nemuseli byť dostatočne kvalitné (napokon s jednostranným alebo obojstranným odkrytím sa nikdy nepočítalo), prípadne je ich stavebný materiál poškodený koróziou, stlačením, alebo je rozrušený koreňmi vyšších rastlín (stromov, kríkov). V prípade pochybností je preto dobré základy vopred preskúmať (napr. sondami), prípadne vhodnou organizáciou výkopových prác (po užších úsekoch – napr. 1 meter) preventívne brániť rozsiahlej deštrukcii časti budovy. Dôležité je v každom prípade zabezpečiť si dohľad statika, ktorý má dostatočné skúsenosti so starými stavbami.
Malé mechanizmy
Mechanizmy, ktoré sa použijú pri výkopoch alebo zásahoch do základov, nesmú vytvárať silnejšie chvenie alebo otrasy, pretože by tým mohli spôsobiť porušenie stability budovy. Úspešne možno použiť napríklad malé rýpadlá či nakladače, dopravné pásy, slimákove dopravníky a iné podobné malé mechanizmy. Najvhodnejšie sú tie, ktoré sa dajú jemne ovládať tak, aby zhotovili presné výkopy a zároveň sa nepoškodili jestvujúce konštrukcie.
Podchytávanie základov
Stavebné zásahy do samotných konštrukcií základov sa musia vykonávať veľmi dôsledne a kvalitne, pretože inak sa môže následným sadaním poškodiť či ohroziť celá budova. Podchytávanie základov je preto vždy prácne. Pri návrhu podchytávania základov treba do návrhu pracovného priestoru započítať nielen priestor pre podchytávajúce konštrukcie a pracovný, resp. manipulačný priestor na realizáciu, ale aj priestor na vrúbenie či zosvahovanie výkopu pracovnej jamy.
Pod úrovňou susednej budovy
Ak sa prehlbujú základy budovy pod úroveň základov už jestvujúcej susednej budovy (čo sa stáva najmä v tesných hospodárskych dvoroch alebo v jadrách obcí), treba sa zaoberať aj zabezpečením, teda podchytením, základov susednej budovy. Spôsob podchytenia môže byť rovnaký ako pri vlastnej obnovovanej budove, avšak je ho žiaduce realizovať z vonkajšej strany susednej budovy tak, aby to susedov čo najmenej rušilo. Pred samotným začatím podchytávania základov zabezpečíme konštrukcie susednej budovy (najmä štítový, prípadne iný styčný múr) podopretím. V prípade, že je susedná budova v tesnej blízkosti vlastnej budovy, pred realizáciou prác zabezpečíme aj konštrukcie vlastnej budovy.
Premurovanie základov
Pri sanácii menších porúch základov (aj podmuroviek) malých stavieb, napríklad chalúp treba premurovať (preskladať) základovú konštrukciu. Predpokladom úspechu je predovšetkým vyriešenie porúch podzákladia (ak vznikli). Pred samotnou realizáciou je nevyhnutné dôsledne podoprieť budovu, resp. jej dotknuté konštrukcie pred prípadným zrútením následkom stavebných prác. Potom môžeme odkryť alebo uvoľniť (pri zrubových stavbách) základovú konštrukciu (podmurovku), rozobrať ju a opätovne vymurovať. Murovať možno na cementovú alebo vápennú maltu.
Prehĺbenie základov
Prenesenie základovej škáry do hlbšej úrovne možno dosiahnuť ich podmurovaním. Základy sa podmurúvajú najmä tehlami, kameňom, betónovými tvarovkami a podobne. Budovu, ktorej základy chceme podmurovať, najprv z vonkajšej strany zabezpečíme šikmými vzperami a z vnútornej strany jej konštrukcie vzoprieme medzi jednotlivé stropy (klenby) a terén. Vzpery dôkladne vyklinujeme alebo ich rektifikačnými zariadeniami dokonale rozoprieme tak, aby sa predišlo sadaniu alebo iným posuvom konštrukcií.
