23. 06. 2008
Zdieľať

Keď ľudia hovoria o novej podlahe do svojho starého domu či bytu, zvyčajne majú na mysli nové parkety alebo dlažbu (teda len vrchnú, takzvanú nášľapnú vrstvu). Občas je však potrebné pustiť sa do podlahy z gruntu a urobiť poriadok so všetkými jej vrstvami, nielen s tou, ktorá bude farebne a štýlom ladiť s nábytkom. Nové parkety totiž len pramálo ovplyvnia, či vás budú v zime oziabať prsty na nohách alebo koľko zaplatíte za kúrenie.

Dnes sa veľa hovorí o zatepľovaní obvodových stien či striech nad podkrovím, ak sa však chcete doma cítiť príjemne a ušetriť za kúrenie, dôležité je dobre izolovať nielen múry domu, ale všetky ochladzované plochy – teda aj podlahy nad terénom či nevykurovanými miestnosťami. S problémom studenej dlážky sa potýkajú napríklad majitelia rodinných domov postavených do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, ale aj obyvatelia prízemných bytov (napríklad nad nevykurovanými pivnicami) v staršej bytovej výstavbe. Ako teda riešiť problém so studenými nohami, prechladnutými deťmi a vysokými účtami za teplo? Liekom môže byť rekonštrukcia podlahy – správne navrhnutá a poctivo zhotovená tepelná izolácia dopomôže k príjemnému pocitu a komfortu v interiéri a zároveň vám môže ušetriť 8 až 10 % nákladov na vykurovanie.








Čo je plávajúca podlaha
Výraz „plávajúca“ neznamená, že by ste sa na nej zachránili pri povodni, a navzdory vžitej predstave mnohých ľudí nejde len o laminátové parkety. Plávajúcou podlahou sa nazýva taká podlahová konštrukcia, ktorej jednotlivé vrstvy nie sú pevne spojené s nosnou konštrukciou budovy, , ani so stropom (nie je prilepená, priskrutkovaná či priklincovaná) a ani so stenami (od stien sú vrstvy podlahy oddelené dilatačnou medzerou, väčšinou vyplnenou izolačným pásikom). Dnes, resp. v posledných rokoch, sa podlahová konštrukcia obytných priestorov obvykle realizuje ako plávajúca.


Čo je suchá podlaha
Suchá podlaha sa buduje suchými procesmi teda bez použitia betónu pri vytváraní roznášacej vrstvy. Jednoduché, čisté a rýchle ukladanie, nízka hmotnosť a nízka stavebná výška logicky predurčujú suché podlahy na rekonštrukcie, zobytňovanie podkroví či do drevostavieb.



Úprava podkladu

Prvým krokom pri rekonštrukcii podlahy je príprava podkladu pod nové vrstvy. Podľa stavu a konštrukcie pôvodnej podlahy, nosnej konštrukcie, svetlej výšky miestnosti a podobne je potrebné rozhodnúť, či pod novou podlahou ponecháme pôvodnú alebo odstránime všetky vrstvy až po nosnú konštrukciu a nahradíme ich novou skladbou a modernejšími materiálmi, ktoré spĺňajú dnešné požiadavky na tepelnú či zvukovú izoláciu. Stropy nad nevykurovanými miestnosťami možno izolovať dvoma spôsobmi – buď sa vytvoria nové vrstvy podlahy (či už na pôvodnej podlahe alebo priamo na nosnej konštrukcii, čím sa však viac alebo menej zníži svetlá výška miestnosti), alebo sa tepelná izolácia pridá pod strop, čím sa zníži svetlá výška miestností v suteréne (toto riešenie však nie je vždy možné – napríklad v bytových domoch, kde sú pod obytnými miestnosťami pivničné kobky).





Vyrovnanie nerovností alebo výškových rozdielov podkladu














Výška nerovnosti Spôsob vyrovnania
0 až 5 mm Malé nerovnosti možno vyrovnať podložkou z lepenky alebo pomocou škárovacieho tmelu či samonivelizačnej hmoty. Niekedy postačí, ak sa na podklad položí kroková izolácia.
5 až 10 mm Lokálne nerovnosti do 10 mm možno vyrovnať tmelením alebo vhodnou samonivelizačnou hmotou (prípadne ich kombináciou).
Viac než 10 mm Väčšie nerovnosti sa vyrovnávajú renovačnými vyrovnávacími hmotami (tmelmi s vhodnou konzistenciou, prípadne zmiešanými s kremičitým pieskom) alebo suchým vyrovnávacím podsypom z keramického kameniva. Maximálna hrúbka podsypu je 230 mm.









