Prírodné drevo s farbou

Podlaha po stenách a stropoch je najväčšou priestorotvornou plochou bytu. Spolu so stenami v miestnosti vytvára pozadie, čím ovplyvňuje výber mobiliáru, doplnkov a pod. Vytvára štýl a dotvára celkový výraz miestnosti, pôsobí na naše vnímanie a psychiku. V poslednom období aj v oblasti podlahovín dochádza k návratu k prírodným materiálom, k drevu. Vďaka prirodzenosti a teplu, ktoré vyžaruje, nie je žiadnym prekvapením jeho pretrvávajúca trendovosť a nadčasovosť. Do interiérov vnáša útulnú a príjemnú atmosféru, kúsok prírody s nezameniteľným čarom prirodzenej kresby dreva. Aj napriek vyššej cene zostáva u stavebníkov stále obľúbenou a vyhľadávanou podlahovinou. Drevená podlaha je veľmi estetická, ekologická, odolná, nadčasová a pri kvalitnom podklade a dodržaní správneho postupu kladenia sa vyznačuje dobrými zvukovoizolačnými a tepelnoizolačnými vlastnosťami a dlhou životnosťou.

S akými podobami drevených podláh sa môžeme stretnúť?

Drevené podlahy môžu byť vo forme paluboviek, vlysov, mozaikových parkiet alebo ako viacvrstvové či sendvičové plávajúce podlahy a pod., podôb je, samozrejme, viacero.

Palubové podlahy sa prevažne vyrábajú z ihličnatých drevín, ako napríklad zo smreka, z borovice, jedle, zo smrekovca a pod. Využívajú sa aj dreviny listnaté, ale zriedka, pretože sú pomerne drahé. Sú zložené z obyčajných masívnych dosák hrubých 25 až 30 mm – paluboviek. Pri športových podlahách sa pribíjajú alebo skrutkujú do drevených roštov, ktoré sú napevno spojené s podkladom. Z dôvodu schnutia dreva sa musí materiál nechať minimálne dva dni v miestnosti, v ktorej sa bude ukladať. Dosky sa tým vyrovnajú s vlhkostnými pomermi v miestnosti. Najčastejšie palubové podlahy nachádzame v starých vidieckych domoch, rekreačných domoch, ale aj v moderných domoch vďaka ich opätovnému návratu.

Klasikou sú parketové podlahy tvorené hobľovanými doštičkami z masívneho dreva širokého 40 – 70 mm, dlhého 200 – 700 a hrubého 14 – 22 mm. Spájajú sa systémom pero a drážka. Najčastejšie sa vyrábajú z buka, duba, jaseňa, taktiež z javora, hraba, smreka či brezy. Celoplošne sa lepia na podklad. Usporiadať ich možno do tvaru stromčeka (tzv. rybiny) alebo rovnobežne. Dostatočná hrúbka vlysov umožňuje podlahu viackrát renovovať brúsením, čím sa zvyšuje jej životnosť a obnovuje jej krása. Veľmi dekoratívne a s nádychom luxusu pôsobia mozaikové parkety z masívneho dreva. Sú hrou zaujímavých vzorov poskladaných do štvorcových alebo obdĺžnikových útvarov. Obrazce môžu vznikajú vďaka rôznym vzorom farebne kontrastných druhov drevín, intarziou povrchovými dyhami a pod. Ľahko sa udržiavajú.

V súčasnosti veľmi obľúbenými sa stávajú viacvrstvové drevené podlahy. Ukladajú sa ako plávajúca podlaha z veľkoplošných dielcov, ktoré sa nefixujú celoplošne do lepidla, ale kladú sa na podklad voľne – vzájomným spájaním pera s drážkou alebo zámkovým spojom. Ich celková hrúbka sa pohybuje približne od 7 do 22 mm. Majú niekoľko vrstiev, minimálne tri. Nášľapnú vrstvu tvorí drevina s hrúbkou od 0,5 do 6 mm. Stredová vrstva je z mäkkej ihličnatej dreviny hrubej asi 8 mm, ktorá sa lepí priečne. Spodnú vrstvu tvorí protiťahová dyha mäkkého reziva hrubého približne 2 až 3 mm, samozrejme, závisí to od technológie výrobcu. Do domáceho prostredia sú vhodné podlahy s hrúbkou 15 mm a s nášľapnou vrstvou hrubou 4 mm z kvalitného dreva, minimálne so 4 – 5 vrstvami povrchového laku. Ich údržba je jednoduchá. Po čase sa dajú renovovať. Najčastejšie sa vyrábajú z drevín ako dub, buk, javor, jaseň, čerešňa, breza, orech a pod. Z viacerých vrstiev sú aj takzvané sendvičové plávajúce podlahy, ktoré vznikajú kombináciou viacerých materiálov, napríklad dreva a korku. Horná povrchová a dolná stabilizačná vrstva sú z ušľachtilého dreva alebo aglomerovaného materiálu. Medzi ne sa vkladá korkové jadro. Uloženie pripomína sendvič. Vďaka nemu podlaha lepšie izoluje hluku a jadro zároveň udržiava viacej tepla. Chôdza po nich je veľmi pohodlná. Kto sa chce vyhnúť klasickým drevinám, môže využiť ako podlahovinu aj exotický bambus vo forme lamelových parkiet. Lacnejším variantom drevenej podlahoviny môžu byť priemyselne vyrábané mozaikové parkety z odpadu, prípadne drevoštiepkové dosky a pod. Možností je, samozrejme, viac.