Podmurovanie alebo podbetónovanie
Podmurovanie alebo podbetónovanie sa robí tak, že základy (z vonkajšej aj vnútornej strany) obkopeme po celej dĺžke plánovaného pracovného záberu. Základy striedavo podkopávame do novej hĺbky po úsekoch dlhých približne 1 m, pričom realizácia výkopov a podmurovania (podbetónovania) by pre väčšiu bezpečnosť mala prebiehať napríklad v poradí úsekov prvý – piaty – tretí – siedmy atď., aby úseky, na ktorých sa pracuje, boli od seba vzdialené (podľa situácie) najmenej 1 až 3 metre. Po vykopaní každý úsek neodkladne podmurujeme (podbetónujeme). Práce možno vykonávať aj na viacerých úsekoch súčasne za predpokladu, že úseky sú od seba tak vzdialené, aby sa nenarušila stabilita budovy.
Nové základové murivo
Možno ho vymurovať napríklad z ostro pálených (alebo aspoň pevných starých) tehál alebo z kameňa na cementovú alebo aj vápennú maltu. Úložné škáry robíme čo najtesnejšie. Poslednú vrstvu dôkladne vyklinujeme prisekanými tehlami alebo kameňmi (napr. žulou). Niekedy môžeme použiť aj kliny z oceľovej liatiny alebo aktivovanú maltu s expanznými vlastnosťami, ktorá po zamiešaní (do určitého času) zväčší svoj objem a tým murovaciu škáru utesní.
Betónovanie
Pri podbetónovaní sa používa vlhká, rýchlotuhnúca betónová zmes, ktorú treba po uložení dokonale zhutniť. Betón môžeme ukladať na zhutnený štrkový podsyp hrubý asi 5 cm. Veľmi dôležité je jeho dokonalé zhutnenie. Dôležité je aj dôsledné vypĺňanie stykovej škáry medzi pôvodným základom a podbetónovaním expanzným betónom (obsahujúcim expanzný cement). Medzi spodnou plochou pôvodného základu a hornou plochou doplneného základu ponecháme medzeru asi 3 až 5 cm. Túto medzeru následne dobetónujeme expanzným betónom. Pri základoch širších ako 0,5 m treba podmurovanie alebo podbetónovanie robiť z oboch strán.
Rozšírenie príložkami
Základy možno opraviť aj rozšírením, ktoré rozloží zaťaženie budovy na väčšiu plochu základovej škáry. Rozšírenie základov sa vyhotoví tak, že sa vedľa pôvodných základov zriadia príložky, ktoré sa pevne spoja s pôvodnými. Rozšírenie sa realizuje z oboch strán konštrukcie, ale pri základoch užších ako 50 cm ho možno zrealizovať len z jednej strany. Základ sa rozširuje príložkami z muriva (prímurovkami), z prostého alebo vystuženého betónu. Veľmi dôležité je príložky aktívne prepojiť s pôvodným základom – napríklad prevlečením oceľových nosníkov alebo betonárskej výstuže cez pôvodný aj nový základ, prípadne inými konštrukčnými úpravami (zazubením, zakotvením). Týmito spôsobmi možno rozšíriť aj bodové základy stĺpov.
Postup
Pri murovaní či betónovaní postupujeme podobne ako v predchádzajúcom prípade, avšak príložky zvyčajne nie je potrebné robiť vo viacerých postupných krokoch, ale ich možno vyhotoviť aj na jeden raz. Otvory, ktorými v pôvodných základoch prevlečieme ťahadlá či oceľové nosníky na previazanie starých a nových konštrukcií, sa zainjektujú aktivovanou cementovou maltou. Umožní sa tak dokonalé vyplnenie dutín, spolupôsobenie ocele so zálievkou, ochrana proti korózii a dosiahne sa vysoká pevnosť spoja. Ak sú príložky zo železobetónu, musíme ich vyhotoviť do debnenia tak, aby sa zabezpečila presná poloha výstuže (predpísaná projektom). Zabezpečíme, aby nedošlo k nežiaducemu premiešaniu zeminy s betónom, prípadne k oddeleniu výstuže od betónu zeminou, ktorá sa uvoľní do debnenia. Použité debnenie po stvrdnutí betónu zvyčajne rozoberieme a odstránime. Výkopy preto robíme v takej veľkosti, aby sa s debnením mohlo manipulovať a aby sa mohli v mieste realizácie pohybovať pracovníci. Výnimkou z uvedeného môže byť použitie zabudovaného, tzv. strateného debnenia. Základy, prirodzene, možno naraz aj rozšíriť a prehĺbiť, čo zvyčajne síce nebýva potrebné, ale ak by taký prípad nastal, možno postupovať kombináciou oboch krokov podľa uvedených usmernení.