Suchá, teplá, plávajúca

153604

Vrstvy podlahy (Knauf Insulation)
1 – nášľapná vrstva, 2 – roznášacia vrstva, 3 – parozábrana, 4 – tepelná a akustická izolácia, 5 – hydroizolácia, 6 – obvodový izolačný pásik (oddeľuje plávajúcu podlahu od stien)





Vrstvy podlahy




  • Nášľapná vrstva (napríklad dlažba, parkety, koberec a pod.),


  • roznášacia vrstva má za úlohu chrániť tepelnú izoláciu a rovnomerne prenášať zaťaženie z interiéru (vrstva betónu alebo suchá – napr. zo sadrovláknitých dosiek),


  • parozábrana (v prípade potreby, najmä nad exteriérom a ak je izolácia z minerálnej vlny a roznášacia vrstva z betónu),


  • tepelná a akustická izolácia,


  • hydroizolácia chráni tepelnú izoláciu pred vlhkosťou zo stropnej konštrukcie,


  • nosná konštrukcia (železobetónová stropná doska, drevený trámový strop, keramické preklady, základová doska…) sa nachádza pod vrstvami plávajúcej podlahy.

Pri rekonštrukciách je na vyrovnanie nerovností podkladu (napr. nosnej konštrukcie) pod vrstvami novej podlahy obvykle potrebná aj vyrovnávacia vrstva (môže byť nad hydroizoláciou – v prípade suchého podsypu alebo pod ňou – v prípade mokrých vyrovnávacích vrstiev ako tmelov, samonivelizačných stierok a pod.).
Špecifickým typom podlahy, s ktorou sa možno stretnúť najmä v bytovej výstavbe z osemdesiatych rokov 20. storočia, je takzvaná nulová podlaha. Jej nášľapná vrstva (väčšinou pásy PVC podlepené plstenou podložkou) je položená priamo na stropnej konštrukcii. Tieto podlahy nevyhovujú dnešným požiadavkám na tepelnú a zvukovú izoláciu.



V miestnostiach na úrovni terénu alebo čiastočne pod terénom je niekedy vhodné pri obvodových múroch použiť väčšiu hrúbku tepelnej izolácie – pôvodná skladba podlahy sa odstráni iba po obvode, v páse širokom asi pol metra, čím vznikne miesto na prídavnú tepelnú izoláciu. Ďalšie vrstvy podlahy sa ukladajú na pôvodné. Podklad pod tepelnou izoláciou by mal byť rovný a suchý – väčšinou je potrebné ho takto pripraviť a nerovnosti, prípadne výškové rozdiely pôvodného stropu alebo iného podkladu, vhodným spôsobom vyrovnať. Ak vytvárame novú podlahu priamo na stropnej alebo základovej konštrukcii (nie na pôvodnej podlahe), netreba zabúdať ani na hydroizoláciu. Mala by oddeľovať nosnú konštrukciu od tepelnej izolácie najmä v miestnostiach priamo nad terénom a v prípade použitia tepelnej izolácie z minerálnych vlákien, ktorá je citlivá na vlhkosť (podľa charakteru vyrovnávacej vrstvy môže byť hydroizolácia pod ňou alebo na nej).





Odporúčané približné hrúbky tepelnej izolácie














Podlaha v obytnej miestnosti Hrúbka tepelnej izolácie
nad nevykurovaným priestorom 80 až 120 mm
nad exteriérom nad stropnou konštrukciou 100 až 150 mm, pod stropnou konštrukciou približne 50 mm
nad temperovaným suterénom 40 až 100 mm (podľa hĺbky zapustenia suterénu pod terén)





Teplota podlahy by sa mala pohybovať medzi 17 až 26 °C (pri podlahovom vykurovaní až 29 až 31 °C) – teplota povrchov v miestnosti by mala byť asi o 4 °C nižšia než teplota vzduchu




Liek na studené nohy

Liekom na studené nohy a iné neduhy v miestnostiach nad terénom či nevykurovaným suterénom je ďalšia z vrstiev podlahy – tepelná izolácia. Tá pri správnej hrúbke účinne zabráni úniku tepla z vykurovanej miestnosti aj prenikaniu chladu z podlahy. Na určenie typu a hrúbky tepelnej izolácie je dobré nechať si urobiť tepelnotechnický výpočet. Odborný projektant dokáže posúdiť viaceré faktory a určiť najvhodnejšiu skladbu celej podlahy a technologický postup pri rekonštrukcii (dôležité je napríklad stanovenie zaťaženia podlahy, z ktorého vyplynie typ tepelnej izolácie aj hrúbka roznášacej vrstvy). Keďže ide o nové zaťaženie pôvodných konštrukcií, nezabudnite ani na posudok od statika! Minimálne požiadavky na hodnoty tepelných odporov konštrukcií stanovuje norma, všeobecne však možno odporučiť izoláciu presahujúcu tieto hodnoty.







