Drevené podlahy

Čo rozhoduje pri výbere podlahovej krytiny

• náročnosť a typ prevádzky

• životnosť a odolnosť krytiny

• technické podmienky

• štýl a zariadenie domu aj konkrétnej miestnosti

• veľkosť daného interiéru

• hlučnosť

• finančné možnosti

• estetické cítenie

Pod drevenou podlahou si väčšina ľudí predstaví parkety alebo vlysy. Do rovnakej kategórie však patria aj doskové a palubové podlahy, rovnako ako systém Woodloc. Namiesto klasických parketových dielov s perom a drážkou sa pri tomto systéme používajú mechanické zámky, ktoré zabraňujú neskoršiemu vzniku viditeľných škár, typických pre drevené vlysy. Patentovaná metóda Woodloc sa používa pri 7 mm vysokých podlahách tvorených troma vrstvami – preglejkou z ušľachtilého dreva, strednou vrstvou z drevovláknitej dosky (HDF) a spodnej drevenej preglejky, ktorá podlahe dodáva tvarovú stabilitu. Môžeme si vybrať dub, buk, jaseň, čerešňu, javor (hard maple) a orech, a to v konečnej úprave olejom a voskom, ako aj dokončené mätovým lakom. Táto metóda dokazuje, ako výrazne sa navzájom ovplyvňujú drevené a laminátové podlahy, pri ktorých sa prvýkrát stretávame so zámkovým systémom.

Výhody drevených podláh

Uprednostnenie drevenej podlahy vyplýva nielen zo súčasného módneho trendu, ktorý trvá už niekoľko rokov, ale najmä jej vlastnosti. Napr. teplota podlahy a stien je pre tepelnú pohodu človeka dôležitejšia ako teplota vzduchu v miestnosti. Drevené podlahy veľmi dobre tepelne izolujú, a tak ich ľudská noha vníma príjemne. Pritom majú dostatočnú tepelnú priechodnosť, takže sú vhodné v miestnostiach s podlahovým vykurovaním (nie však vo všetkých prípadoch).

Oceniť by sme mali aj schopnosť dreva prijímať a vydávať vlhkosť, čo funguje v obmedzenej miere aj pri lakovaných drevených podlahách. Samozrejme, tam, kde vystačíme s drevom upraveným len voskom alebo olejovaním, regulácia klimatických podmienok bude ešte lepšia. Odporúčaná vlhkosť vzduchu je 50 až 60 percent.

Pre človeka je drevená podlaha príjemná svojou nášľapnou elasticitou. Chránia tak naše končatiny pri chôdzi a pri nárazoch (je to aj jeden z dôvodov, prečo sa v telocvičniach používa práve táto podlaha), zabraňujú únave svalov a väzov.

Odborníci oceňujú aj to, že drevo sa v porovnaní s umelými hmotami minimálne nabíja statickou elektrinou. Napr. pri drevených parketách sa nameral elektrostatický náboj len okolo 500 V/m, zatiaľ čo pri kobercoch a záclonách zo syntetických vlákien asi 20 000 V/m a pri podlahovej krytine z PVC dokonca až 34 000 V/m. Výhodou minimálnej statickej elektriny drevených podláh je, že nepriťahujú prach, preto sa jednoducho udržiavajú.

Pri drevených podlahách sa nemusíme obávať horľavosti. Pri požiari iba zuhoľnatie povrch. A na rozdiel od syntetických krytín sa neuvoľňujú výpary škodlivé zdraviu.

Parketové podlahy ukladané ako plávajúce na mazaninu zlepšujú zvukovú izoláciu o 24 až 30 decibelov. Pri ukladaní parkiet však lepidlo nesmie prekryť okrajové pruhy mazaniny až k stene. Skúšky dokázali, že pri tomto spojení by mohli vzniknúť nežiaduce zvukové mosty, preto sa okrajové pásy plávajúcej mazaniny odporúča v takomto prípade nechať najprv prečnievať a až po položení parkiet odrezať na výšku podlahy.

Podlahy upravené voskovým olejom sú odolnejšie proti odretiu ako lakované a nekĺžu (čo ocenia najmä starší ľudia), ale zase sú náročnejšie na údržbu a je tu viac vrstiev použitých prípravkov. Pri poškodení možno na olejových podlahách prípadný vryp zakryť opravným olejom, na lakovaných parketách býva prípadná korekcia vidieť a časom sa musia parkety v miestnosti kompletne prebrúsiť a opäť nalakovať.