Podlaha – dojem, vzhľad

Celkový dojem z podlahy vytvára ich vzhľad. To znamená, aká je ich gradačná trieda alebo stupeň kvality. Medzi výberové patria podlahy s prirodzeným vzhľadom, bez výrazných farebných rozdielov, hŕč alebo uzlíkov, skupinových očiek. Ďalšou triedou môže byť napríklad prírodná, rustikálna atď. Jednotlivé triedy závisia od výrobcu a jeho pomenovaní sérií. Vzhľad podlahy, jej farebný odtieň ovplyvňuje optiku miestnosti. Vo veľkých priestranných miestnostiach si môžeme dovoliť veľké vzory a členenia, v menších sa uplatní jednoliata plocha s drobným vzorom. Veľké vzory a výrazné farebné rozdiely či štruktúra môžu čiastočne zväzovať pri výbere farebnosti stien a výbere nábytku. Správnym výberom farebnosti podlahy môžeme korigovať nedostatky a doslova vytvárať optické klamy o veľkosti miestnosti. Napríklad členenie rovnobežné so stenami priestor opticky predlžuje a zužuje, kolmé uloženie priestor opticky skracuje a rozširuje, tmavé farby a výrazné vzory priestor opticky zmenšujú, a naopak, bledé a jasné farby, drobné vzory a štruktúra priestor zväčšia. Vysokokvalitné podlahy bez hŕč, očiek, bez zreteľných farebných odtieňov pôsobia veľmi elegantne a kompaktne. Pri nich si môžeme dovoliť rôznofarebné steny s rôznymi maliarskymi technikami alebo väčšiu pestrosť a farebnosť v mobiliári, prípadne v doplnkoch. Hodia sa všade, predovšetkým však do moderných interiérov, kde sa vyžaduje triezva čistota. Nemusí to však byť striktným pravidlom. Naproti tomu podlaha s farebnými rozdielmi, s množstvom očiek pôsobí vidieckym, rustikálnym dojmom a tomu je vhodné prispôsobiť aj výraz celej miestnosti. Pri citlivom výbere si dokážeme predstaviť rustikálne podlahy v najmodernejšom interiéri a naopak, pričom fantázii sa medze nekladú…

Podlaha – nie je hnedá ako hnedá

Aj keď si to niekedy neuvedomujeme, farby zohrávajú v našom živote veľmi dôležitú úlohu. Poznanie ich účinkov nám umožní pochopiť ďalšie súvislosti, ktoré môžeme uplatniť pri zariaďovaní interiéru. Keď sa povie drevo, jednoznačne sa nám v súvislosti s farbou vybaví hnedá. Je to v prvom rade farba zeme, ktorá v nás vyvoláva pocit istoty, bezpečia, tepla a útulnosti. Taktiež každá drevina má svoju charakteristickú farbu a odtieň. Niektoré majú žltkastý nádych, iné červenkastý atď. Drevené podlahy majú navyše svoje špecifikum – vyzrievanie. To znamená, že časom sa farba rôznych druhov drevín v dôsledku pôsobenia svetla mení, teda vyzrieva. Z klasických, bežne používaných drevín spomeňme napríklad dub, jaseň, javor kanadský, brezu, ktoré postupom času žltnú. Farebnosť jelše alebo javora európskeho sa postupne mení na medovožltú, prípadne červenkastú farbu, čerešňa výrazne tmavne a pod.

Minilekcia o farbách

V mnohých časopisoch a knihách nájdete rôzne farebné poradne, ktoré prinášajú zaručené informácie o správnych farbách pre váš interiér. Často býva kritériom ladenie priestoru tón v tóne alebo vytváranie kontrastu, budovanie farebnosti interiéru prostredníctvom typológie ročných období, temperamentu osobnosti, na základe rôznych filozofií a pod. Niekedy sa však nad týmito vecami a súvislosťami nezamýšľame. Jednoducho si vyberieme podlahu, ktorá sa nám páči, a rovnako postupujeme pri voľbe farby stien. K výberu farebnosti našich interiérov však treba pristupovať veľmi citlivo. Farby ovplyvňujú naše pocity: pri niektorých sa cítime príjemne, pohodlne, pri niektorých znervóznieme, prípadne nás upokoja alebo si vynútia našu pozornosť. Medzi farby, ktoré v nás dokážu prebudiť aktivitu, vedia upriamiť našu pozornosť, patria napríklad červená a žltá. Naproti tomu zelená a modrá pôsobia pasívne. Červená, žltá, oranžová a odtieňovo príbuzné farby v nás navodzujú teplo, majú efekt priblíženia. Ich použitie vo veľkom množstve môže pôsobiť až dráždivo. S pocitmi chladu sa spájajú zasa zelenomodré odtiene. Predmety stvárnené v studených tónoch opticky vzďaľujú, interiér pôsobí neosobne, chladno. Jasné farby človeka povzbudzujú, vyvolávajú veselosť, radosť, tlmené zasa smutnú alebo melancholickú náladu. Svetlé farby priestor rozširujú a rozjasňujú, miestnosti sa zdajú väčšie a stropy vyššie. Tmavšie plochy priestor dojmovo zmenšujú a stropy znižujú. Dôležitý je však aj farebný kontrast v miestnosti, čím vytvárame určité napätie v porovnaní s ladením interiéru tón v tóne, ktoré svojím pokojom, vyváženosťou môže hraničiť až s monotónnosťou. Veľkú moc má biela farba, ktorá dokáže oživiť všetky ostatné farby a zvýšiť ich pôsobivosť.