Suchá, teplá, plávajúca

153587

Suché podlahové systémy možno použiť aj na podlahové vykurovanie – napríklad priamo pod sadrovláknité podlahové dosky sa môžu ukladať elektrické vykurovacie rohože alebo teplovodné rúrky (vykurovací register) v prefabrikovaných doskových prvkoch.




Treba však dbať na to, aby systém podlahového vykurovania bol výrobcom určený na použitie v kombinácii so suchou podlahou, a tiež konkrétna suchá podlaha na kombináciu s podlahovým vykurovaním. (Rigips)


Hrúbka tepelnej izolácie závisí od typu izolačného materiálu, podkladovej konštrukcie, účelu a polohy miestnosti, tepelnej oblasti, v ktorej dom stojí… Zohľadniť treba mnoho aspektov, preto je lepšie konzultovať s odborníkmi, než spoliehať sa na postup, ktorý použil sused, alebo na rady remeselníkov, ktorí budú rekonštrukciu realizovať. Aby ste si urobili približnú predstavu, uvádzame tabuľku: Najpoužívanejšími materiálmi na tepelnú izoláciu podláh sú dosky z expandovaného a extrudovaného polystyrénu a tiež dosky z minerálnej vlny v rôznych pevnostných a tvarových modifikáciách. Líšia sa svojimi vlastnosťami – nielen tepelnoizolačnou, ale aj zvukovoizolačnou schopnosťou, tuhosťou, protipožiarnymi vlastnosťami či difúznym odporom (priepustnosťou vodných pár). Z vlastností konkrétneho typu izolačného materiálu vyplývajú možnosti jeho použitia.










Suchá, teplá, plávajúca

153611


Suchá, teplá, plávajúca

153607

Príklad skladby suchej podlahy na betónovej základovej doske v nepodpivničenom dome (Xella)
1 – podlahový prvok – roznášacia vrstva zo sadrovláknitých dosiek s kašírovanou vrstvou penového polystyrénu (fermacell, hr. 30 mm), 2 – vyrovnávací podsyp (na vyrovnanie nerovností i na tepelnú izoláciu), 3 – izolácia proti zemnej vlhkosti a proti tlakovej vode, 4 – nosná základová doska, 5 – obvodový izolačný pásik
Príklad skladby suchej podlahy na drevenom strope so starou podlahou (Xella)
1 – podlahový prvok – roznášacia vrstva zo sadrovláknitých dosiek s kašírovanou vrstvou minerálnej izolácie (fermacell, hr. 10 mm), 2 – vyrovnávací podsyp (na výškové vyrovnanie a zlepšenie akustickej izolácie), 3 – lepenka alebo fólia (bráni prepadávaniu podsypu medzi drevenými doskami), 4 – pôvodná drevená podlaha, 5 – obvodový izolačný pásik



Roznášacia a nášľapná vrstva

Roznášacia vrstva má za úlohu chrániť tepelnú izoláciu – rovnomerne rozložiť zaťaženie z interiéru a preniesť ho do stropnej konštrukcie. Plávajúce podlahy sa práve podľa vyhotovenia roznášacej vrstvy delia na ľahké a ťažké – ťažké podlahy sa robia mokrým procesom (roznášacia vrstva je z betónu), ľahké sa zhotovujú suchým spôsobom (montážou). Pri rekonštrukciách sa uplatňujú najmä ľahké, suché podlahy – pre absenciu mokrých procesov, rýchlu a čistú prácu, nižšiu hmotnosť a nižšiu stavebnú výšku. Na vrstvu tepelnej izolácie sa ukladajú veľkoplošné dosky, napríklad zo sadrovlákna, drevotriesky, cementotriesky a pod.














