Pohodová architektúra Ivana Jarinu

Architekt ho nenavrhol a majiteľ si ho nepostavil navzdory svojim susedom a okoliu, ale v súlade s prostredím. Ak bude inteligentný (ten dom), tak mu v blízkej budúcnosti implantujú bezdrôtové technológie a vopred namodelujú funkcie prispôsobené potrebám jednotlivých členov domácnosti (alebo aj niekoho iného?). Mal by to byť pasívny či ešte lepšie aktívny dom s cieľom dosiahnuť takú energetickú bilanciu, vďaka ktorej by solárne systémy a fotovoltaické články napojené na vlastnú meteorologickú stanicu vyrobili prebytok energie. Môže byť súčasne moderný a ekologický. Vie však trvalo udržateľná architektúra hľadieť do budúcnosti, alebo ostáva alternatívou zahľadenou do minulosti, ktorá na dom podivného tvaru, vystavaný z recyklovaných materiálov, hliny, dreva nainštaluje solárne kolektory alebo fotovoltaické panely? Ekologický rodinný dom by mal slúžiť normálnym ľuďom ako prirodzene obývateľný priestor.

Lenže to by muselo byť všetkým jasné čo to vlastne tá „ekologická“ architektúra znamená a ktorí sú tí normálni ľudia. Nuž, v tomto sa nezhodnú ani naslovovzatí odborníci. Ekológia a ani architektúra sa v skutočnosti nedajú porovnávať a hodnotiť. Buď sa vydaria, alebo nie a to druhé zistíme obyčajne, až keď je už na nápravu neskoro. Podmieňujú ich sociálne, prírodné, ekonomické, technologické a iné všeľudské alebo neľudské podmienky. Áno, všetko je podmienené, len podmienky sa nedajú spoľahlivo predvídať a vizionári rozpoznať.

Pohodová architektúra Ivana Jarinu

„Pri predstave domov budúcnosti vnímam dva hlavné prúdy, ktoré v sebe obsahujú rôznorodé štýly a dokonca sa občas prelínajú. Jeden z prístupov by som nazval „bývať in“, v zmysle bývania v trendovom dome. V tomto prípade sa predstava o výnimočnom charaktere domu dostáva do úzadia pre snahu o súlad s módnymi trendmi z lifestylových časopisov a iných masmédií, kladie sa dôraz na technológie.

Súbežne so spomínaným trendom vznikajú snahy environmentálneho životného štýlu, ktorý je inšpirovaný prírodnými materiálmi a zážitkom objavovania nenarušenej prírody s dôrazom na krásu a ochranu životného prostredia i človeka v duchu tzv. slow designu. Ten sa stáva podľa môjho názoru jedným z princípov architektúry budúcnosti. Parafrázovaním tvrdenia funkcionalizmu vytvára slow design nové možnosti: „To čo je krásne, môže byť aj účelné“.

K prevládajúcemu štýlu „fast“ – fast food, rýchla komunikácia a výmena informácii, uponáhľaný štýl života, dosiahnutie bleskového úspechu, rýchle „zbúchanie“ domu stojí v opozícii štýl „slow“, ktorý sa prejavuje až hedonistickým pôžitkárstvom z každého okamihu života, zo stretnutia s priateľmi pri dobrej káve v nádhernom prostredí. Nájde sa čas na všetko. Pocit „musím“ nahrádza rozhodnutie „chcem“ s dôrazom na cestu, a nie na cieľ. Dom v duchu slow designu bude krásny, útulný, plný možností takého objavovania zážitkov, aké poznáme z tichej a voňavej prírody. Tomu sú podriadené a prispôsobené technológie a praktická účelnosť. Majitelia sa stávajú spolutvorcami domu, architekt im ponecháva slobodu, vďaka ktorej môžu spolu s ním prežívať radosť z tvorby. V tom duchu sa už dlhodobo uberá tvorba Ateliéru Van Jarina.