Drevené podlahy často poškodzujú domáce zvieratá, ktoré majú svoje cestičky. Na lakovaných parketách sa po niekoľkých týždňoch objavia jasné stopy, kadiaľ sa štvornohý domáci priateľ pohybuje. Na lakovaných podlahách sa totiž zvieratám kĺžu labky, a tak inštinktívne zatínajú pazúriky. Preto treba zvieratám pazúriky pravidelne brúsiť a pri drevenej podlahe radšej uprednostniť zhotovenie s povrchom upraveným len voskom alebo olejom, na ktorom sa zvieratá nekĺžu.

Lakované parkety možno, samozrejme, opraviť. Aby prípadná oprava bola cenovo čo najprijateľnejšia, nemali by sa používať lodné laky, lebo ich odstránenie vyžaduje častú výmenu brúsnych papierov a to znamená aj vyššie náklady.

Ak by sme však chceli zmeniť povrchovú úpravu, treba si uvedomiť, že parkety upravené olejom sa už nelakujú, drevené podlahy dokončené voskom sa môžu prebrúsiť a nalakovať. Lakované parkety, ktoré sa prebrúsia, môžu sa upraviť voskom alebo olejom.

Výhody drevených podláh dobrá tepelná izolácia dobrá zvuková izolácia schopnosť prijímať a vydávať vlhkosť elasticita minimálna horľavosť minimálna elektrická vodivosť možnosť opráv

Drevené podlahy však nemusia znamenať len nové položenie. Obľúbené sú aj staré, samozrejme, dobre opravené parkety a pôvodné doskové podlahy. Rovnako ako staré domy, aj staré podlahy majú v sebe povestného genia loci daného interiéru. Tým, že z nich cítime stopy predchádzajúcich generácií, majú v sebe viac života ako novopoložené podlahy, ktoré akoby ešte nežili.

Aké drevo zvoliť

Už na začiatku tejto kapitoly sme zdôrazňovali, že výber konkrétneho typu podlahovej krytiny ovplyvňujú štýl interiéru, predpokladané namáhanie a náš vkus. Všeobecne platí, že dubové a bukové podlahy sa môžu niekomu zdať už trochu opozerané, pretože sa používajú najčastejšie. Dub však veľmi dobre odoláva vlhkosti, módnym vlnám aj svetlu. Niektoré dreviny, napr. smrek, parený buk alebo borovica, majú tendenciu meniť vplyvom svetla svoju farbu. Cudzokrajné dreviny bývajú síce drahšie, ale sú tvrdšie a teda aj odolnejšie.

Druhy drevín s číslom tvrdosti a ich opis

Borovica (1,6) – po položení je svetlá a hrčovitá, pôsobením svetla sa však jadro a krídlové hrče časom sfarbujú do červenohneda. Menšiu tvrdosť možno kompenzovať hrubšou nášľapnou vrstvou.

Breza (3,8) – svetlé, príjemne pôsobiace tvrdé drevo. Roztrúsené hrče evokujú prirodzený vzhľad.

Buk (3,8) – pôsobí pokojným dojmom. Červenkastý teplý odtieň je nenápadný, preto sa v interiéri oplatí využiť výraznejší nábytok aj farbu stien. Buk pomerne výrazne reaguje na prípadnú vlhkosť napúčaním.

Buk parený (3,8) – má tmavý, červenkastý odtieň, podobný jelše alebo čerešni. Vplyvom svetla sa však toto sfarbenie stráca.

Dub európsky (3,7) – žltohnedé drevo, vhodné pre každý štýl zariadenia. Hovorí sa o ňom ako o nadčasovom materiáli, ktorý málo napúča a je odolný proti namáhaniu. Nereaguje na svetlo. Odporúča sa aj do bytov v panelových domoch, ktoré sa vyznačujú vysychaním a následným rozostupovaním drevených podláh.

Dub morený (5,6) – pomaly rastúci, prefarbuje sa nahnedo pomocou čpavku. Výsledný dojem je výrazný a ušľachtilý. Pokladá sa za neškodnú alternatívu tropického dreva. Pri použití v panelových bytoch takisto vysychá a rozostupuje sa dub európsky.

Jarrah (5,3) – ochranári tropických pralesov sa nemusia obávať, lebo ide o drevinu z Austrálie. Je to červenkastý tvrdý druh eukalyptu. Na podlahe pôsobí veľmi exkluzívne a štýlovo.

Jaseň (4,0) – krásne štruktúrované drevo v rôznych odtieňoch podľa druhu. Drevo je elastické, tuhé a odolné proti namáhaniu.

Javor kanadský (4,8) – veľmi svetlé drevo, svojimi hnedastými letokruhmi pôsobí atraktívne.

Smrek (1,3) – pomerne mäkké drevo prechádzajúce vplyvom svetla od bielej farby so žltkastým nádychom až do žltobéžovej. Hrče umocňujú prírodný vzhľad.