Suchá, teplá, plávajúca

153612


Suchá, teplá, plávajúca

153613


Suchá, teplá, plávajúca

153614


Suchá, teplá, plávajúca

153615


Suchá, teplá, plávajúca

153616


Suchá, teplá, plávajúca

153617






Materiály na výstavbu suchých podláh
Roznášaciu vrstvu suchých podláh možno zhotoviť zo samostatných dosiek (napríklad sadrovláknitých či cementotrieskových), z ktorých sa priamo na mieste lepí dvojvrstvová konštrukcia, alebo z hotových dvojvrstvových dielcov (s hrúbkou cca 20 – 25 mm) s osadením v mieste spoja. K dispozícii sú aj podlahové dielce s nakašírovanou vrstvou tepelnej izolácie (z minerálnej vlny do hrúbky 10 mm alebo polystyrénu do hrúbky 30 mm). Nosná vrstva dielcov môže byť rovnako zo sadrovláknitých alebo cementotrieskových dosiek  (s osadením na okrajoch), prípadne z polyuretánu (na hranách je pero a drážka) a pod. (Bachl, Rigips, Xella – fermacell)







Konštrukčné zásady a postup pri zatepľovaní podlahy




  • zvoliť správnu skladbu podlahy a výpočtom určiť potrebnú hrúbku tepelnej (akustickej) izolácie,


  • izoláciu ukladať na suchý vyrovnaný podklad,


  • izolácia musí byť na celej ploche podlahy uložená súvislo (na zraz), v rovnakej hrúbke a kvalite,


  • izolácie z minerálnej vlny sa musia ukladať v suchom stave a chrániť pred navlhnutím,


  • v mieste styku podlahy so stenami je potrebné uložiť izolačný pásik do výšky konštrukcie podlahy.


Najčastejšie používaným materiálom sú rôzne typy sadrovláknitých dosiek, ktoré sú podobné ako sadrokartón, ale sú pevnejšie a odolnejšie. Z dvoch vzájomne zlepených sadrovláknitých dosiek sa zmontuje tuhá podlahová doska, na ktorú možno uložiť nášľapnú vrstvu – koberce, parkety (plávajúce podlahové krytiny) alebo dlažbu do tenkej vrstvy lepidla. Dôležité je pritom dodržiavať pravidlá stanovené výrobcom lepidiel (lepidlá musia byť výrobcom určené na použitie na podklady s obsahom sadry). Podobným materiálom sú cementotrieskové dosky (cetris), ktoré sa vyrábajú lisovaním zmesi drevených triesok, portlandského cementu a hydratačných prísad. Okrem pevnosti, protipožiarnej odolnosti či ľahkého opracovania, ktoré sú typické aj pre sadrovláknité dosky, patrí k ich výhodám i odolnosť proti vlhkosti. V ponuke sú aj prefabrikované dielce, zložené z roznášacej vrstvy (sadrovláknitých alebo cementotrieskových dosiek v jednej alebo dvoch vrstvách) a nakašírovanej vrstvy tepelnej a akustickej izolácie (minerálnej vlny alebo polystyrénu).






Najčastejšie chyby pri realizácii 
Nevhodné zaťaženie – zvýšené zaťaženie stropu, ktoré prinesie nová podlahová konštrukcia, sa musí zodpovedne posúdiť a navrhnúť.
Nevhodné typy izolačných materiálov a skladieb, poddimenzovaná izolačná vrstva – vhodnú skladbu, hrúbky a typy jednotlivých materiálov podlahy by mal určiť projekt, ktorý zohľadní viaceré faktory (zaťaženie podlahy a pod.) a tepelnotechnický výpočet.
Nedodržanie technologického postupu – pri realizácii tepelno- a zvukovoizolačnej vrstvy by nemali vzniknúť dutiny a medzery, ktoré sú príčinou tepelných a akustických mostov; dôležité je aj správne vyhotovenie roznášacej vrstvy.
Nedodržanie pokynov výrobcov počas skladovania, manipulácie a montáže môže mať za následok nefunkčnosť podlahovej konštrukcie – tepelná izolácia z minerálnych vlákien sa musí zabudovať v suchom stave, pri plávajúcej podlahe s betónovou mazaninou je potrebné pred betonážou položiť na tepelnú izoláciu PE fóliu.
Poškodenie tepelnej izolácie – napríklad pri chodení priamo po tepelnej izolácii dochádza k jej degradácii (rozšliapaniu).

Kategória: Materiály Podlaha, dlažba
Tagy: plávajúca podlaha suchá podlaha
Zdieľať článok

Diskusia